She's mine 19

Mama s otcom stáli bokom od stola tak, aby ich nikto nepočul. A ja som to ani nechcela počuť.
"Angela dnes večer jej to už musíme povedať. Máme ju doma dvakrát za rok a teraz je tá správna príležitosť."
"Keď ja sa bojím, ako zareaguje. Čo ak nás bude do smrti nenávidieť, keď zistí, že nie sme jej praví rodičia?" Čože? Nebola som nahnevaná, bola som len šokovaná. Prečo by som sa na nich mala hnevať? Vychovávali ma predsa s láskou. Sú pre mňa tí najlepší rodičia na celom svete. Lepších si naozaj neviem predstaviť. Ale aj tak tam bola nejaká bolesť. Bolesť z toho, že ma moji rodičia nechceli. Slzy sa mi tlačili do očí, no ja som ich potlačila späť a s úsmevom som prešla okolo rodičov, ktorí si šli sadnúť naspäť. Chvíľu som len tak sedela a rozmýšľala nad tým, prečo sa z jednej strany lyžičky vidím dolu hlavou a z druhej normálne. Dan sa totiž rozprávala s Liamom a Harry po mojej pravici smskoval.
"Harold odlož ten mobil. Začínaš byť závislý." Ignoroval ma. Ako chceš Harry. Chytila som jednu jeho kučierku a začala ťahať smerom ku mne. Až keď sa na mňa pozrel s bolestným výrazom, pustila som ju.
"Harold Edward Styles! Opováž sa ma ešte niekedy v tvojom živote ignorovať!"
"Dobre, dobre prepáč! Ale toto musím vybaviť. Je to Paul." Chápavo som pokývala hlavou a odpila si z vody.

She's mine 18

Ahoj, ahoj :D nejdem sa rozpisovať, večer k tej dĺĺĺĺĺĺhej časti sa rozpíšem :)
Na toto naozaj nemám slov :') počuli ste to, že? Je to dokonalé <3
Chcela som vám sem túto časť pridať už doobeda, ale boli sme u babky na obede a tak som nestihla.. 
ALE! Teraz ju tu máte :) 
Inak včera ste čo dali?! Že 93 zhliadnutí?! :O vďaka :) 
A zvládli by ste sem dať tri komenty? :) Dva ste už raz dali, tak by ste mohli skúsiť tri :) Neberte to ako vydierani :D ja len chcem vedieť, či by ste boli také zlaté :) 
Enjoy ;)


Neváhala som ani sekundu, hneď som tam skočila. Ten geniálny pocit, keď vám je teplo a skočíte do vlažnej vody. No ten geniálny pocit sa vytratil hneď potom, čo mi Harry skoro skočil na hlavu.
"Si normálny Styles? Mohol si ma zabiť!" No Harry sa len smial. Po chvíli som sa začala smiať aj ja a chcela som mu vyskočiť na chrbát. On bol však rýchlejší a potopil ma pod vodu. Nerobilo mi problém zadržať dych na dlhšiu dobu, ale Harry ma jednoducho nechcel pustiť. Začala som sa metať ako ryba na suchu, ale nepomáhalo to. Tak som sa rozhodla pre drsnejšiu metódu. Celou silou som ho kopla do stehna. Pôvodný plán bol medzi nohy, ale to by mi nikdy neodpustil. No Harry sa statočne držal. V tom ma však napadlo niečo oveľa lepšie. Prestala som sa hýbať, ruky aj nohy som uvoľnila smerom ku dnu a čakala som, čo bude. Neprešli ani dve sekundy, už ma ťahal na kraj bazéna.

She's mine 17

Stála tam Liamova sestra Ruth. Popravde som sa aj potešil, že ju vidím, tak som ju objal.
"Liam, máš návštevu!" Pravdepodobne nepočul môj krok, tak som aj s Ruth vošiel do obývačky. Niall sa jej potešil tiež, tak ju objal ešte silnejšie ako ja. Liam a Dan jej len kývli a ďalej sledovali boj Harryho Pottera a Voldemorta.
"Liam prišla som ja, tvoja sestra! Ešte stále existujem!" Liama akoby vytrhlo z tranzu a otočil sa na ňu.
"Prepáč, len som sa zapozeral."
"No to som si všimla. Kedže nezdvíhaš telefón, musím ti to povedať do očí. Len mama ti odkazuje, že zajtra ideme na obed aj s Chavézovcami. Takže si nechystajte žiadne plány!" Pohrozila nám prstom, otočila sa na päte a už bolo počuť len buchnutie vchodových dverí.
"Máš teda riadne energickú sestru." Liam sa zatváril mimoriadne hrdo a ja som si sadol na gauč. Dopozerali sme HP a každý sa vybrali svojim smerom. Ešte sme si vypýtali od Liama periny s vankúšmi a zaliezli do izieb. Neobťažovali sme sa so sprchovaním, len sme sa prezliekli do boxeriek čiže pyžama a zaspali.

She's mine 16

"A čo budeme teraz robiť? Keď ju to tak položilo, tak sa s ňou ani rozprávať nebude dať. Ale idem sa jej ospravedlniť." Po naozaj dlhej chvíli ticha sa ozval Harry roztraseným hlasom.

"Treba to nechať tak, ona sa do rána ukľudní a bude znova vysmiata. Si si istý, že je to dobrý nápad?" Mne osobne to pripadalo strašne riskantné.

"Prinajhoršom ma vyhodí z izby, či nie?" Pri inej situácii by bola aj sranda pozorovať nervózneho Harryho, no teraz mi do smiechu naozaj nebolo. Tak som len pokrčil ramenami a čakal, čo spraví Harry. Pomaly sa otočil na päte a zamieril si to na poschodie. Niall sa medzitým presunul na gauč.

"Prečo nám o tom nikdy nepovedala?" Naozaj hlúpa otázka. Kto by chcel predsa o takom zážitku rozprávať? Na druhej strane ale chápem Niallovo prekvapenie.

"Hlavne to pred ňou nevyťahuj, lebo sa úplne zosype. Raz ti to povie aj sama, no až keď na to bude pripravená."

"Ja viem, len ma to prekvapilo. Naozaj som ani len nemal tušenie, že si niečím takým musela prejsť." Nikto to ani len nemal ako tušiť.

She's mine 15

Však sa mi to len sníva? Nemohol sa ma spýtať práve toto. Bola som ako v tranze.
"Odpovedz nám Liz." Harold stále dobiedzal. Ja som bola naozaj až taká naivná, že sm si myslela, že Eric je úplná minulosť. No vnútri svojho srdca som ho stále svojim spôsobom mala rada. A keď som ho nenávidela, vždy bude časť mňa, ktorá ho bude mať rada. Ale nie! Nesmiem ho mať rada. Ublížil mi. Ublížil mi ešte viac, ako keby sa so mnou len rozišiel. Naozaj ma to ešte stále tak trápi? Veď celých päť rokov som naňho ani len nepomyslela, a ak náhodou hej, len z čistej nenávisti. Vnútorný boj v mojej hlave mi bránil normálne rozmýšľať.
"Prepáčte." Nedokázala som to v sebe dlhšie držať. Znova som mala chuť plakať. Rýchlo som si obula tenisky a vybehla von. Namierila som si to do najbližšieho parku. Cez slzy som skoro nič nevidela, no cestu som poznala naspamäť. Sadla som si na lavičku, skrčila kolená pod seba a srdcervúco sa rozplakala. Čo si ten debil o sebe akože myslí? Že mi znova zničí život? Len tak sa objaví a znova všetko pokazí? Nie, už druhýkrát nie. Nenechám so sebou narábať ako s nejakým kusom oblečenia. Už si nenechám znova zničiť život. A už vôbec nie tým istým človekom. Tak veľmi som si priala, aby som si s ním nikdy nezačala. Ak by som nebola taká naivná a hlúpa, nikdy by sa to nestalo. Nikdy by som nezažila tú najhoršiu noc v živote. Nikdy by som o TO neprišla s človekom, ktorý ma celý ten čas sprosto využíval a mal ma ako hračku. Nechápala som samú seba. Ako som mohla byť taká slepá? A prečo ma to teraz tak trápi? Je to predsa dávno. Už som sa s tým vyrovnala, či nie? Naozaj som ho až tak veľmi mala rada? Nie. Len som si to myslela. Zabudla som naňho, no teraz sa zjavil len tak z ničoho nič a všetko obrátil naruby. Emocionálne ma zruinoval. Po našom "rozchode" som sa cítila ako troska. Liam mi zachránil život. Bez neho by som tu už nebola.

She's mine 14

V ruke držal gitaru. Áno, vždy som chcela vedieť hrať na gitaru, ale žeby mi dal rovno gitaru?
"Ja, no, to je pre mňa?" Naozaj som nemala slov.
"Áno. Opováž sa jej niečo spraviť! Nechcem na nej vidieť jediný škrabanec!" Opatrne som mu ju zobrala z rúk a ešte opatrnejšie ju položila na stôl.
"Ďakujem, ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem!" Silno som ho objala a poskakovala na špičkách.
"Ale to nie je všetko!" Pozrela som sa naňho, či mu hrabe a odstúpila krok dozadu.
"Si normálny? Nič mi nemusíš dávať." No on z vrecka vytiahol malú krabičku. Podal mi ju a ja som ju otvorila. Strieborný náramok, na ktorom bol prívesok v tvare srdca a tam bolo vygravírované 'Friends forever'. Normálne ma to dojalo k slzám.
"Ja neviem, čo mám povedať. Ďakujem. Je to to najkrajšie, čo som kedy dostala."
"Si predsa naša malá sestra. A keď už ti ani jeden z tých bláznov nič nedá, aspoň ja ťa chcem potešiť." Znova som ho objala. Všetci piati pre mňa neskutočne veľa znamenajú, ale Niall je proste moje malé írske trdlo.

She's mine 13

Stál predo mnou Eric. Zaskočilo ma to, no nedala som na sebe nič spoznať.
"Liz, toto je Eric. Je to môj starý známy."
"My sa poznáme." Spravila som krok dozadu, keď sa ku mne Eric priblížil.
"Tak poďme jesť, nie?" Ozval sa Niall a prvýkrát v živote som bola vďačná jeho apetítu.
"Jasne, poďme. Ale po ceste sa musím zastaviť na WCko." Harry zamkol a pobrali sme sa smerom k reštaurácii. Zasa sme stretli nejaké fanúšičky, tak kým sa s nimi chalani fotili, odbehla som na WCko. Vytiahla som mobil a vytočila Liama.
"No kde ste Liz?"
"Už ideme. Ale máme obrovský problém."
"Pre boha Liz čo sa stalo? Snáď ste v poriadku?"
"Áno Liam, my sme v poriadku. Ale Harry zo sebou priviedol TOHO Erica."
"To snáď nemyslíš vážne! Ja ho zabijem, ak sem príde. Prisahám."
"Nie, budeš sa tváriť, akoby ste boli starí spolužiaci. Tak, ako ja. Hlavne buď kludný, a povedz Dan, nech to pred chalanmi nerozoberá." Týmto som ukončila náš rozhovor a vyšla von. Chalani sa podpisovali nejakým fanúšičkam, tak som sa naklonila k Ericovi.
"Opováž sa čo i len ceknúť niečo o tej noci." Precedila som pomedzi zuby.
"Ale čo, žeby si sa hanbila za svoju minulosť?" Chcel ma vyprovokovať, no ja som sa nedala. Nechcela som, aby nado mnou znova vyhral. Už viac nie. Vrhla som naňho pohľad plný čistej nenávisti a kývla na chalanov, že ideme. Za pár sekúnd sme si posadali za stôl a na Liamovi som videla, aký je nervózny. Danielle ma z jednej strany šťuchla do stehna a z druhej ma obchytkával Eric. Nespokojne som sa pomrvila, no Eric mi stále rukou prechádzal po stehne. Zmučene som sa pozrela na Liama, no on to akosi neregistroval. Tých 15 minút, čo sme čakali na jedlo, mi prišlo ako celá večnosť. Niall s Harrym si nič nevšimli, no u mňa a Liama sa nervozita dala krájať. Nemohla som mu ani dať nič najavo, lebo by si to všimol buď Harry, alebo Niall. A to som naozaj nepotrebovala.
"Dobrú chuť." Usmiala sa na nás Dan, keď nám doniesli jedlo. Harry, Niall a Eric však museli čakať. No nie dlho. Keď som mala vedľa seba Erica, ani chuť na jedlo som nemala. Len som sa v tom rýpala, kým si ma Harry nezačal podozrievavo premeriavať. Rýchlo som si nabrala veľké sústo, až mi skoro zabehlo. Ale Harry sa obrátil na svoje jedlo, ktoré im medzitým priniesli. Začala som jesť, až keď sa Eric naplno venovať jedlu.
....
"Tak čo, kam pôjdeme?" Spýtal sa Harry, keď sme vychádzali po obede z centra. Celý obed nakoniec prebehol v tichosti, nikto nič netušil a Eric si tento raz jeho dotyky odpustil. Liam celý čas kŕčovito zvieral Dan za ruku. Nemyslím si, že sa s ním niekedy zmieri.
"Poďme domov a večer sa ideme baviť. Pozrieme si nejaký film a zahráme monopoly." Nikto nemal žiadne protesty, tak sme nastúpili do áut. Eric tento krát išiel po vlastných, no som si istá, že ho nevidím naposledy.
"Liam bojím sa. Čo ak ma nájde? Čo ak to spraví znova? Alebo čo ak spraví niečo horšie?"
"Moja, neboj sa. Pokiaľ tu máš mňa, ani sa ťa nedotkne. Nikto nebude ubližovať mojej malej sestričke." Jeho slovám som uverila, no aj tak som mala pocit, že sa niečo zlé stane. Dan mi upokojujúco stisla ruku, no stále som sa celá triasla. Celú cestu som sa snažila upokojiť sa, no nedarilo sa mi.
"Dobre. Sme doma, buď v kľude. Chalani ťa nemôžu takto vidieť." Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila. Otvorila som garáž a poslala Harryho, nech tam zaparkuje. Vošli sme do obývačky, posadali sme si na gauč a zapli telku. Foresta Gumpa sme už dlho nevideli, tak sme nechali starú klasiku. Po pol hodine som sa však zdvihla a odišla do kuchyne. Oprela som sa o kuchynskú linku, hlavu si podoprela dlaňami a začala plakať. Ticho som vzlykala a nechala slzy stekať po tvári. V tom ma niekto chytil za ramená a ja som sa otočila.
"Liz pre boha čo sa ti stalo? No tak princezná, neplač." Niall ma silno objal a ja som začala plakať ešte viac. Všetky tie zlé spomienky sa mi už zasa preháňali hlavou. Každá jedna z nich ma bolela. V ruke som žmolila Niallove tričko a on ma hladil po chrbte. Každý jeden moment strávený s ním, či už pekný alebo zlý, ma nútil plakať ešte viac. Neviem, koľko sme tam tak stáli, ale až teraz sa mi podarilo ukľudniť sa.
"Tak už mi povieš, čo sa stalo?" Pokrútila som hlavou a rukou si utrela oči.
"Niekedy možno hej. Ale teraz nie. Ale ty mi radšej povedz, kde si bol?"
"Bol som ti kúpiť darček. A prepáč, že som bol taký podráždený, ale Carmen ma vytočila."
"To je v pohode. A čo si mi to kúpil?" Hneď mi nálada stúpla o milión stupňov.
"Zvedavec jeden. Uvidíš, večer." No ako odpoveď mi to nestačilo.
"Okamžite mi úkaz, čo si mi kúpil, že si so mnou nemohol ísť." Zagúľal očami a odišiel. Ja som sa zatiaľ napila vody a z chladničky si vytiahla mlieko. Naliala som si do pohára a pomaly popíjala.
"Tak som tu. Ale zakry si oči!" Zakryla som si oči, a čakala. Niall asi pristúpil bližšie.
"Môžeš." Otvorila som oči. Skoro som odpadla. Niall v ruke držal...

She's mine 12

Ráno som sa zobudila o pol desiatej, Danielle však ešte spala a tak som išla spraviť raňajky. Omeletu som nechala na tanieroch na stole a išla zobudiť Dan, ktorá na moje prekvapenie sedela na posteli a písala smsku. Kývla som jej hlavou, nech príde za mnou a odkráčala som dolu. Na mobile mi zablikala smska, tak som ju otvorila.                                                                                                                   

Liz prepáč, že som s tebou nešiel, ale musel som niečo vybaviť. Prídem za tebou. Harry ma dovezie. Wow. Nečakala som to. To vážne sa sem dotrepú obaja len kvôli mne? A čo Carmen? Pre boha snáď sem nepríde aj ona?! Začínala som mať obavy o jej život.                                                                             

Príde aj Carmen? Šak sa porozprávame Horan. Máš u mňa prúser. Ale teším sa na vás.        

„Danielle prosím ťa kde trčíš? Umieram od hladu!“ o chvíľu sa už došuchtala a sadli sme si za stôl. Popriali si dobrú chuť a po omelete sa len tak zaprášilo. Dan sa vyčerpane oprela a pomaly vydýchavala.                                                                                                                                        „Neviem, čo sa stalo, že si spravila raňajky, ale boli výborné. Ďakujem.“ Usmiala som sa na ňu a spratala taniere. Sadla som si na linku a pozrela si smsku od Nialla.                                                        
Nie, neboj sa. Ide za nejakou kamarátkou. Nemysli si, že neviem, že sa na nás nevieš dlho hnevať ;) aj my sa tešíme, inak Harry zostane na noc. Takže mu priprav hosťovskú.

Len aby si tam nespal ty :P ale fajn,daj vedieť, kedy asi prídete. CmuQ J. Tak toto bude ešte zaujímavé. Večer sa určite pôjde do mesta a ako to vidím, Liam zasa bude náš šofér. Niekedy mi to bolo naozaj blbé, ale dnes je proste deň na párty. Sobota je na to ako vyšitá. 

„Dan, ideme nakupovať. Zavolaj Liamovi, že za polhodinu odchádzame.“ 

She's mine 11

Dom bol kompletne  poupratovaný a v obývačke boli na stole nachystaný popcorn s colou. Rodičia sa predsa vrátia až zajtra, takže jediný kto to mohol byť, je Dan s Liamom.

"Decká? Ste tu?"

"V kuchyni!" Daniellin hlas sa rozliehal po celom dome. Vošla som teda za nimi do kuchyne a sadla si na linku.

"Koľko vám trvalo, kým ste to upratali?" Mne by to totiž zabralo aj dva týždne.

"Pol dňa moja milá. Takže sa opováž spraviť neporiadok!" Ja a žiť v poriadku? Nikdy. Ja to proste nedokážem. Nie som bordelárka, ale nedokážem žiť v úplnom poriadku.

"Ste zlatíčka. Ale dobre viete, že to dlho nevydrží." Obaja sa uškrnuli a ďalej sa venovali miešaniu nejakej kaše. Podľa vône som usúdila, že je krupicová.

"My vieme. Ale Liam ti chcel urobiť radosť. Ale teraz sa choď pekne osprchovať a v pyžame príď dolu. Čakajú nás filmy." Milujem naše filmové večery. Romantické, komédie a niekedy aj horory, ktoré však ja v obľube nemám. Len my baby, aj keď dnes tu s nami bude Liam, ktorý to aj tak vzdá. Utekala som teda do kúpeľne a po ceste som sa skoro zabila. Rýchlo som sa teda osprchovala, natrela sa malinovým telovým mliekom a v župane prebehla do izby. Obliekla si pyžamo, rozčesala vlasy a zbehla naspäť dolu. 

"Tak moja milá, ide sa na Titanic!" radostne zvýskla Dan a tlačila Liama von z domu.

"Maj sa Leeyum. Vidíme sa ráno." pozdravila som len tak zo slušnosti a bežala do obývačky na gauč, kde sme už mali nachytané kaše, popcorn, zmrzlinu a pitie. naozaj neviem, kedy to tí dvaja stihli, ale budiš. Dan sa ešte lúčila s Liamom, tak som zatiaľ zapla telku a nastavila film. Zobrala som zo šuflíka tonu vreckoviek a čakala na moju vernú partnerku pri plakaní do zmrzliny. Už dlho sme takýto večer nemali. Väčšinou ho mávame všetky baby, ale dnes sme tu len my dve, takže si to užijeme aj za baby. Keď si konečne prisadla ku mne na gauč, zakryli sme sa dekou a pustili film. Už od začiatku sme mali slzy na krajíčku a ja som v ruke žmolila roh deky. Bola som totálne zdeptaná. Mať tak milujúceho partnera, ktorý by ma ľúbil takú, aká som. Ktorý by mi zniesol aj modré z neba a rešpektoval by moje chyby. Na nič iné som v tej chvíli nemyslela. Až keď sa loď začala potápať, hysterický plač sa začal. Ešteže máme toľko vreckoviek. Každá z nás si privlastnila celú krabicu a vreckovky len tak lietali do koša. Ku koncu filmu sme sa objímali a zamáčali sa navzájom. Boli sme celé červené a vyzerali sme ako fontány. 

"Ach jaj. Ja už ani neviem, či si niekedy nájdem chlapa potom, čo mi Eric urobil." po skončení filmu sme sa chceli trochu spamätať, ale príliš neskoro som si uvedomila, čo som vlastne povedala. Snažila som sa to najprv zahocoriť, ale Danielle bola neoblomná.

"Tak fajn. Naozaj to chceš vedieť? Ale musíš mi sľúbiť, že to nikomu nepovieš. Dozvedia sa to, ak bude treba." prikývla a tak som spustila. Porozprávala som jej úplne všetko, od najmenších detailov a nevynechala som nič. Dan bola celý čas ticho a pozerala na mňa ako na atrakciu.

"Prečo si mi to nikdy nepovedala? Vieš, že by som ťa vypočula. Ach bože Lizzie, tak strašne ma to mrzí. Vážne ti to spravil?" vysypala zo seba na jeden dych a ja som naozaj nevedela, čo povedať. Prečo som jej to vlastne nepovedala? Asi som sa bála, že ma za to bude odcudozvať. Alebo že sa so mnou kvôli tomu prestane baviť. No to neni Dan. Tá by na nikoho kvôli takejto veci nezanevrela. 

"Prepáč, ja som sa bála, že ma budeš odcudzovať."

"Ty si trdlo. Čo ma nepoznáš? Vieš, že by som to kvôli takejto veci nikdy nespravila. Poď sem moja." tuho ma objala a ja som sa z ničoho nič znova rozplakala. Spomenula som si na ranné stretnutie s Ericom a rozplakala sa ešte viac.

"Ale prečo sú chalani také svine? Česť výnimkám, ale väčšina z nich sú rovnakí. Tak sakra prečo?" ďalší príval sĺz. Dan sa ma snažila upokojiť, no nešlo to.

"No ták, Liz, raz si nájdeš niekoho skoro tak dokonalého, ako je môj Liam. Len ich nehádž do jedného vreca. A neplač. Ide sa na Diktátora!" neplánovala som sa takto zosypať, ale Diktátor ma vie vždy rozosmiať tak, akoby som nemala žiadne problémy. Dan ho teda pustila a ja som si privlastnila jednu misku s popcornom. Za celý ten čas sme sa toľko smiali, že nás boleli bruchá a mali sme pocit, že máme tehličky na bruchu. Ešte sme si pustili LOL a potom sme išli spať. V tom momente, ako sme si ľahli sme zaspali. Celú noc ma prenasledoval Eric a jeho odporný úškrn. Párkrát som sa zobudila úplne vydesená, no vždy sa mi podarilo zaspať. Ráno som napodiv vôbec nebola unavená a tak som nám pripravila raňajky. Omeletu so zeleninou a pomarančový džús som nechala na stole a bežala zobudiť Dan. Začala som skákať po posteli až kým sa nezobudila. Lenivo sa vyšuchtala z postele a odišla do kuchyne. Ja som teda bežala za ňou a pustili sme sa do raňajok. 

"Neviem, čo sa s tebou stalo, že si robila raňajky, ale boli geniálne. Vďaka. A teraz sa ide nakupováááááť!" odišla som teda do izby a rozmýšľala, čo na seba.

Lizzie :)

Carmen :)

Oliver :)

She's mine 10

Sooooo! Prvá jubilejná desiata časť :D a magických 555 zhliadnutí ;) ďakujem kočeny :) naozaj to pre mňa veľa znamená :) ani si neviete predstaviť, ako veľmi ma teší, že to niekto číta :) som šťastná ako blcha :D no ale prepáčte, že vám až teraz dávam časť, ale skôr to nešlo...  



"Elizabeth? Si to ty?" Nie, to snáď nemôže byť pravda. ON tu predsa nemôže byť.
"Eric? Nemôžem uveriť tomu, že ťa vidím." Falošne som sa usmiala a v mysli sa mi vynárali spomienky. On, najväčší sukničkár na škole a ja? Obyčajná študentka. On o dva roky starší a všetky baby na škole ho chceli. A ja som nebola výnimkou. No on chcel iba mňa, teda tak mi to tvrdil. Po mesiaci a pol ale dosiahol, čo chcel a potom ma odkopol. Namotal ma, znásilnil a odkopol ako nejakú handru. V škole zo mňa spravil chuderu a jediný, kto sa so mnou bavil bol Liam. On jediný vie, ako to všetko bolo a aj napriek tomu sa so mnou stále bavil. Je jediný, kto o tom vie. Ani rodičia, ani chalani, ani Dan, El a Pezz o tom nevedia. S Liamom sme si prisahali, že o tom nebudeme hovoriť.
"Liz tak strašne si mi chýbala."
"Vieš, komu to môžeš hovoriť. A nevolaj ma Liz. Pre teba som Elizabeth." Nemala som ani najmenšiu chuť sa s ním rozprávať.
"Ale no, srdiečko, nebodaj si na mňa ešte stále nahnevaná?" Ešte kto ďalší ma chce dnes ráno vytočiť?
"Eric naozaj na teba nemám náladu. Ty sa mi čuduješ? To, čo si urobil, sa len tak neodpúšťa."
"Nič zlé som predsa nespravil. Len sme si užili. Nehovor mi, že sa ti to nepáčilo." Z tváre mu však ten odporný úškrn nezmizol. Priblížil sa ku mne a položil mi ruku na plece.
"Ty naozaj nemáš rozum? Pre boha veď si mi ublížil. Nie len psychicky, ale aj fyzicky Eric. Bol to najhorší zážitok môjho života. A nedotýkaj sa ma." Ústa sa mu roztiahli do ešte väčšieho úškrnu a pomaly presúval ruku k môjmu zadku. No bol ticho.
"Nerozumel si? Nedotýkaj sa ma." No ani to ho nezastavilo. Zozbierala som teda všetku moju silu a kopla mu medzi nohy. Tvár skrivil do bolestného výrazu.
"Za toto mi zaplatíš. Však ja si ťa nájdem." Bála som sa ho. Viac ako kedykoľvek pred tým. Ešte raz mi venoval jeho nahnevaný pohľad a zmizol na ulici v dave. Toto bolo naozaj mimoriadne nečakané a nepríjemné stretnutie. Na tohto človeka som chcela zabudnúť a on sa ako naschvál ukáže v zlý deň, na mieste, kde som ho vôbec nečakala. Úprimne? Nenávidím ho. V deň, keď ma znásilnil som sa zaprisahala, že chalanom veriť nebudem. No prišiel x-factor, chalani a všetko sa zmenilo. Na svoju prísahu som zabudla, a ktovie, čo by so mnou bolo, ak by som to stále mala v hlave. Nepoznali by som tak úžasných kamarátov a nezažila toľko srandy, čo s nimi. Ale teraz, keď som ho zase videla, sa všetká tá bolesť znova vrátila. Všetky spomienky na tú noc som mala pred očami. Bolo to strašné.
"Ste v poriadku slečna?" Spýtala sa ma čašníčka a ja som prikývla. V tichosti a stále v šoku som zjedla croissant a vypila kávu. Ešte chvíľu som tam sedela a o pol desiatej som zaplatila a odišla smerom k miestu, kde budeme fotiť. Vlastne to bola bývalá obrovská tanečná sála, ktorú však pred niekoľkými rokmi prestali používať. Cesta odtiaľto tam mohla trvať asi dvadsať minút, preto som zrýchlila krok. Stále som však mala nepríjemný pocit, že ma niekto sleduje. Každých pár sekúnd som sa otáčala, no nikoho som nevidela.
"Ahoj zlatíčko. Tak, pripravená?" Objal ma Chuck hneď, ako som vošla dnu.
"Ja vždy. Kde sú veci? A Ashley?"
"Tam kde vždy moja. Utekaj, fotograf tu bude o desať minút." Pobrala som s teda smerom k šatniam. Obliekla som si to, čo mi Ashley nachystala a sadla si do kresla.
"Ahoj Ashley. Nič výrazné prosím ťa." Ashley je stylistka a vždy nám chystá veci. Dnes som tu bola ja a ďalšie tri baby, ktoré so mnou fotili. Oni však už boli nalíčené. Ja som sa teda spoľahla na Ashleyne šikovné ruky. O desať minút sme už stáli prichystané a čakali na fotografa.
*po fotení*
Štyri hodiny nám trvalo, kým sme nafotili všetky veci. Muselo to byť dokonalé.
"Ešte raz ďakujem, že si prišla." Už asi po stý krát mi ďakoval Chuck.
"Je to moja práca. Neďakuj mi už." Posledný krát sme si zakývali a pobrala som sa smerom domov. Nohy ma boleli z vysokých podpätkov a tak som zavolala Harrymu, či by po mňa neprišiel. O desať minút som teda sedela na sedadle spolujazdca Harryho rangeroveru.
"Harry prepáč." Položila som mu ruku na rameno a čakala na jeho reakciu.
"To je v pohode moje. Netráp sa tým. Ja by som reagoval rovnako." Neskutočne mi odľahlo. Ani sama neviem prečo.
"Niall je doma? Hneď totiž idem naspäť domov."
"Myslím, že hej." Harry zaparkoval a vystúpili sme. V dome bolo podozrivo ticho. Carmen aj Niall sedeli v obývačke a pozerali Futuramu.
"Niall poď hore prosím ťa." Neochotne sa postavil a dokráčal za mnou do izby.
"Čo je?" Čo je? To mi naozaj nič iné nepovie?
"Pozri, neviem, čo ti sadlo na nos, ale mohol by si byť prívetivejší. O pätnásť minút odchádzame."
"Ja tu ostávam." Čože?!
"To tu vážne chceš ostať?" Nič som nechápala.
"Je to moja vec. Proste choď sama." Otočil sa a odišiel. Bola som úplne zmetená. Čo to s ním je? No ale keď teda nechce ísť, mala by som vyraziť. Rozlúčila som sa s Harrym a sadla do auta. Ešte stále zmetená z Niallovho správania som naštartovala a pohla sa smerom na diaľnicu.
*vo Wolverhamptone*
Zaparkovala som pred domom a vošla dnu, kde ma čakalo prekvapenie.

She's mine 9

No tak predsa len som to prepísala ;) je to kratšie, ale je :P tak bežte čítať :) enjoy :D



"Elizabeth! Vstávaj!" Jej odporný škrekľavý hlas sa rozliehal po celom dome. Pre boha, šak ešte neni ani sedem hodín. To vážne nemá čo robiť? Lenivo som sa vyšuchtala z postele a zišla do kuchyne.
"Choď nakúpiť, nič tu predsa nemáte." Ten jej tón hlasu ma začínal vytáčať čím ďalej tym viac. No rozhodla som sa ju ignorovať. Chcela som si z chladničky vytiahnuť môj špeciálny jogurt, no nebol tam. Tá krava mi ho zjedla. Zaryla som si nechty do dlaní a v duchu nadávala ako nejaký chlap v krčme. Toto tu nemienim trpieť.
"Prepáč mi to, ale naozaj nikam nejdem." Snažila som sa zachovať si pokojný tón.
"Áno, ale som váš hosť, tak by ste ma mali obslúžiť." Tak ale toto prehnala.
"Vieš čo? Nikto ťa sem nenútil ísť. Ak nechceš, nemusíš tu byť. Všetci ťa tu trpíš len kvôli Harrymu. Ale toto si už naozaj prehnala moja milá. Skús ku mne ešte raz prehovoriť." Ostala úplne zarazená.
"Prečo kričíš?" Vošiel do kuchyne rozospatý Harry a žmúril proti svetlu.
"Harry odmietam to tu znášať. Odchádzam." Otváral ústa, že niečo povie, no ja som len pokývala hlavou. Neskutočne ma však napálila Carmenina reakcia.
"Len si choď. Aj tak si tu zbytočná." Privrela som oči a odkráčala hore. Treskla som dverami a Niall sa prudko posadil na posteli.
"Čo sa pre boha deje, že o siedmej ráno trieskaš dverami?"
"Prepáč, nechcela som ťa zobudiť, ale tá krpaňa má zase svoj deň."
"No až taká krpaňa to nie je." Uškrnul sa, no ja som na žartíky naozaj nemala náladu.
"To ma chceš vytočiť ešte viac? Dobre vieš, ako som to myslela."
"Ale no tak Liz. Snáď sa na mňa nehneváš."
"Nehnevám, ale naozaj si dávaj pozor na jazyk." Na chalanov sa nedokážem hnevať. Ani na jedného z nich, nech už spravia čokoľvek, do pár minút to majú opustené.
"Idem do izby. Pôjdeš so mnou na to fotenie?" Iba ticho zamrmlal 'nie' a tak som odišla do svojej izby. Vzala som si notebook, kábel a mobil a začala sťahovať fotky. Trvalo mi necelú hodinu, kým sa to všetko stiahlo a kým som to všetko potriedila. Bol však čas aj na novú profilovku a tak som našla jednu extra peknú, kde som s Dan a rovno si ju dala na fajsbúk. 'Another perfect day with my bestie. Xoxo.'  Vypla som to a zašila sa do kúpeľne. O pol deviatej som odtiaľ vyšla ako človek, navliekla na seba ružové šaty, biele balerínky a do bielej kabelky som si hodila mobil, kľúče a peňaženku. Ešte som si stiahla vlasy do copu a potichu sa vytratila von. Namierila som si to do malej pekárne. Celú cestu som bola zasnívaná a pozerala som sa do zeme. Keď v tom sa moja šikovnosť preukázala a narazila som do nejakého chalana. Pozrela som sa mu do tváre a tie zelené oči a dokonalý úsmev mi niekoho pripomínali.
"Oliver?"
"Elizabeth?" Naraz sme sa ozvali a radostne som sa mu hodila okolo krku.
"Čo robíš tu v Londýne? Nechcel si ostať vo Wolverhamptone?" Oliver a Liam boli moji najlepší kamaráti na základke. Potom však išiel na inú strednú ako ja s Liamom. Zo začiatku sme sa stretávali, no potom sme prestali mať na seba čas a tak sme sa už štyri roky nekontaktovali.
"Študujem psychológiu. Osamostatnil som sa a vzal život do vlastných rúk. Bože som tak rád, že ťa vidím. Vyrástla si. A opeknela." Začala som sa červenať.
"Ale nekecaj. Vobec som neopeknela. Aj ja som strašne rada, že sme sa stretli. Vidíš? Daj mi tvoje číslo a niekedy pôjdeme von." Nadiktoval mi číslo a ja som ho prezvonila.
"Ale no. A Liam sa ako má? Darí sa im?"
"Dobre sa majú. Šak darí darí. Niekedy sa musíme všetci traja stretnúť ako za starých čias."
"No pekne. Tak sa teším aj za nich. Pozdravuj aj doma aj Liama. No ale ponáhľam sa do školy. Večer ti napíšem."
"Wow, si jeden z mála chalanov, ktorí proti ním nič nemajú. No ale nebudem ťa zdržiavať. Pa." Rýchlo sme sa objali a ja som vošla do pekárne.
"Jeden croissant a jedno latté vás poprosím." Sadla som si do rohu a čakala.

She's mine 8

"No vieš, Carmen k nám príde na mesiac." Vypúlila som oči. Na mesiac?! No ale aby ste chápali, Carmen je Harryho sesternica. Neskutočne otravná, arogantná a ufrflaná. Nikto z nás ju nemá rád, dokonca ani Harry.
"Si normálny? Šak ju zabijem!" Hnev sa vo mne zbieral rýchlosťou svetla.
"Prepáč mi to, ale naozaj nemám na výber. Teta Jackie mi to doslova prikázala."
"Ale Harry veď je to tvoj dom. Ona ti nemôže prikázať, koho tam prijmeš a koho nie. A okrem toho tam bývame aj my a my ju tam nechceme. A ty to dobre vieš." Nechcela som si pokaziť deň, tak som to zrušila.
"Carmen ide k nám. Na mesiac." Niallovi zabehlo, Danielle sa ma na mňa otočila s očami dvakrát takými, ako má normálne a Liam skoro nabúral. Ani jeden z nich však neprehovoril. Nikto z nás nechápal, prečo nám to teta Jackie spravila. Celú cestu sme boli ponorení vo vlastných myšlienkach. Harry mi štyrikrát volal, no nakoniec to vzdal. Zasa bude u nás nasáčkovaná tá krava trištvrte nášho voľného času. Bude nám jej priblblé rady na úžasný život a bude nad všetkým ohŕnať nosom. Bude nám rozkazovať a každý večer po nás bude hučať a nútiť nás pozerať jej obľúbený seriál. Zayn bude nervózny, Louis a Liam odídu k babám a Niall pôjde hocikam, len aby nebol s tou kravou. A Harry bude skákať tak, ako mu ona prikáže.
"Lizzie zlatko nestojí ti za to trápenie. Naozaj sa ňou nezaoberaj. Ak budeš chcieť, kľudne poď bývať ku mne. Nech si tam je Harry s ňou sám. A Liamovi to tiež vadiť nebude, však darling?" Žiarivo sa naňho usmiala a chytila ho za ruku, ktorú mal položenú na radiacej páke. Tá mi číta myšlienky?
"Prijal by som hocikoho, keďže viem, čoho je schopná."
"A čo ja?" Ozval sa Niall, na ktorého sme tak trošku zabudli.
"Aj ty pôjdeš s nami. Nenecháme ťa s ňou, neboj sa." Liam zaparkoval a rozdal pokyny. Kým oni s Niallom vykladali tašky, my sme si zbehli po nejaké suché veci. Kraťasy a prvé tričko, čo som mala na dosah som hodila do tašky a utekala do auta. Liam sa pohol a ja s Dan sme sa celú cestu mrvili ako s nasoleným zadkom. Išli sme necelú polhodinku a vystúpili sme pri zábavnom parku. Oboch chlapcov sme od radosti vystískali a utekali ku vchodu. V zábavnom parku som nebola snáď sto rokov. Kúpili sme si lístky a rozutekali sme sa ku kolotočom. Tri a pol hodiny sme sa bláznili na kolotočoch a z posledného sme vystúpili úplne premočení. Bol to neskutočný zážitok. V aute sme sa prezliekli do suchého a čakali na Liama, ktorý nervózne prešľapoval pred autom. Bál sa prezliecť, pretože v parku sme stretli pár fanyniek a teraz si myslí, že nás sledujú. Konečne sme ho presvedčili, že ho nikto nesleduje a tak sa prezliekol stále sa obzerajúc okolo seba. Ja som vyšťavená padla na sedadlo a oprela sa o okno. To som teda naozaj zvedavá, ako to v tomto stave odšoférujem až do Londýna. Bola som tak strašne unavená, že som skoro zaspala. Budilo na Niallove neustále šťuchanie pod rebrá. (Anička niečo mi to pripomína :D). Doma som vyčerpane vyšla do obývačky a poprosila Dan, aby mi uvarila kávu a ja som si zatiaľ vyvesila mokré veci na radiátor. Hodila som na seba tmavomodré tepláky, biele tielko, červené conversy a zbehla som dolu, kde som ešte čakala na Nialla.
"Švihni si blondiačik, nechcem prísť neskoro." Len si niečo zamrmlal a o pár sekúnd už stál dolu nachystaný.
"Ahoj a dávajte si pozor! Nechoď rýchlo Liz!" Napomenul ma Liam a silno ma objal.
"Neboj sa daddy, však vies, že jazdím opatrne."
"Zajtra si dáme filmový večer! Takže sa ponáhľajte!" Žmurkla na mňa Dan a objala ma. Ešte sme si zakývali a vyšli z domu. Nastúpili sme do auta a Niall sa oprel o mamin vankúš, ktorý si tu vždy nechávala a zaspal. Pustila som si rádio a sústredila som sa na cestu.
*v Londýne*
"Niall vstávaj! Sme doma!" Pomrvil sa a vystúpil z auta. Ja som zamkla a pobrala sa smerom k domu. No niečo mi na ňom nesedelo. Svietilo sa tam. Ale nemá kto byť doma, veď chalani sú u rodičov! Ešte aj dvere boli odomknuté. Vošli sme dnu, zamkla som a prešli do obývačky, kde nás čakalo prekvapenie.
"C-,C-,Carmen? Čo tu robíš?" Nevedela som, že príde hneď dnes.
"Prišla som k vám na mesiac, dúfam, že vám to nevadí." Falošne sa usmiala a ďalej sledovala telku.
"Je tu Harry?"
"Áno, je v izbe." Fajn, toho si nechám na ráno.
"Tak my pôjdeme spať, už je neskoro a ráno mám fotenie." Plná nenávisti a hnevu som vypochodovala hore schodmi, kde sme narazili na Harryho.
"S tebou si to vybavím neskôr Styles." Zasyčala som a prešla okolo neho, akoby tam ani nebol. Zaliezla som do svojej izby, osprchovala sa a vošla do Niallovej izby. Ten chlapec má na mňa ukľudňujúci vplyv. Ľahla som si do postele, nastavila si budík a čakala naňho, kým vyjde zo sprchy. Medzitým sem prišiel Harry, ktorý keď videl môj zabijácky pohľad okamžite odišiel. Niall vyšiel zo kúpeľne iba v pyžamových nohaviciach a ľahol si ku mne. Milióny dievčat by za ten pohľad zabíjalo, no mne to bolo úplne jedno. Mne stačilo, že je tu so mnou.
"Dobrú noc princezná." Dal mi pusu do vlasov a zaspali sme.

She's mine 7

"Nie Liam, neľúbim ju. Mám ju strašne rád, ale je ako moja mladšia sestra. Nič viac." On len mykol plecami.
"Dobre neriešme to. Ešte sa zbytočne pohádame. Poďme už k fontáne, aby na nás baby nemuseli čakať." Zase raz má náš Daddy pravdu. Postavili sme sa a vydali sa smerom k fontáne. Počas cesty sme neprehovorili ani slovo. Zastavili sme až pri fontáne a hľadali baby, ale nikde sme ich nevideli. Tak sme tam len stáli a čakali. No zrazu som pocítil Lizzine ruky na tvári, ako mi zakrývajú oči.
"Liz pusti ma prosím ťa. Skoro si mi vypichla oči." Otočil som sa k nej a snažil sa zachovať si poker fejs, ale keď som sa na ňu pozrel, začalo mi makat kútikmi úst. Po chvíli ticha sa Dan spýtala, kam pôjdeme. Liam nám vysvetlil tajný plán a po neskutočne strucnom vysvetlení sme sa pohli neurčitým smerom. Rozmýšľal som o tom, že by som tu ostal aj dlhšie.
*Lizzie*
"Nad čím premýšľaš?" Prešla som k Niallovi a objala ho okolo pása.
"Ak by som mohol, ostal by som tu aj dlhšie."
"Počúvaj ma blondiačik. Raz sa sem určite vrátime." Jemne sa usmial a tiež ma objal okolo pása. Možno sme vyzerali ako pár, ale bolo nám to jedno. Boli sme šťastní, že sme spolu. Vedela som, že už zajtra budem na titulkách ako nová priateľka Nialla Horana a budeme sa na tom zabávať.
"Princezná nebojíš sa ísť v noci autom?" Tak trošku odveci prelomil ticho.
"Nie, však budeš so mnou" zatváril sa mimoriadne ochranársky a ja som sa k nemu ešte viac pritúlila.
"To je síce pekné, ale ja budem spať. A ty budeš dávať pozor, pretože viezť slávnu hviezdu." Uškrnuli sme sa na seba ďalej sa zaoberali vlastnými myšlienkami. Sledovala som dedinku a sem-tam som zachytila niečo z Liamovho výkladu. Dve hodiny ubehli neskutočne rýchlo. Niall začal mrnčať, že je hladný, takže sme začali hľadať nejakú reštauráciu, ktorá nám bude všetkým vyhovovať. Jedna bola príliš malá, ďalšia bola zase príliš na očiach iných ľudí. Vždy sa našlo niečo, čo vadilo alebo Liamovi alebo Niallovi. Až sme nakoniec natrafili na malú reštauráciu zašitú v uličke. Vyčerpaní sme si sadli za stôl a čakali.
'Po obede'
"Ja nevládzem. Poďme si sadnúť do toho parku." Zamrmlala Dan a tak sme sa dogúľali do parku, kde sme sa rozvalili na trávnik. Dan s Liamom si vymieňali zaľúbené pohľady a ja som im tú lásku v duchu závidela. Poobzerala som sa okolo seba. Mamičky s malými deťmi, zaľúbené páry, dôchodcovia, medzi ktorými aj napriek veku bolo vidieť tú lásku a teenageri. Skončím aj ja takto? Šťastne vydatá, s deťmi, ktoré budú naháňať holubov ako tamten chlapček v pásikavom tričku? Úplne smi pripomenul Louisa. V tej chvíli sa nám s Niallom stretli pohľady a vybuchli sme do nekontrolovateľného smiechu. Slzy mi tiekli po lícach a brucho ma bolelo. No smiech sa nedal zastaviť. Hocikedy som sa naňho pozrela, začala som sa smiať ešte viac. Liam nás už párkrát napomenul, lebo sme sa smiling naozaj nahlas a niektorí ľudia na nás divne zazerali. Nakoniec to Liama ale prestalo baviť a prinútil nás ísť s nimi nakupovať. Ja som si aj tak nič nekúpila. Akurát pre mamu hrnček s obrázkom dedinky. Zato Dan si toho nakúpla až až. Asi šesť tašiek. Neviem kde to kúpila, kedže tu boli dokopy tri obchody, ale budiš. Liam ako správny gentleman cupkal za ňou so všetkými taškami. Vyrušil nás až výkrik malého dievčatka.
"Hey Liam a Niall!" S úsmevom sa k nám blížilo asi desaťročné dievčatko.
"Ahoj princeznička." Zohol sa k nej Niall a objal ju.
"Mohla by som sa s vami odfotiť?" Hanblivo sa usmiala na Liama. Obaja prikývli a už sa k nej sunuli.
"A baby môžem aj s vami?" Myslela som si, že Dan nebude chcieť, kedže sa nerada fotí s Liamovými fanúšičkami.
"Ale samozrejme zlatíčko." Dan ma v poslednom čase prekvapuje. Malá sa najprv odfotila s chalanmi, potom s nami a nakoniec dala Liamovi papier, nech sa jej podpíšu.
"A ako sa voláš?" Usmial sa na ňu Liam, ked jej podpisoval papier.
"Noemi." Zamrmlala si to tak pre seba. A Liam písal: najzlatšej Noemi s láskou Niall a Liam. Ešte sa tam obaja podpísali a Noemi s obrovským úsmevom odišla.
"Bola neskutočne zlatá." Chalani sa nad ňou rozplývali. Je priam neskutočné, ako chalani milujú svojich fanúšikov. Či už sú to chalani, alebo baby. Jednoducho sú to fanúšikovia, ktorí by pre nich urobili aj nemožné a chalani si to neskutočne vážia. Ako často hovoria, bez nich by neboli tam, kde sú. Čo mi pripomína, že musím zavolať Paulovi. Ale to až večer.
"Ide sa na prekvapenie!"
"Nechceš najprv odniesť tašky?"
"Ale šak musíme ísť autom." Len som pokrčila plecami a nasledovala Liama. Po ceste sme sa zastavili pri fontáne a poprosili nejakú pani, aby nás odfotila. Zapózovali sme si, poďakovali a pobrali sa späť do auta. Akonáhle som nastúpila, zazvonil mi mobil.
"Ahoj Harold. Čo by si rád?"
"Ahoj Lizzie, ja len že pamätáš, keď sme volali na skype?"
"Hej. Tak už mi to konečne povieš?"
"No vieš ide o to, že..." Začal koktať.
"Vykokci sa, nech to máš za sebou."
"No ja..."

She's mine 6

"Elizabeth vstávaj!" Zobudil ma Liam. Obzrela som sa a videla som, že som doma vo Wolverhamptone. Takže celé to bol len sen. Fúú ale mi odľahlo.
"Čo je Liam?"
"Ideme na výlet. Šup šup!"
"Ja nikam nechcem ísť! Nechaj ma spať." Ale Liam sa nenechal odbiť. Zdvihol ma na ruky a odniesol ma do sprchy, kde na mňa pustil ľadovú vodu. Zahnala sm sa po ňom, ale netrafila som sa. Iba som si buchla ruku o dvierka sprchového kúta.
"Toto ti dám vyžrať Payne. A teraz padaj, musím sa vysušiť." Liam so smiechom treskli dverami a ja som sa pustila do sušiaceho procesu. Najprv som vyvesila pyžamo na radiátor a obliekla si župan. Zobrala som si zo skrinky fén a začala si sušiť vlasy. Po dobrých dvadsiatich minútach som to vzdala, umyla si zuby a s mierne vlhkými vlasmi som prešla do izby. Po dlhom rozmýšľaní som na seba dala rifľové kraťasy, čierne tielko a červené conversy. Do kabelku som si hodila mobil, kľúče, peňaženku a dáždnik, keby sa náhodou počasie zbláznilo a zbehla som dolu. Zobrala som si z chladničky mlieko, dala ho zohrievať a zatiaľ si do misky nasypala čokoládové lupienky a potom ich zaliala mliekom. (Vážené dámy, takto sa robia cereálie :D) Liam už začínal byť nervózny z toho, ako pomaly všetko robím. "Neboj sa daddy, už ideme. Len idem ešte hore, za dve minúty som tu." Len prevrátil očami a ja som vyletela hore, stiahla si vlasy do chvosta a zbehla spať dole. Ešte som si do kabelky prihodila vreckovky a vodu a vybehla von z domu. Zamkla som a sadla si vedľa Nialla, ktorý tlačil do seba už asi tretiu bagetu. Dan sa tvárila, že bude spať, tak som si vytiahla slúchatká a Niallov iPod a zaspala mikrospánkom....
"Liz prišla ti smska!" Budil ma vyškerený Niall so slúchatkom v ruke. Ešte ma aj pod rebrá štuchal. Hodila som naňho zabijácky pohľad a vytiahla si mobil z tašky.
"Prepáč, že ťa ruším cez tvoje voľno, ale zajtra potrebujem s tebou nafotiť jesennú kolekciu pre Zaru, tak by som ťa poprosil, aby si zajtra prišla o pól desiatej tam, kde vždy. Ešte raz ďakujem, Chuck." Fasa. Ešte aj do Londýna sa musím vracať.
"Ok, budem tam." Rýchlo som mu odpísala a obrátila sa na chalanov.
"Chalani večer musím ísť do Londýna. Zajtra o pól desiatej mám fotenie." Niall zosmutnel a Liam prikývol.
"Niall ak chceš, kľudne zostaň v domčeku. Zober si tam aj Liama s Dan. Rodičia prídu pozajtra a ja sa vrátim zajtra večer. Alebo ak chceš, poď so mnou." Dodala som, keď som videla, že sa stále neusmieva.
"Pôjdem s tebou. Nenechám ťa ísť v noci samí autom. A v dome by si sa aj tak bála."
"Nebála. Nebolo by to prvýkrát, čo by som tam bola sama. Ale kľudne poď, budem len rada." Dal mi frčku, mimochodom dosť silnú, a zobral si iPod. Ja som si teda schovala slúchatká.
"Liam za koľko budeme tam, kam ideme?" "Za päť minút. A ideme do takej nádhernej dedinky." Už sa mi nič neoplatí.
"Niall poď si niečo zahrať." On pokrútil hlavou a ďalej čučal von z okna. Zvyšné tri minúty som teda sedela a mrvila sa na mieste.
"Tradá, sme tu!" Zahučal Liam a otvoril mi dvere. V živote som nevidela nič krajšie. Malá dedinka, všetko v nej bolo drevené. Za ňou sa rozprestieral park a v strede bola fontána.
"Wow, je tu nádherne" usmiala som sa na Liama, ktorý držal Dan za ruku a tá sa k nemu túlila. Boli takí zlatí, že som ich musela odfotiť. Vytiahla som si z kabelky iPhone a cvakla. Ak nerátam Louisa s El a Zayna s Perrie, sú najzlatší párik na svete. Danielle chcela viac fotiek, tak som fotila a oni pózovali. Vzniklo asi dvadsať fotiek.
"Lizzie poď, ideme na kávu. Chalani nech si idú kam chcú. O hodinu pri fontáne!" Nečakala na odpoveď, len dala Liamovi pusu na líce a mňa ťahala za ňou do prvej kaviarne.
"Dan nechcela si byť s Liamom? Aj tak sa málo vidíte a navyše..."
"Je to len hodina. A chcem si užiť aj teba. A žiadne protesty!" Dodala, keď som otvárala ústa, že jej niečo na to poviem. Sadli sme si oproti sebe do malých kresielok, ja som si objednala latté, Dan capuccino a začali sme sa rozprávať. O chalanoch, o El a Perrie, o mojej práci, o jej práci, o dôležitých veciach, ale aj o úplných blbostiach. Pritom sme pomaly pili kávu a kochali sa nádherou dedinky.
"Dan nechcem ťa strašiť, ale za päť minút mame byť pri fontáne a ty si chcela ísť ešte na WCko." Vyletela ako raketa a trielila na WCko. Ja som zaplatila a čakala na ňu. Ked prišla, ponáhľali sme sa k fontáne. Keď sme zbadali chalanov, pomaly a hlavne nenápadne sme sa k ním priblížili a zakryli im oči.
"Liz pusti ma prosím ťa. Skoro si mi vypichla oči." Otočil sa na mňa Niall s vážnym výrazom v tvári, ale kútikmi úst mu mykalo.
"Tak kam teraz?" Nadhodila Dan a Liam sa chopil vysvetľovania plánu.
"Je jedenásť hodín, takže si najprv pozrieme dedinku, pôjdeme sa najesť, niečo si ponakupujeme a potom máme pre vás prekvapko." My sme prikývli a vydali sa za Liamom, ktorý už uháňal nejakým smerom.
*Niall*
Baby odišli na kávu a ja a Liamom sme to zaoarkovali na najbližšej lavičke. Rozprávali sme sa o turné, ked Liam zrazu zmenil tému na Liz.
"Budeš zasa s Liz na izbe?" Len som prikývol, je to predsa samozrejmosť.
"Ideš s ňou teda do toho Londýna?" Zasa som prikývol.
"Si na ňu strašne naviazaný. Nerob si to ešte horšie." Vôbec som nechápal, kam tým mieri.
"Nie som. Je to moja najlepšia kamarátka a bojím sa o ňu. To je všetko."
"Niall je to jediná žena, s ktorou sa delíš o jedlo. To nie je len tak, aj keď si to ešte možno neuvedomuješ."
"Liam neviem o čo ti ide, ale vravím ti, že je moja najlepšia kamarátka." Ale on stále mlel po svojom.
"Ľúbiš ju Niall?"

She's mine 4

Zastali sme pri obrovskom dube a nechali ich sa trochu popásť. Celý čas sme išli krokom, keďže Horan mal dobitú riť.
"Lizzie poďme už naspať. Som hladný." Začal mrnčať po pár sekundách pasenia.
Tak sme otočili kone a po pol hodine sme konečne dorazili. Odstrojili sme kone, Macyho dali von a vošli za rodičmi, ktorí nás už čakali s nachystaným obedom. Kuřecí řízek a potatoes (srr nedalo mi to :D) a k tomu šalát. No čo viac si priať?
"Zlatko my s ockom tu zostávame, ale predpokladám, že vy sa chcete vrátiť domov. Na poličke v chodbe sú kľúče a auto si kľudne zoberte." povedala mamina a odišla umývať riady. Niall si zobral veci a nasadli sme do auta. Jasne, že som šoférovala a Niall celú pol hodinu spal.
"Vstávame Horan!" Zvreskla som mu do ucha a on sa tak zľakol, že si hlavu buchol do stropu. Vrhol na mňa pohľad alla "si normálna?!" a s frflaním vytúpil z auta. Zamkla som auto a vošli sme do domu.
"Večer ideme do baru, princezná jasné?" Nahodil psie oči. No odolaj mu! Tak som iba prikývla hlavou a utekala na záchod, lebo som mala pocit, že mi vybuchne tá zbytočná vec, ktorej sa hovorí močový mechúr. Akurát som vychádzala zo záchoda, keď som počula rachot z kuchyne. Okamžite som tam bežala a to, čo som tam videla ma dostalo na kolená. Niall tam stál so zhrozením v očiach a pred ním ležala polica s hrncami. Začala som sa nekontrolovateľne smiať. Zastavila som sa až keď mi doplo, čo sa vlastne stalo. S Niallom sa nám nakoniec podarilo dať to naspať. O štvrtej už u nás boli nasáčkovaní Dan s Liamom. Hrali sme monopoly a stále sa pri tom hádali. Liam si chcel kúpiť toto, ale ja som to mala skor, tak z toho vznikol celoštátny problém. Keď mi začal zvoniť mobil, chvíľu som si len ticho pospevovala so zvonením (Moments :')) a po Nialovom sóle som to zdvihla.
"Čo chceš Harold?" Harry sa len zasmial a prikázal mi ísť na skype. Tak som priniesla ntb a zapla si skype. Všetci sme sa nasáčkovali pred obrazovku a zakývali sme Edwardovi.
"Harry pozdravuj maminu aj Gemmu!" Zahúkala som po ňom, lebo Niall sa hádal s Danielle o tom, či robím lepšie palacinky ja alebo Liam. Harry sa usmial a asi dve hodiny sme sa rozprávali. Nakoniec som si zobrala ntb do izby, lebo sa to nedalo počúvať.
"Lizzie chýbaš mi." nevedela som, čo na to povedať. Nikdy mi to nepovedal tak vážne. Bola som v šoku, tak som zostala ticho.
"Lizzie strašne mi chýbaš. Nemohla by si sem ku nám prísť?" Znel úplne ako zúfalý.
"Harry čo sa stalo?" Ustarostene som sa ho spýtala a jemu sa zaleskli slzy v očiach.
"Bol som v bare." Tu už som vedela, koľká bije.
"Pane bože Harry že si sa s nikým nevyspal?" Znelo to ako výčitka. No Harryho ospravedlňujúci pohľad hovoril za všetko.
"Harry ty si idiot. Strašný idiot. Ako si to mohol urobiť?"
 "Ja neviem Elizabeth. Neviem nič  neviem kto to bol, neviem jej meno, nič  jediné čo viem, je to, že sme použili ochranu." Úplne som stratila reč. Nevedela som, čo na to povedať.
"Lizzie musím ti ešte niečo povedať. Ja..." a celé to vypadlo. Vyplo sa to. Čo mi to len chcel povedať?

She's mine 3

Ráno som vstala už o pol osmej, to je znak, že som dospala to, čo som potrebovala. Niall ešte spal, tak som si zobrala jeho iPhone a hrala sa. Angry birds ma po pol hodine prestalo baviť, tak som sa opatrne vymotala z postele a išla do kuchyne. Tam sa už okolo linky zvŕtala mamina.
"Ahoj mami." Pozdravila som ju, dala jej pusu na líce a zobrala si chlebík.
"Micka počkaj ešte na praženicu. Choď raďsej za ockom a nenapchávaj sa, lebo priberieš a máš po práci." s krivým úškrnom som sa vybrala za ockom na terasu.
"Ahoj oci. Chýbal si mi." a už ma objímal.
"No ako sa mojej malej Liz darí vo svete modelingu?"
"Oci dobre sa mi darí, len som unavená. A tebe sa ako vo firme darí?" Ocko vlastní firmu ani neviem akú, ale je známa.
"Obchody idú, peniaze sú a mám pre teba prekvapenie." Žmurkol na mňa a za ruku ma dotiahol do kuchyne. Niall ešte stále spal, ale praženica už rozvoniavala, tak som sa rozhodla, že ho zobudím. Vošla som do izby a Niall sa v spánku usmieval. Ja som to proste musela odfotiť. Hneď som to dala na tt s komentárom: Isn't he cute? @NiallOfficial xxx. Silno som ho začala šťuchať pod rebrá a po chvíli sa začal mrviť a mrnčať. Strhla som z neho perinu a na to sa už postavil a hodil ma na posteľ.
"Tak to si nemala. Umreš!" Vzal ma do náručia a utekal so mnou na záhradu do bazéna. Ani som sa nenazdala a studená voda ma už chladila aj na miestach, o ktorých som pred tým nevedela. Niall sa samozrejme ohromne zabával.
"Za toto zaplatíš Horan." Na čo sa začal smiať ešte viac. Keď sa mi podarilo vyliezť z bazéna, prezliekli sme sa a išli raňajkovať.
"Decká oblečte sa poriadne, ide sa na ranč  máme veľa práce!" Vážne sa na nás pozrel a my sme s Niallom vyprskli do smiechu. Po raňajkách som si odišla umyť zuby a a zbaliť si konské veci. Všetky som ich nahádzala do igelitky a hodila na seba tepláky, voľné tričko a tenisky a zišla som dolu, kde ma už všetci čakali.

*Neskôr na ranči*

Ja som sa rovno rozbehla do mojej izby, zložila si všetky veci do skrine. Nahodila som na seba "pracovný úbor" a okamžite sa spýtala mamy, čo treba robiť. Prvých 5 boxov kompletne vyčistiť a ostatné sú prázdne, takže polovičná práca. Strčila som Niallovi do rúk lopatu a sledovala som ho, s akou hrozou v očiach naberal tie bobky.
"No tak Horan, nebuď fajnová hviezdička a makaj!" Podarilo sa mi vykoktať sa po pár minútach smiechu. Niall sa len uškrnul a ďalej hádzal bobky do fúrika. Za pol hodinku boli boxy úplne čisté aj s novými pilinami. No hneď ako sme vošli do domu, otec mi zaviazal oči a viedol ma niekam, čo som podľa mojho orientačného zmyslu určila ako stajňu. Z ničoho nič sme zastali a ocko mi dal dole šatku.
"Všetko najlepšie zlatko." V boxe stál ten najkrajší kôň, akého som kedy videla. Nešlo by to bez malých sĺz šťastia.
"Ďakujem ocko, za čo som si ho zaslúžila?" Vrhla som sa mu okolo krku. Ocko sa len usmial a žmurkol na mamu. Volá sa Choco, má 5 rokov a nie nadarmo sa volá Choco. Vyzerá jak čokoláda, no proste nádherný. Neváhala som ani sekundu a hneď som sa spýtala Nialla, či nechce ísť na vychádzku. Nadšene súhlasil, tak som nachystala Choca a Macyho, rozlúčili sme sa s rodičmi a vydali sme sa po lúke smerom k lesu. 

She's mine 2

*Z pohľadu Liz*

Zobudila som sa na Niallove tiché pochrapkávanie pri mojom uchu. Jemne som mu odsunula hlavu a posadila sa tak, že si ľahol na moje kolená. Z vrecka som mu vytiahla iPhone, naťukala som heslo a išla si pozrieť jeho twitter.
"Liam koľko som spala?"
"Asi trištvrte hodinu. Ešte dve hodiny pojdeme, hlásia zápchy tak si kľudne pospi. Aj Danny spí." Odpovedal mi tichým hlasom Liam. Zaspím, keď sa budem chvíľu pozerať do mobilu. Tak som prechádzala Niallov twitter. Nič nové, hateri, nadávky a tie najväčšie "directionerky". Bolo mi ho strašne ľúto. Tento malý blondiačik si to nezaslúži. Nikomu by som to nepriala. Niall stále spal, tak mi ho bolo ľúto zobudiť, no nakoniec sa zobudil sám na to, že mu treba cikať. Tak Liam zastavil na najbližšej pumpe. My sme ho čakali v aute, no keď sa dlho nevracal, vystúpila som a išla ho hľadať. Stál pred regálom s keksíkmi oreo a zbožne na nich pozeral. Schmatla som jeden balík a utekala ku pokladni, kým nás nenájdu fanúšičky alebo novinári. Kým som to platila, Niall ma celý čas držal za ruku, akoby sa bál, že mu tie oreo predavačka nedá. Rýchlo sme nastúpili do auta a Liam vyrazil. Oprela som sa o Niallove plece a on ma objal okolo ramena. Zaspala som ako malé bábo. Zobudila som sa až na mamin šepot.
"Kto ma preniesol?"
"Niall zlatko. Akurát jedia s ockom koláč." Je pol deviatej. To som tak dlho spala?! Povedala som mame nech mi sem pošle Nialla a ona s úsmevom na tvári odišla. Po pár sekundách rozmýšľania sa do izby dovalil vysmiaty Niall. Predpokladám, že kvôli koláču.
"Zostaneš tu spať, prosím?" A nahodila som psie oči. Nechcela som zostať sama, nerada spím v tomto dome sama v izbe. Babka ma vždy strašila, že zo skrine vylezie zlý bubulák a zje ma. Doteraz sa bojím, aj keď mám už 19.
"Jasné Lizzie. Viem, že sa bojíš a v hosťovskej je strašne teplo." ja som sa len uškrnula a rukou potľapkala na miesto na posteli. Prisadol si ku mne a začal ma štekliť.
"Za tie dva roky si sa mohol naučiť aspoň to, že nie som šteklivá." Uškrnula som sa naňho a on odul spodnú peru. Ja som mu len brnkla po nose, zobrala si zo skrine pyžamo a odišla do kúpeľne. Umyla som si zuby, obliekla moje snoopy pyžamko a vrátila sa so izby, kde Niall už sedel v pyžame na posteli a facebookoval. "Poďme spať." len som zamrnčala a Niall hneď súhlasil. Vedel, že nemá zmysel sa so mnou hádať. Zavrela som dvere a hodila sa na posteľ.
"Niall nechceš mi niečo povedať?" Zatváril sa akože nevie čo, ale on veľmi dobre vedel, čo myslím.
"Niall prečo sa s tým stále trápiš? Pamätáš, aké správy som dostávala ja keď som sa k vám nasťahovala? Ako ma všetky directionerky nenávideli a nadávali na mňa? Niall prosím ťa kvoli mne si to nevšímaj. Si jediný blondiak v mojom živote, ďalší už nebude. Dobre vieš, že chalani by ťa nenechali odísť. Máme ťa radi Niall, neodchádzaj prosím." Mala som slzy na krajíčku, ale kvôli Niallovi som sa statočne držala. "Prepáč mi to princezná. Poďme už spať." Dal mi pusu na líce a zhasol svetlo. Natlačila som sa naňho najviac ako to šlo a on ma objal. Zaspala som skoro hneď. Nie nie som spachtoš, ale posledný týždeň sme fotili letnú kolekciu pre zaru a spala som štyri hodiny denne. Póza to, posaď sa tak, obleč si to a postav sa takto. Otravné, no baví ma to.

She's mine 1

Ahojte žienky :) ako ste sa mali? Prežili ste školu? :D dávam vám sem časť, takže dúfam, že sa vám bude páčiť :) a ešte jedna vec: Maťka prepáč! :) však ja by som ti to povedala! Len sa prosím nehnevaj :(( však vieš, že ťa ľubim :P no užite si to ;)



 Obliekla som si čierne legíny a Harryho mikinu, vlasy som si stiahla do obyčajného copu, umyla som si zuby, obula crocsy a zišla dole, kde Harry už varil špagetti.
"Mohol som tú mikinu všade hľadať." zamrmlal, ale aj tak ma prišiel objať. Ja som mu jednou rukou postrapatila vlasy a druhou som ho štipla do líčka.
"Liam kedy chceš vyraziť?" Pozrela som sa naňho ako sa napcháva hemendeksom. Dneska totiž odchádzame do Wolverhamptonu. Ja, Liam, Danny a Niall. Ostatní chalani idú aj s dievčatami domov. Okrem Harryho samozrejme :D takisto stále single. Niall zase doma nemá nikoho, sú na dovolenke vo Francúzsku a pojde za nimi až za dva týždne. Tie dva týždne bude bývať u nás.
"Pojdeme okolo tretej, aby sme sa stihli najesť a pobaliť. Vieš, že Niallovi to dlho trvá." Niall sa len uškrnul a ďalej pátral v chladničke, aj keď vedel, že tam nič nenájde. Ja som si odtiaľ rýchlo uchmatla moj posledný pudingový nápoj, sadla si za stol a pozorovala Harryho ako sa šikovne pohybuje pri sporáku. Pomaly som popíjala ten nápoj a snažila sa zobudiť, keď mi zazvonil mobil.
"Áno mami?"
"Ahoj slniečko kedy asi prídete? Už sa vás nevieme dočkať. Aj s tetou Karen sme vám upiekli ten jablkový koláč, čo Niallovi tak strašne chutil."
"Mami okolo pol šiestej. O tretej chce Liam vyraziť, ale vieš, že Liam jazdí opatrne. Tešíme sa, pa." Nemala som chuť sa s ňou dlho rozprávať, veď spolu budeme dva týždne.
"Choďte niekto zobudiť Zayna, obed je hotový." Tak som sa postavila a zamierila do jeho izby. To, čo som tam videla ma úplne zložilo k zemi. Zayn rozvalený cez celú posteľ, s otvorenými ústami a v ruke zvieral malé zrkadielko. Začala som sa strašne smiať, načo sem prišli všetci ostatní, a keď videli na čom sa smejem, začali aj oni. Zayn sa po chvíli nášho hlasného rehotu zobudil a tváril sa urazene.
"Vstávame Malik, obed je hotový." Natiahol sa a my sme odišli, aby sa mohol obliecť. Harry nám zatiaľ naložil a Niall bol už nervózny, že to Zaynovi tak dlho trvá. Keď sa konečne dostavil do kuchyne, Niall tie špagety zjedol za minútu a už si nakladal druhú porciu.
"Niall nieže mi ogrciaš auto!" Výhražne sa naňho Liam pozrel, aj keď vedel, že Niallovi nebude zle. Keď sme doobedovali, pozreli sme si dva a pol chlapa a potom sme sa išli pobaliť. Ja som si do kabelky zbalila mobil, kľúče a peňaženku a do menšej tašky oblečenie. Crocsy som si tiež hodila do tašky a obula si k tomu ružové gumáky, lebo počasie sa rozhodlo, že bude 16 stupňov a lejak. Harryho mikinu si nechám. So všetkými vecami som zišla dolu a ešte som si vybehla do izby pre iPod a slúchatká. Liam zatiaľ naložil všetky veci do auta. Objala som Louisa, ktorý mi dal slabú facku, Zayna, ktorý mi dal malé zrkadlo na pamiatku a Harryho, ktorý mi dal pusu na líce a capol ma po zadku. Nechýbal ani jeho drzý úškrn.
"Majte sa chlapci, za dva týždne sa vidíme! Ozaj Lou kde je El?" Od obeda som ju nevidela.
"Išla si ľahnúť, bolo jej zle." povedala som mu nech ju pozdraví, ale to už nás Liam hnal do auta. On a Dan sedeli vpredu a ja s Niallom vzadu. Oprela som sa o jeho rameno a po chvíli som upadla do ríše snov. Posledné, čo som registrovala bolo Niallove "Mám ťa rád Liz."

*Z pohľadu Nialla*

Ráno som sa zobudil okolo pol desiatej na strašný hlad. Moj žalúdok to už dlhšie nevydrží, tak som prišiel do kuchyne a zjedol všetko jedlé z chladničky a samozrejme nechýbalo ani oreo. Po raňajkách som si zapol twitter, no to som nemal robiť. Samé haterské správy a nadávky. Áno dá sa povedať, že som si zvykol, no stále to bolí. Ani som si neuvedomil, že mi slzy stekajú po tvári. Keď som začul kroky na schodoch, snažil som sa ich zotrieť, no to už sa ma Harry vypytoval, čo sa stalo.
"Harry ja končím. Bude to tak lepšie pre všetkých."  Sám som bol prekvapený, čo to hovorím. Veď toto je moj život, chalani najlepší kamaráti a Liz? Tú by to zranilo asi najviac. A nehovorím o tých fanúšičkách, ktoré ma majú rady.
"Niall skončíš len cez naše mŕtvoly. Potrebujeme ťa, bez teba nebude 1D. Máme ťa radi, tie pojašené baby, ktoré si hovoria directionerky si nevšímaj. Máš tu predsa nás, Dan, El a Lizzie, ktorá by za teba dala aj život." Tváril som sa, že rozmýšľam, no vedel som, že má pravdu. Naša Lizzie, ktorá by za každého z nás dala vlastný život.
"Máš nádherný hlas Niall. Bez teba nenahráme ani jednu pesničku, nevytúpime na žiadnom koncerte a nenatočíme žiadne video. Nevzdávaj to prosím, keď nie kvoli mne tak aspoň kvoli Liz." Harry vedel, že by som nikdy neodišiel.
"Harry prosím ťa nehovor o tom Liz. Bola by z toho smutná." Harry sa na mňa usmial, objal ma a odišiel do kuchyne. Ja som vypol twitter a odniesol si notebook do izby. Sadol som si na parapet a rozmýšľal. Čo sa stane ak sa začnem rezať? No moja rozumná polovička mozgu mi hovorila niečo iné. "Horan prestaň. Lizzie by to nechcela." to je ono. Porozprávam sa z Lizzie. Ale až u nich doma. Ani som sa nenazdal a už sme obedovali. Zaynovi to strašne dlho trvalo a ja už som bol hladný, tak som bol trocha nervózny. Keď sa komečne uráčil prísť, špagety som zjedol ako nič a naložil som si druhú porciu.
"Niall nieže mi ogrciaš auto." Liam sa na mňa pozrel výhražným pohľadom, ale ja som vedel, že si robí srandu. Po obede sme pozerali dva a pol chlapa a potom nás Liam vyhnal sa baliť. Do tašky som si nahádzal všetko potrebné oblečeni, na seba hodil tepláky tričko a mikinu, zbalil som si notebook, mobil, slúchatká a peňaženku a zniesol som si veci. Ja s babami sme sa zatiaľ rozlúčili s chalanmi, kým Liam nakladal tašky do auta. Liz sa zo všetkými objala, Lou jej dal facku, Zayn zrkadielko a Harry pusu na líce a capol ju po zadku. Ja som sa s chalanmi objal, kým sa Liz pýtala, kde je El. Ešte posledný krát sme si zakývali, no to už nás Liam hnal do auta. Vyrazili sme presne 15:01. Lizzie sa oprela o moje plece a zaspala.
"Mám ťa rád Liz." po chvíli rozmýšľania som zaspal aj ja.

She's mine - intro

"Louis prestaň! Mala ťažký deň. Prišla domov o piatej ráno." Šeptom ho Liam napomínal. "To je v pohode, už som hore." Vďačne som sa usmiala na Liama a po Louim som hodila vankúš. "Koľko je hodín?" "Bude dvanásť." Usmial sa na mňa Liam. Povedala som im, že sa chcem prezliecť, tak odišli. Kto som a čo robím v dome s Liamom Payneom a Louisom Tomlinsonom? Samozrejme je to dom 1D. Volám sa Elizabeth Chavéz a 30. augusta budem mať 19 rokov. Som jedináčik. S Liamom som vyrastala, naše mamy sú najlepšie kamarátky a zhodou okolností bývajú hneď vedľa seba. Bývam u nich na Liamovu žiadosť, od začiatku 1D. Chodím s nimi po koncertoch a robím im "opatrovateľku". Som zarytá singláčka a chalani sú ako moji bratia. Dan, El a Perrie sú zase ako moje sestry. Každú voľnú chvíľu trávime u nás. Mám hnedé oči, hnedé mierne kučeravé vlasy po lopatky, malý noštek a plné pery. Postavu mám mierne štíhlu. Robím fotomodelku pre H&M, Zaru a iné značky, ktoré si ma vyžiadajú. Zmaturovala som tento rok a na výšku sa nechystám. Rodičia majú malý ranč neďaleko Wolverhamptonu, na ktorom som bola už aj s chalanmi. Máme tam desať koní. ÁNo možno si myslíte: pane bože tá je rozmaznaná, ale sú to kone rodičov a platia ich oni a ja tam mám dva svoje kone, ktoré si platím sama. Máme tam aj bazén a veľkú záhradu. Novinári o tom ranči nevedia, čo je len plus pre chalanov. Moji rodičia si chalanov veľmi obľúbili a hlavne im chutia Harryho špagetti. Niečo k vzťahu k chalanom... Ja a Lou sme tá najzákernejšia dvojica pod slnkom a keď sa k nám pridá El, je to pecka. Ja a Liam sme najlepší kamaráti na život a na smrť. Ja a Zayn zase dokážeme pred zrkadlom stráviť neskutočne veľa času. Ja a Niall sme zase ako brat a sestra. Moje malé írske slniečko. Ja s ním prežívam haterské urážky. A ja a Harry sme zase úchylná dvojica. Nikdy som nemala nič viac s nikým s 1D. To je asi tak všetko o mne, so hope you will like it ;)

Príhovor :)

Takže ahojteee ;) :D všetky vás tu vítam na mojom novom blogu :D pomohla mi si ho založiť kamarátka Annka, ktorá ma o tom dlho presviedčala o založení blogu, ale ja som pochopiteľne nechcela :D až dnes sa nám podarilo založiť ho.. No ale k veci.. Píšem fan poviedku o One direction (pochopiteľne :D) no a strašne dúfam, že sa vám to bude páčiť :) ak by sa vám niečo nepáčilo, alebo by ste mali nejaké pripomienky, kľudne napíšte do komentu, neurazím sa :P ale to neznamená, že nemáte komentovať :D strašne sa poteším každému komentu, takze by som vás prosila o nejaké tie komenty ;) a ak by ste mali nejaké otázky, napíšte do komentu ! ;)