She's mine 35

Večer bude ešte jedna ;) takže bežte čítať :)



"Naozaj sa ti tu páči?" No ak sa ma to v priebehu tých pätnástich minút, čo sme čakali na jedlo, nespýtal aspoň desať krát, tak ani raz.

"Láska ešte raz sa ma to opýtaš, asi odtiaľto odídem. Je tu nádherne. A aj keby to nebolo až také nádherné, bolo by to rovnako skvelé, pretože by som bola s tebou."

"Dobre, už som ticho." V duchu som sa zasmiala a Niallovi som venovala úsmev. Vlastne sme sa na seba stále usmievali.
Po skvelej večeri sme sa prechádzali nočným Vegas ešte asi tri hodiny a poviem vám, niekde nechoďte na večeru s prekvapením v lodičkách. Nohy som si necítila, bolo to až také zlé, že ma Niall musel tých posledných pár metrov niesť na rukách. Nebyť tých boľavých nôh, tak by bol tento večer úplne dokonalý. V duchu som si hovorila, že si už nikdy neobujem žiadne lodičky, ani nič s podpätkom, aj keď som veľmi dobre vedela, že pri najbližšej príležitosti ich budem mať znova na nohách. Som proste maniačka na topánky. Keď sme vyšli na naše poschodie, na chodbe sme stretli zúfalého Louiho.




"Lizzie prosím ťa choď po El do baru. Bojím sa o ňu." No ja som nechápala prečo.

"Čo sa pre boha? Že ste sa nerozišli?"

"Nie, ale neboli sme od toho ďaleko. Strašne sme sa pohádali. Ja už ani neviem, kvôli čomu. Ale bola to riadna hlúposť." Niall ho potľapkal po ramene a ja som na nič nečakala, proste som sa rozbehla späť dolu. El sedela pri bare a rukami si podopierala hlavu.

"El poď, ideme hore." Obrátila na mňa svoj utrápený pohľad a pokývala hlavou. Nebola opitá, vlastne pochybujem o tom, že si vôbec niečo dala. No oči mala červené a opuchnuté, stále plakala a celá sa triasla. Nikdy som ju takto utrápenú nevidela.

"Liz, ja-ja ne-nechcem ísť hore. Je ta-tam on a-a ja ho nechcem vidieť."

"Tak dnes budeš spať u nás v izbe, Niall pôjde k Louimu. Ale zajtra sa porozprávate." Roztrasene prikývla, ja som ju zobrala okolo ramien a ťahala ju k výťahu.

"El no tak, poď! Pôjdeš rovno do mojej izby, nestretneš ho. Neboj sa." Zaťala sa a nechcela vystúpiť z výťahu, ani napriek tomu, že videla, že Louis tam nie je. Keď sa mi ju konečne podarilo dostať do izby, nechala som ju sedieť na posteli a šla som do Louiho izby. Zobrala som jej pyžamo a Louimu oznámila, že skôr ako zajtra ráno ju za ňou nepustím. Nialla, ktorý tam s ním sedel a snažil sa ho utíšiť, som pobozkala na dobrú noc a rozlúčila sa s ním tak, akoby sme sa nemali vidieť sto rokov. Louiho som sestersky objala a ešte o dverách im naposledy zakývala.

"Nebuď smutná, veď sa predsa ľúbite, porozprávate sa a bude dobre, uvidíš." Objala som ju a nechala ju, nech sa vyplače.
Na druhé ráno sa El s Louim porozprávali a po dvoch dňoch bolo všetko v poriadku. Tí dvaja bez seba jednoducho nemôžu existovať. Medzitým za nami priletela Perrie, ktorej sa Zayn potešil ešte viac ako novému laku na vlasy, čo dostal na Vianoce. Za tento týždeň sme prešli tri mestá, teraz sme vo štvrtom. Chalani sú už od rána na skúške, majú sa vrátiť až večer. Bolo na nich ale vidno, že je to na nich veľa. Ani sa im nečudujem, stále sú len na skúškach a koncertoch.
Pred chvíľou odišli baby, za chvíľu sa majú vrátiť chalani. Naozaj som sa tešila, veď som s Niallom nebola celé dva dni. Včera prišli na hotel neskoro a on hneď išiel spať. No ak som si myslela, že to dnes bude iné, mýlila som sa.