Taaaakže :D len v skratke, dúfa, že sa vám poviedka bude páčiť a ak nie, tak moja smola :D bola by som veľmi rada, ak by ste zanechali komentár so svojim názorom. Ani si neviete predstaviť, ako veľmi by ma to potešilo. Intro je tu, ak ste ho náhodou nečítali.
Enjoy :)
„Dobré ráno, spachtoška. Nemeškáš náhodou do práce?“ Zobudil
ma Lindsayin rozospatý hlas. Prudko som vyletela z postele a pozrela
sa na hodiny na nočnom stolíka.
„Prečo si ma nezobudila skôr? Teraz zmeškám, má prísť ten
nový pacient. Ach, ty si prípad na psychiatriu, nie ku mne. Choď mi spraviť
raňajky, za dvadsať minút nech ich mám na stole. Ďakujem, si poklad.“ Usmiala
som sa na ňu a vytlačila ju von z izby. Mala som približne polhodinu
na to, aby som vykonala rannú hygienu a vybrala si niečo na oblečenie, čo
mi zvyčajne trvialo okolo hodiny. Zavrela som sa do kúpeľne a začala sa
pripravovať na ďalší náročný deň. Rýchlo som sa osprchovala, učesala sa, umyla
si zuby, namaľovala a v spodnom prádle sa snažila v skrini nájsť
niečo vhodné do tohto divného počasia. Obliekla som si čierne rifle, modro-sivú košeľu, do vlasov som si zapichla čierne Ray-Bany a prehodila si ich cez rameno. Zo spodnej poličky som si vzala čiernu kabelku a vložila
som si do nej všetky papiere, kľúče, peňaženku, do vrecka som si dala mobil, obula si biele Conversy a ponáhľala sa do kuchyne na raňajky.
