Summer Love 7

Takže, rozhodla som sa dať si pauzu. Nebudem to tu obkecávať, proste som sa tak rozhodla. Nechcem sa ani vyhovárať na čas, pretože ak by som naozaj chcela, všetko by som úplne v pohode stíhala. Na ako dlho? To netuším. Týždeň, dva, mesiac... Nikto nevie. 
Samozrejme, že Summer love dokončím, ale nemám ani potuchy kedy.
Dúfam, že aj po tej pauze budete ďalej čítať SL. 
Čo sa týka časti, je krátka a úprimne povedané na hovno. Tak mi to prepáčte. 


Chvíľu len šokovane hľadela pred seba a potom im objatie opätovala. V tejto chvíli z nej opadli všetky pochybnosti a úplne sa uvoľnila.
"Myslím že budem hovoriť za všetkých, keď poviem že ťa neskutočne radi spoznávame. Connor o tebe veľa rozprával. V podstate nám ani neklamal, naozaj si pekné dievča." Usmial sa Drew a Connor sčervenel od hanby.
"Ešte sa ani nepoznáme a už mi klameš." Pohoršene sa naňho pozrela Bailey.
"Neklamem, to by som si nedovolil. O mne by si mala vedieť jednu vec, nikdy neklamem. Vždy som úprimný. Niekedy je to až otravné, však Roxy?"
"Neboj sa Bai, to si zvykneš. Teda môžem ťa volať Bai?" Nesmelo sa na ňu usmiala Roxy.
"Môžeš ma volať ako chceš, pokiaľ to nebude myslené z nenávisti. Moja stará mama ma volala koláčik a doteraz mám nočné mory, že ma chcela zjesť." Vzápätí na to sa rozosmiala a všetci ostatní s ňou.
"Toto si mi nehovorila, alebo som to prepočul." Connor odul spodnú peru.
"Ešte veľa toho o mne nevieš." Žmurkla naňho Bailey.

Summer Love 6

Prepáčte že dlho nebola časť, no nebol čas. Aj táto je krátka, no snáď sa vám bude páčiť :)

"Mami neboj sa, niekto sa nájde a o moju korytnačku sa postará." Dory z tváre neschádzali psie oči.
"Zlatíčko už som ti povedala, že ti korytnačku kúpim. Ale kam si ju chceš dať?"
"Do záhrady predsa, máme ju obrovskú a jeden maličký priestor pre Hildu by sa našiel, nie?" Zrazu začala mudrovať ako dospelá.
"Nie je až taká obrovská, no ten maličký priestor by sa určite našiel." Usmiala sa na ňu mama a Dory jej od šťastia vlepila pusu na líce. Bailey sa po celý čas len usmievala a spomínala na deň, keď jej rodičia domov priniesli vysnívaného škrečka. Bola ten najšťastnejší človek na svete. Nevydržal jej dlho, no aj ten necelý rok jej stačil na to, aby si už nikdy žiadne domáce zvieratko nekupovala. Zbytočné starosti. Až do druhej ráno bola Bailey hore a rozmýšľala nad všetkými možnými vecami, ktoré by mohli Connorovej partii na nej vadiť. Prišla na milión riešení a stále si bola istá, že si s nimi nebude rozumieť. Myslela, si že tým sklame Connora, stratí ho a znova ostane sama. Nie, to naozaj nechcela. Bola pripravená zapôsobiť na tisíc percent.

Summer Love 5

"No dobre, ale budeš celý čas so mnou. Nenecháš ma s nimi ani na chvíľu samú."
"Samozrejme, že ťa s nimi samú nenechám. Jedine ak by si chcela." Cítil zvláštnu potrebu chrániť ju, aj keď sa poznali len tri týždne. Prirástla mu k srdcu, o tom si bol istý.
"Dobre, už to nechajme tak. Čo robíš v pondelok?" Dory už pôjde do školy, mama do práce a Bailey chcela, aby jej Connor pomohol nájsť nejakú brigádu.
"To je ešte ďaleko, máme ešte necelé dva dni pred sebou, dnes je len sobota. Ale na teba si čas nájdem a zoznámim ťa s nimi. Layla ťa má rada už teraz, tým som si istý."
"Pre boha, čo si jej o mne natáral?" So zhrozením v očiach sa naňho pozrela.
"Neboj sa, len to najlepšie. A ak chcem stihnúť Doryn plán, mali by sme začať." Bailey prikývla a spolu vykročili za jej sestrou, ktorá už nadšene cupitala smerom k najbližšej zmrzlinárni. Všetci traja si objednali po dvoch kopčekoch a sadli si na lavičku.

Summer Love 4

Trikrát si priložila a ešte stále sčasti prázdna si prisadla k dedkovi na gauč. Ten ju vyspovedal ešte viac ako babka, čo však pri ňom nebolo nič extra prekvapivé. Ešte si s ním poprezerala všetky fotky z detstva jej a Dory, ktorá sa k nim neskôr pridala. Smiala sa na každej fotke, či už bola vtipná alebo nie.
"Dory, je čas ísť spať. Ráno zase musíme ísť do domu." Poslúchla mamu, no nezaobišlo sa to bez frflania. Bailey sa v duchu zasmiala a zaspomínala si na časy, keď aj ona musela chodiť spávať skoro. Vždy mame hovorila, že ju nemá rada. A to iba kvôli spánku.
"Bailey ty nezabudni na to, že ráno to bude rovnaké ako dnes. Tak aby sa na teba znova nemuselo čakať, slečna dlhojejtotrvá." Zakývala jej mama a zmizla na druhom poschodí. Bailey musela uznať, že je niekedy naozaj spomalená, ale nebola na tom až tak zle. Vedela však, že ak sa teraz nepoberie na spánok, ráno to bude rovnako zlé ako dnes. Rozlúčila sa teda s babkou a dedkom a s hlasným zívnutím ich opustila. Sprchovať sa jej nechcelo, veď aj tak pôjde ráno behať a tak sa osprchuje potom. Prezliekla sa do pyžama a s notebookom na kolenách za zahrabala do periny. Asi hodinu si písala so sesternicou, skontrolovala či náhodou niečo nové nepribudlo na twitteri o Edovi a vypla notebook. Pred spánkom si umyla zuby a len čo si ľahla, spravila si menší výlet do ríše snov.


O necelé tri týždne:
Počas týchto troch týždňov sa im podarilo všetko v novom dome dokončiť, čo dokonca prekvapilo aj samotnú Natashu. Netušila, že má až také šikovné dcéry. Prišli im aj ostatné veci z Floridy. Bailey sa skamarátila s Connorom a skoro každé popoludnie trávil s nimi. Dnes sa už od rána snažia nasťahovať do nového domu, no stále sa im nepodarilo zbaliť si všetky veci. Bailey už sedela na svojej obrovskej cestovnej taške a čakala na Dory, kým mama naloží všetky veci do auta, ktoré si medzitým kúpila. Rozlúčili sa so starými rodičmi a prefrčali polkou Dublinu do ich domu.
"Bailey snáď mi pôjdeš pomôcť, či sa s tým mám nadrapovať sama?" Naoko podráždene po nej vykríkla mama, no v jej hlase bolo počuť, že sa nehnevá.
"Ou jasné, len som chcela ísť zaklopať Connorovi, no idem ti pomôcť." Otočila sa na polceste ku Connorovmu domu a zobrala svoju a Dorynu tašku. Horko-ťažko ich vyniesla hore a vrátila sa pre ďalšie tašky. Keď už mali všetko vynosené, predsa len išla zaklopať Connorovi. Ten ju s úsmevom objal a spolu sa vybrali k Bailey.
"Mami môže u nás byť Connor? Von sa mi nechce ísť a jeho rodičia majú návštevu." Bailey nahodila psí pohľad, zatiaľ čo sa Connor slušne pozdravil.

"Samozrejme že môže, prečo by nemohol? Ale na takú polhodinu by ste mohli mohli postrážiť Dory, potrebujem si ísť vybaviť niečo do mesta. Ak by sa vám chcelo, mohli by ste sa ísť aj prejsť, je predsa krásne počasie." Áno, na to že je apríl je vonku naozaj krásne. 20 stupňov je skoro horúčava. Bailey nemala problém s prechádzkou, doma sa jej nechcelo sedieť. Ledabolo prikývla a zmizla vo svojej izbe. Obliekla si obyčajné džínsy, pásikavé tielko a do kabelky si zbalila všetky tie babské veci a pre prípad, že by sa išli niekde najesť si vzala viac peňazí. Na nohy si obula biele Vansy (dajme tomu že to SÚ Vansy :D) a s tenkou bundičkou pripravená ísť von zbehla naspäť k vyškerenému Connorovi. Počkala, kým mama obliekla Dory a keď im rozdala všetky podrobné inštrukcie, pobrali sa von. Dory sa, ako inak, chcela ísť hrať do parku, potom na zmrzlinu, potom do hračkárstva a ešte si nadiktovala sto ďalších miest a obchodov, kam by išli.
"Dorothy vieš, že to všetko dnes nestihneme, že?" Usmial sa na ňu Connor a nadšenie v jej očiach okamžite opadlo. "To  však neznamená, že zajtra si výlet nemôžeme zopakovať. Samozrejme, ak budú Bailey a mamina súhlasiť."
"Connor je od teba pekné, že s nami chceš tráviť čas, no tráviš ho s nami viac ako so svojou partiou. Si si istý, že im to nevadí?" S menšími pochybnosťami sa naňho pozrela Bailey.
"Ty si strašné trdlo, vieš o tom?" Zasmial sa. "Jasné, že im to nevadí. Myslíš že oni netrávia čas s inými kamarátmi? A okrem iného, ty si tu nová a nikoho iného tu nepoznáš takže je v podstate mojou povinnosťou byť s tebou." Usmial sa na ňu a každé jedno slovo myslel vážne. Bailey si obľúbil od ich prvého stretnutia pred jej domom. Má ju naozaj rád, cíti sa s ňou dobre.
"Ach, no keď myslíš. Ale nie že ma potom budú nenávidieť za to, že som im ukradla kamaráta."
"Neboj sa. Vlastne ťa s nimi zajtra môžem zoznámiť. Čo ty na to?"
"Neviem, či je to dobrý nápad. Nerada spoznávam nových ľudí, veď to vieš." On to veľmi dobre vedel, no vedel aj to, že si s nimi bude rozumieť. Nebola to partia ľudí, ktorí fajčia či berú drogy. Boli to úplne obyčajní chalani a baby, s ktorými nikdy nebola nuda.
"Prestaň Bai, obľúbia si ťa uvidíš. Aspoň kvôli mne." Nahodil psie oči, ktoré ju vždy presvedčili.

Auto Baileynej mamy :D :3

Summer Love 3

Som super duper a presvedčila som mamku :D takže tu máte časť :) 
Nič viac vám nepoviem, len enjoy :) 

V noci ju mama zobudila, keď prenášala Dory k sebe do postele. Bailey by sa v tej chvíli krvi nedorezalo. Doslova neznášala, keď ju niekto v noci zobudil, potom mala problém zaspať. Jej mama jej takto s obľubou robila zle, avšak nikdy to tak zle nemyslela. Ani túto noc sa Bailey nepodarilo zaspať, od druhej ráno sa prehadzovala z jedného boku na druhý, no zaspať sa jej nepodarilo. Až nadránom keď jej zazvonil budík.

"Ach bože, toto je snáď trest." Zamrmlala a vyšla z postele, stále zababušená v perine. Na polceste k skrini ju pustila na zem. Hlavou jej prebehla myšlienka, že sa dnes na behanie vykašle, no jej kondičke a zatiaľ chudej postave by to neprospelo. Preto odkráčala do kúpeľne, nakoniec neoblečená. Pozrela sa do zrkadla a znechutene odvrátila zrak. Toto ráno to bolo extrémne zlé, hlavne kvôli nedostatku spánku. Pretrela si opuchnuté oči a oprela sa o umývadlo. Pustila prúd studenej vody a opláchla si tvár. Následne si vlasy stiahla do obyčajného copu a takmer poslepiačky sa vrátila späť do izby. Zo skrine si vytiahla športové oblečenie a rýchlosťou slimáka sa začala obliekať. Oblečená potichu zbehla dolu, obliekla si ešte tenkú vetrovku a vyšla do chladného ranného počasia. 

Behala presne hodinu a domov sa vrátila kompletne zadychčaná. Všetci už sedeli v kuchyni a čakali len a len na ňu.

Summer Love 2

Dneska mám na vás len jednu vec :D :)
Pri tomto som sa rozplakala, to vám vravím. Je to strašne zlaté :) ♥

"Mami, oci, sme doma!" Zakričala mama a hneď na to jej Dory vyletela z náručia. Rozbehla sa naproti babke a poriadne ju vystískala.
"Babi vieš aký nádherný dom budeme mať? Niekedy ťa pozveme na návštevu, neboj sa. Je obrovský a má krásne izby." Vysypala zo seba na jeden dych.
"Dory nechaj babku si vydýchnuť., veď si ju skoro zhodila na zem." Zasmiala sa Bailey kým si vyzúvala topánky. Vzala malú na ruky a utekala s ňou do obývačky. Dedko sedel v jeho kresle a čítal noviny, čo sa Dory nepáčilo. Vytrhla mu noviny z ruky a porozprávala mu o ich novom dome.
"Bailey poď mi pomôcť prosím ťa." Zakričala na ňu babka z kuchyne a Bailey k nej okamžite pribehla.
"Jasne že ti pomôžem, na to sa ani pýtať nemusíš." Rýchlo odpovedal, keď uvidela cesto v babkiných rukách.
"Myslela som si, vždy si ako malá piekla so mnou koláče." Usmiala sa na ňu a posunula jej misu s cestom. Bailey sa naňho priam vrhla a vyliala ho na plech. Pomohla babke vyrobiť polevu a fascinovane pozerala na koláč v rúre ako rastie.

Summer Love 1

Tak, tu je prvá časť novej poviedky :) ak ste nečítali intro, tu je :) budem rada, ak sa vyjadríte do komentov, naozaj by som vám za to bola vďačná. 
Ozaj, včera som si kúpila UAN live tour a hrdo som s tým kráčala po celom auparku :D a tá teta čo naberá fornetti na mňa pozrela ako na blázna keď videla to DVD -.- skoro som jej vrazila :D 
Enjoy it girls :)


Malá Dory poskakovala okolo svojej staršej sestry a dva rozkošné copíky jej lietali okolo hlavy. Do Dublinu sa tešila, vždy rada chodila za starými rodičmi zatiaľ čo Bailey Dublin neznášala. Má rada starých rodičov, no mama jej otca ju večne pre niečo kritizovala. Či už to bolo jej správanie, výzor alebo už len nejaká maličkosť, vždy si našla niečo, čo by jej mohla vytknúť. Bailey vedela, že to nemyslí zle, no čo je veľa to je veľa.
"Dorothy už si sadni lebo ti zo zadku vyrastie vrtuľa." Malé dievča sa po okríknutí jej mamy posadilo na lavičku.
"Mami kedy tam už pôjdeme? Neviem sa dočkať babky s dedkom." Aj keď sedela, stále mala veľa energie. Presne tak ako sa na šesťročné dieťa patrí. Nohy šúchala o seba a vrtela sa ako osa na bonbóne.
"Za hodinu a pol. Zatiaľ mi však môžeš porozprávať ten príbeh, čo si včera nestihla." Dorothy sa nadšene pozrela na mamu a potom na Bailey, no tá nejavila známky radosti. Namiesto toho si vytiahla iPod a strčila si slúchatká do uší. Nechávala pesničky rozmaznávať jej uši až pokým s ňou mama nezatriasla. Bailey s príručnou batožinou nasledovala mamu k odletovému terminálu. Ukázali letenky a spolu s ostatnými ľuďmi nastúpili. Bailey sa usadila na svoje miesto vedľa Dory a znova si dala do uší slúchatká. Odkedy jej ocko umrel, bola to jediná metóda, ako sa dostať z ubíjajúcej reality. Posledných pár dní sa stav a jej nálada zlepšovali, čo jej matku nesmierne tešilo. Ani tentoraz tomu nebolo inak. Bailey sa znova vytratila z reality, oprela sa o okno a prespala celých deväť hodín.
Spolu s mamou vystúpila a s Dory čakali na batožinu.
"Bailey ideme. Čakajú nás starí rodičia." Bailey naštvane schmatla prichádzajúcu batožinu a kráčala za mamou. Na každého vrhala škaredé pohľady, aj keď v podstate za nič nemohli. Nastúpila do auta a bez pozdravu si sadla. Starí rodičia jej chýbali, no momentálne na nich nemala náladu.
"Čo si ty za vnučku, že sa ani nepozdravíš?" Naoko pohoršene sa na ňu pozrela babka a štipla ju do líca.
"Prepáč babi, ten let ma vyčerpal. Predsa len, nie som na také niečo zvyknutá." Slabo sa usmiala. Babka sa na ňu chápavo pozrela a už sa venovala Dory. Bailey si znova strčila slúchatká do uší a ďalej sa venovala zamatovému hlasu Eda Sheerana. Započúvala sa do jej obľúbenej pesničky The A Team. Jej mama jej však nedopriala ani tie tri minúty na Eda. Vytrhla jej slúchatká z uší a vrhla na ňu prísny pohľad.
"Bailey ako si mi len vyrástla. Do krásy samozrejme."
"To sa ti len zdá babi, potrebovala by si nové okuliare." Zasmiala sa Bailey a pozerala na babkinu vysmiatu tvár. Aj keď nemala náladu na babkino vypytovanie sa, trpezlivo odpovedala na každú otázku. Celú cestu sa zabávali na babkiných otázkach od frajera, cez módu až po aktuálnu hudbu. Nebola si istá na čo to chce babka vedieť, no povedala jej všetko o Edovi. Vydýchla si, keď zastali pred domom. Bola si istá, že babka do nej bude chcieť napchať veľa jedla, aj keď nebola hladná. Pomohla vyniesť batožinu a svoju si rovno zaniesla do izby.
"Prepáčte, som nejaká unavená takže ak vám to nevadí, pôjdem si ľahnúť." Na jej obrovské prekvapenie nikto nenamietal tak sa vrátila späť do hosťovskej. Prezliekla sa do pyžama a ľahla si do postele.
"Bai môžem ísť spať k tebe? Mame sa ešte nechce ísť a ja sa sama bojím." Dorothy nakukla cez medzierku vo dverách a v rukách zvierala obrovského plyšového leva.
"No poď sem chrobáčik. Isteže môžeš." Bailey pre ňu urobila miesto v posteli. Dory sa natisla k sestre a chytila ju za ruku. Ani veľký lev jej nedodával toľko odvahy ako je veľká sestra. Chvíľu obe pozerali do stropu a takmer naraz zaspali.
Ráno sa Bailey zobudila o jedenástej do tradičného Dublinského upršaného počasia. Na takéto niečo zvyknutá nebola, veď bývala na Floride. Vlastne si ani nemala čo do takéhoto počasia obliecť. Malá Dory ešte spala a tak s Bailey opatrne vyšuchtala z postele. Zamierila rovno do kúpeľne, rýchlo sa osprchovala a vrátila sa späť do izby. Jej sestra tam už nebola. Obliekla si džínsy, sivé tričko, na krk si pripla náhrdelník od otca a obutá v čiernych Vanskách zbehla dolu.
"Dobré ránko." Pozdravila so širokým úsmevom a sadla si vedľa mamy. Vtisla jej bozk na líce a s chuťou zakusla do toastu. Sama bola prekvapená z toľkej radosti, veď je v Dubline.
"Ale ale, slečna sa dobre vyspala." Podpichla ju mama s úsmevom.
"Aj ja ťa ľúbim mami. Aký máme na dnes plán?"
"O tretej ideme obhliadnuť jeden dom a bola by som rada, ak by si šla s nami. Chcela by som vedieť tvoj názor. Dovtedy si môžeš robiť čo len chceš, len sa nestrať."
"Jasne že s vami pôjdem. A dala by si mi nejaké peniaze prosím ťa? Potrebujem si kúpiť nejaké oblečenie na toto skvelé počasie."
"To je ten upršaný marec, vždy to tu tak je. V kabelke mám peňaženku, vyber si kartu. Nemiň veľa. Do tretej príď a mohla by si nám priniesť tie skvelé mafiny od pani Andersonovej." Bailey prikývla, zobrala si kartu a dáždnik, na hlavu si nasadila čiapku a popiskujúc si vykračovala upršaným Dublinom. Len matne si pamätala cestu do najbližšieho nákupného centra, no s menšou pomocou okoloidúcich sa tam dostala.
"Dávaj pozor ty krava." Zahundral nejaký chalan. Bailey doňho omylom vrazila. Aj napriek tomu, že meria skoro 168 centimetrov mu narazila do hrude.
"Prepáč, nevšimla som si ťa." Zamrmlala a dotyčný sa na ňu pozrel. Výrazné zelené oči sa jej navždy vryli do pamäti a čierne vlasy stojace na všetky vlasy jej prišli naozaj rozkošné. Nebyť toho vražedného pohľadu, bol by naozaj zlatý. Ešte raz na ňu zazrel a odpochodoval preč. Zvláštne. Pomyslela si a zamierila smerom k McCafe.
"Čo si dáte?" Usmiala sa na ňu čašníčka spoza pultu. Počkala si na objednané latté a pomedzi hustý dav ľudí sa vytratila von. Sadla si na lavičku, rýchlo vypila rannú kávu a pripravená vybieliť maminu kartu vkročila do prvého obchodu.
Po ceste domov sa zastavila po mafiny a s dvoma taškami sa vyčerpane hnala pomedzi dažďové kvapky naspäť domov.
"Som doma!" Zakričala hneď ako sa zabuchli vchodové dvere.
"Ani sa nemusíš vyzliekať, rovno odchádzame." Do predsiene prišla mama s Dory a začali sa obúvať. Bailey si odniesla tašky do izby.
"Bai prosím si mafin, som hladná." Dory ju potiahla za rukáv a zobrala si ho od nej. Zbytok Bailey položila na stôl do kuchyne a ponáhľala sa do auta, kde už ju čakali. Mama naštartovala a vyrazila na miesto. Cesta trvala ani nie desať minút. Už na prvý pohľad sa im všetkým dom zapáčil, hlavne Bailey.
"Dobrý deň, som Natasha Larkin." Hanblivo sa usmiala jej mama na postaršieho pána.
"Teší ma, John McCracken." Podal si ruku aj s Bailey a začali s prehliadkou domu. Navonok bol obyčajný, no zvnútra mal isté čaro, ktorému Bailey hneď podľahla. Neprišla ani do obývačky, už sa tam chcela nasťahovať. Izby boli obrovské, tá čo mala byť Baileyna mala dokonca aj šatník, po čom vždy túžila. Vyzeralo to tak, že aj mame sa dom páčil. Po pozornom prečítaní si zmluvy ju podpísala a poďakovala sa pánovi McCrackenovi. Vzali si kľúče od ich nového domu a vrátili sa späť k starým rodičom.

She's mine - epilóg

No dobre, idem na to. Úprimne? Myslela som si, že plakať nebudem. No opak je pravdou. 
Koniec raz musí prísť, no verte mi, že sa mi ten epilóg písal ťažko. 
Chcem poďakovať každej jednej z vás za to, že ste to čítali, za počet zhliadnutí, za všetko. Za každý komentík :) ďakujem vám za podporu, proste za všetko. 
Špeciálne ďakujem mojej/mu Annnie/Fredovi/Louisovi za všetko :) zlatko bez teba by tento blog nebol, to vieš. Ďakujem za všetky krásne povzbudivé komentáre, za pomoc, za všetko :) 
Čo by som vám ešte napísala? Ja osobne som s touto poviedkou spokojná nebola, no snáď sa aspoň vám páčila :) 
Prvú časť novej poviedky by som mala pridať zajtra, no neviem či sa mi to podarí, uvidím podľa situácie. No v každom prípade sa budem snažiť čo najskôr :)
No dobre, bežte už čítať a enjoy :) 


"Si pripravená? Môžme ísť?" Niall nakukol do kúpeľne a široko sa usmial.
"Ešte minútu, musím si odstrihnúť tento necht." Uškrnula som sa naňho.
"Ach, vy ženy. No čo už s tebou." Odstrihla som si škaredo zlomený necht a vyšla von za ním. Oblečená v plavkách som si sadla na posteľ pripravená ísť na pláž. Týždeň po tom, čo sme sa dali znova dokopy to Niall priznal na verejnosti. Tajomné dievča sa neozvalo, čo nás všetkých potešilo. Biologických rodičov som nenavštívila, ani ich navštíviť nechcem. Mama mi potvrdila, že majú syna Erica, to mi stačilo. Naďalej som pracovala pre Chucka, nedala som mu dôvod vyhodiť ma.

She's mine 86

Tak dievčatá, posledná časť :) 

Epilóg bude, no neviem kedy :D just kidding :D bude zajtra najneskôr pozajtra :) 

No inak musím sa pochváliť, dnes mám 15 :DDDD takže sa zahrám na nenažranú a prosím si od vás darček v podobe komentíkov :) prekvapte ma :)

Viac sa rozpíšem pri epilógu, proste bežte čítať :) 

Otvorila som dvere a skoro som umrela od prekvapenia. Stál tam ON. Niall. V celej svojej kráse. 

"Čo tu robíš?" Šepla som takmer nečujne. Chcela som zavrieť dvere, no skôr než som hocičo stihla spraviť, vkĺzol dnu. "Ako si sa sem dostal?" 

"Pustil ma sem Liam, v  podstate ma sem donútil ísť..."

"Tak prečo si tu keď tu nechceš byť?" Jeho odpoveď ma vytočila oveľa viac ako som čakala.

"Nikto nepovedal, že tu nechcem byť. Ja som len povedal, že som sem nechcel ísť." Znova ten jeho pohľad, ktorý ma vždy úplne odzbrojil. Koľko je to? Mesiac aj niečo? 

"Čo tu chceš Niall?" 

"Ja neviem, ako mám začať. Vieš, že som nikdy nebol dobrý vo vyjadrovaní sa." 

"Nemám na teba čas celú noc, čo odo mňa chceš?" Chcela som ho mať pri sebe. Znova som chcela cítiť jeho pery na svojich Cítiť jeho veľké horúce dlane ako ma hladia. 

"Nemôžme si ísť sadnúť? Je to na dlhšie." Veľmi neochotne som sa pohla smerom do kuchyne. Sadla som si na najbližšiu stoličku a on oproti mne. 

"Nechceš niečo na pitie keď je to na dlhšie?" Rozhodla som sa byť aspoň trocha milá. Prikývol a ja som mu podala pohár Coly. 

She's mine 85

"Ja som všetko počul! Prečo by som ti mal niečo pokaziť? Čo som Niall?" Vrátil sa k nám a po vyslovení toho mena sa v obývačke rozhostilo úplné ticho. Všetci na mňa vyjavene pozerali a pravdepodobne čakali na moju reakciu. Aj keď sa ma to dotklo, snažila som sa ostať bez hocijakých zbytočných emócii.
"Prečo sa všetci na mňa tak pozeráte? Nie som mimozemšťan." Vstala som s nacvičeným úsmevom na tvári a nechala ich sedieť s prekvapenými pohľadmi. Vzala som si do ruky čokoládové sušienky a vrátila sa späť k nim.
"Prepáč, neuvedomil som si to." Zašepkal a sklopil pohľad do zeme.
"Neviem čo si o mne myslíte, ale ako vidíte, so mnou to nič nespravilo. Som úplne v poriadku."
"Liz kľud. Len som si myslel, že som sa ťa tým nejako dotkol."
"Ako vidíš, nedotkol. Poďme sa prejsť, všetkým nám to prospeje. Zavoláme aj Liama s Dan." Týmto sa pre mňa debata skončila a odišla som sa obliekať. Navliekla som sa do svetlých džínsov, ružového svetra s kvetinami, namaľovala som sa a vlasy si stiahla do copu. Obula som si čierne conversky, na vrch si dala čiernu vetrovku a v sprievode ostatných vyšla von z bytu. Zo začiatku vládlo to trápne ticho no keď sa k nám pripojili Liam s Dan, postupne sme začali rozoberať ich turné. Celý čas som kráčala vedľa Harryho.

She's mine 84

Toto keď som čítala, adrenalín vo mne stúpal rýchlosťou svetla :D 
Nemám sa vám s čím pochváliť, ani posťažovať, tak bežte čítať :) 
Ou, pomaly sa blížime ku koncu :)


"Pýtaj sa, no nech je normálna."
"Prečo vás oboch takto trápiš?" Naozaj nikdy by mi nenapadlo, že sa ma spýta práve toto. 
"On sa určite netrápi. Aj keby som za ním išla, čo by sa nikdy nestalo, určite by sme sa nedali opäť dokopy. Určite ma už nemiluje." A znova tie otravné slzy. 
"To nemôžeš vedieť, určite ťa miluje. Som si tým istá. Teraz neplač, ideme spať. Je predsa piatok, víkend si poriadne užijeme." Tá teda vedela ako ma utešiť. Vďačne som sa na ňu usmiala a do úst si nabrala ďalšiu lyžičku zmrzliny. Prerozprávali sme ďalšie dve hodiny a po mojej zdĺhavej sprche sme išli spať. 
Ráno som sa zobudila s pomerne dobrou náladou, s úsmevom na tvári. Toto sa mi už dlho nestalo. 
"Dobré ránko spachtoš, ako si sa vyspala?" 
"Skvelo. Nie som spachtoš, len som dospala všetky prebdené noci a prepracované dni." Uškrnula som sa na ňu a so šálkou kakaa v ruke si sadla vedľa nej. 
"Si vyškerená ako slniečko na hnoji. Čo sa ti snívalo?" 
"Nič sa mi nesnívalo, teda aspoň si to nepamätám. Som len rada, že si tu so mnou a že si mi tak pomohla." 
"Nezahováraj, určite sa ti snívalo niečo krásne." Ťapa. 

She's mine 83

Prvá vec, bola som velice originálna a založila som si ask :D kľudne sa pýtajte, na všetko odpoviem :D
Nemálo sa na tomto smejem :D sú to blázni, no čo vám poviem :D
Videli ste Kiss you, že? Čo na to hovoríte? Podľa mňa čistá dokonalosť zmiešaná s bláznovstvom :D
Dnes v škole úplne že zlé, spali sme 4 hodiny a potom celý deň presedieť v tej nudnej budove -.- no poviem vám, žiadna výhra :D 
Viete čo je úplne super? Môjmu bratovi sa páči skoro celé TMH :3 <3 úplný fangirling tuto :D
Posledná vec :D bola by som  vám veľmi vďačná ak by ste sa tuto vyjadrili k intru novej poviedky lebo zatiaľ sú tam len tri komenty (nemyslite si o mne že som nenažraná :D) a rada by som vedela aj názor ostatných, ak tu vôbec ešte niekto ďalší je :D viete, či má vôbec nejaký zmysel to písať. 
To jest všetko, užite si časť :)


Poďakovala som Oliverovi aj za odvoz aj za príjemný večer a rozlúčili sme sa. Zoey ma nasledovala až do bytu.
"Máš to tu veľmi pekné. Kde si môžem zložiť veci?" Zavesila som nám kabáty a dala jej papuče. Skôr než sa stihla kdekoľvek pohnúť na ňu vyletela Nessie. Predsa len, vyrástla a stala sa z nej strážnička.
"Prepáč mi to, úplne som na ňu zabudla." Prvýkrát za ten mesiac som sa úprimne zo srdca zasmiala.
"To je v poriadku, len som to trocha nečakala. Je strašne zlatá, zlatšia ako na fotkách." S úsmevom ju pohladkala po hlave.
"Už ale vyrástla, je z nej skoro dospelý pes. Už to nie je moja malá Nessie. Neľutujem ten deň, keď sme si ju vzali z útulku." Okamžite sa mi v hlave zjavila spomienka na ten deň.

She's mine 82

Z pohľadu Nialla:
Bola to od nej rana pod pás. Nikdy ma nemilovala? Celý čas mi len a len klamala? A to som si myslel, že ona je moja princezná. Horan prestaň, ona je tvoja princezná. Vždy ťa milovala. Ak by ma milovala, nerozišla by sa so mnou. No čo ak na to mala iný dôvod, čo ak klamala? Stále som sa nevedel zmieriť s tým, že ma opustila.
"Niall, musíme ísť. Paul nás zháňa, máme nejakú generálku či čo to."
"Už idem, povedz mu prosím ťa, že hneď prídem. Liam! Počúvaš ma?" Bola pravda, že skôr ja som bol ten, čo nevnímal okolitý svet. Prvých pár koncertov TMH tour som odspieval takmer s plačom, no chalani ma vždy podržali. Neskôr som sa s tým ako-tak zmieril, no stále to bolelo. Bolelo to ešte viac ako som si myslel.
"Zase nad ňou rozmýšľaš?" Akoby mi čítal myšlienky. Neprešla minúta, čo by som o nej nepremýšľal. 
"Ehm áno. Ideme? Paul nás už iste čaká." Rýchlo som si zbalil všetky veci a ponáhľal sa za Paulom. Bolo mi jedno, že sa chce so mnou Liam porozprávať, veď to počká. Nemal som náladu sa o nej rozprávať, už vôbec nie s Liamom.

She's mine 81

Úprimne? Myslím si, že som to riadne skafrala. Nie, že by som s tým bola niekedy spokojná no táto časť je extrémne zlá. Išla som kvôli nej spať neskoro a nechcem ju prepisovať, pokazila by som to ešte viac.
Čo sa týka tých časových posunov, je to nevyhnutné, proste to tam bude.
Užite si časť :)


"Lizzie si si istá, že za ním chceš ísť? Nie je blbý, spozná, že sa niečo deje." Dan mi už desiatykrát položila tú istú otázku.
"Dan konečne s ním môžem byť, nenechám sa zastrašiť." Objala som ju a rýchlou chôdzou sa pobrala domov. Možno som pred Dan chcela byť silná, vnútri som sa bála ako ešte nikdy pred tým. Nevadilo by mi ak by mi ublížila. No čo ak by ma Niall prestal milovať? To by bola tá najhoršia rana. Bola by to moja smrteľná rana.  Predsa len, ak by som sa s ním rozišla, bolo by to pre oboch to najlepšia a najhoršie zároveň. Nemala by som však to srdce rozísť sa s ním. Nedokázala by som mu takto ublížiť.
Celú cestu sa mi hlavou preháňali podobné myšlienky. Otázka "Mám sa s ním rozísť?" mi nedala pokoj. Nakoniec som sa však rozhodla. Dúfam však, že som sa rozhodla správne. S roztrasenými rukami som zaklopala a čakala, či mi niekto otvorí. Kľúče som mala vo vrecku a nechcelo sa mi ich vyberať. Ako som čakala, otvoril mi Niall. Automaticky som sa mu hodila okolo krku a zadržiavala som slzy. Slzy šťastia či smútku?

She's mine 80

Fuuu, no čo vám poviem? Ja viem, zanedbávam to. No ja chodím zo svahu úplne vyžmýkaná a vstávať o šiestej tiež nie je výhra :D pokúsim sa napísať ešte jednu a ak sa podarí, zajtra vám ju sem hodím :)
NESMIERNA VĎAKA ZA 10000 ZHLIADNUTÍ! :)
Bola by som rada ak by ste sa aj viaceré vyjadrili k intru novej poviedky :) veď viete, či to má vôbec zmysel písať.
Tak užite si časť :)


Zabávali sme sa do skorého rána, presnejšie asi do piatej. Ani jeden z nás sa neupil natoľko, aby si niečo nepamätal. No dobre, Harry sa po hodine strávenej vonku vrátil celý od snehu so snehuliačkou, ktorú nazval Mrs. Cabbage. Doteraz nám nevysvetlil, prečo cabbage.
"Lizzie dones mi prosím ťa raňajky. Prosím." Niall na mňa uprel jeho psí pohľad a mňa to natoľko obmäkčilo, že som vstala z postele a váženému išla spraviť raňajky.
"Ale ale, niekto tu robí sluhu. Však budeš taká zlatá a spravíš aj mne?"
"Nerobím sluhu, Niall ma o to poprosil. Mal by si si nájsť frajerku Harry, samota ti neprospieva."
"Ooo takže poprosil. Keby som ťa poprosil ja, kašlala by si na mňa." Snažil sa hrať urazeného.
"Hovorím ti, nájdi si frajerku. Ja nie som frajerka pre každého."