She's mine 45

Túto dokonalú chvíľu prerušil až Niallov zvoniaci telefón. Paul má naozaj super talent pokaziť všetko krásne, no my ho máme aj tak radi. Telefón dal na reproduktor a kuchyňou sa ozývali nahnevané hlasy.
"Niall o pol jedenástej vám letí lietadlo, takže o desiatej budete na letisku. Máte na to hodinu a pol." Bez pozdravu a zbytočných rečí na nás vybalil toto nádherné prekvapenie.
"Ale Paul, veď sme mali mať do piateho voľno. Nemôže to počkať?"
"Nie, nemôže. Nehádaj sa so mnou, proste pôjdete domov a hotovo." Sánka mi padla až niekde do Antarktídy a vyjavene som pozrela na Nialla, ktorý tiež vyzeral byť úplne v šoku.
"Paul nemôžeš nám prerušiť všetky plány. Je to nefér, aj voči chalanom, aj voči nám ako ich priateľkám. Nedá sa to naozaj presunúť aspoň o pár dní?" Zapojila som sa aj ja, no to som nemala robiť. Paul vybuchol ako svätá Helena a začal po nás ziapať.
"Do riti, keď vám poviem, že sa to presunúť nedá, tak sa nedá! Zajtra o desiatej budete na letisku!" Dovrieskal a obom nám bolo jasné, že ak by sme na to letisko neprišli, Paul by sem prišiel aj peši a oboch by nás stiahol z kože. Nikdy na nás však takto neziapal, vždy iba zvýšil hlas. Toto bolo prvý krát, čo som ho naozaj počula kričať a vôbec sa mi to nepáčilo.
Hodnú chvíľu som sa spamätávala z tohto telefonátu a potom som vyšla hore do izby. Do kufra som si zbalila všetky veci, vonku som si nechala len mobil, tablet a bundu s čiapkou a zvalila sa na posteľ. Bola som nervózna, nahnevaná a hlavne šokovaná Paulovým správaním. Naozaj som ho nikdy pred tým nepočula takto kričať a to na mňa zvýšil hlas dosť už vtedy, keď som chalanom zakázala prísť na nahrávanie. Vtedy to bolo naozaj strašné, ale dnešku sa nevyrovná nič
Prešla som všetky novinky na facebooku, odpísala som Oliverovi a zapla si Twitter. "Elizabeth je obyčajná chuderu!" "Využíva Nialla iba kvôli peniazom a sláve!" "Nenávidíme ťa!" Pche, nech si ma nenávidia. Aj tak ma nepoznajú, tak nech ma nesúdia. Takýchto tweetov bolo plno, no mne to nevadilo. Pravdu povediac, oveľa viac ma trápil ten o Niallovi. "Horan si ju nezaslúži. Je preňho príliš dokonalá." Na mňa nech si hubu otvárajú, som na to zvyknutá. Ale ak si niekto otvorí hubu na Nialla, bude mať dočinenia so mnou. Haterské narážky ma naozaj nerozhádžu. Ešte aj vonku lialo ako z krhly, čo mi na dobrej nálade nejako nepridalo. Prečítala som si ešte zopár "láskyplných" tweetov a zbalila tablet do kabelky. Ešte aspoň túto polhodinu som chcela stráviť s Niallom osamote, no on zjavne nie. Bol podráždený ešte viac ako ja. Treskol dverami až skoro vypadli z pántov a ja som nadskočila na posteli. Teraz naozaj nemalo zmysel prihovárať sa mu, na to ho až moc dobre poznám. Len si pobalil veci a znova odišiel. Hlavu som si sklonila do dlaní a privrela oči. Ja za to predsa nemôžem, tak prečo sa takto správa? Ráno ma ešte miloval. Jeho správanie mi nešlo do hlavy, no vyriesim to až potom. Ešte by sme sa pohádali. To som ešte nevedela, že časom to bude všetko horšie. Celú tú polhodinu som presedela na posteli utápajúc sa vo vlastných myšlienkach a potom ma prišiel zavolať Niall. Bez emócií vzal naše kufre a ponáhľal sa dolu. Ja som si obliekla bundu s čiapkou, schmatla kabelku, pripla Nessie na vodítko a sadla do auta. Maura sa netvárila zrovna najšťastnejšie, takže sme celú cestu premlčali. Bolo to naozaj trápne ticho, v ktorom sa vznášal hnev, smútok a pohoršenie.
"Dávajte si na seba pozor a napíšte hneď ako pristanete." Obaja sme sa s ňou objali a pobrali sa súkromnou letiskovou halou. Nessie poslušne cupkala za mnou, tiež cítila tú nervozitu. Nacheckovali sme sa, dali si naložiť batožinu, ešte som odbehla na záchod a spolu sme všetci traja nastúpili do lietadla. Najprv som si sadla vedľa Nialla, no ten sa oprel o okno a zaspal. Ja som sa teda s Nessie odobrala na menší gauč a pritúlila si ju k sebe. Celý let som sa hrala na tablete a maznala sa s Nessie. No ani po tom spánku sa Niallovo správanie nezmenilo. Sále bol rovnaký.
"Elizabeth poď, ponáhľame sa domov." Ešte mi aj Elizabeth povie.