Prepáčte, prepáčte, prepáčte. Viem, zanedbávam to a to veľmi. Stále doma nemám net, som chorá a ešte aj v tej škole nám nakladajú jak keby sme tam chodili už mesiac. Ešte k tomu všetkému mám aj tréningy tri krát do týždňa. No najviac v tomto hrá asi rolu to, že neviem, ako v tejto poviedke ďalej. Proste mám pocit, že nech tam napíšem hocičo, pokazím to ešte viac, ako to je teraz. No už sa to akosi zlepšilo.
Budúci týždeň som v Holandsku, no aj tak čakajte časť. Tento týždeň vám pridám ešte jednu (sľubujem!!!) a keď sa vrátim, každý týždeň budú minimálne dve, okej?
Enjoy, girlsss :)
Sadla som si za stôl v mojej izbe a vložila si
hlavu do dlaní. Po celkom pokojnej šichte v práci, som sa konečne dostala
domov. Šéfka mi pracovnú dobu obmedzila na pondelok a štvrtok od ôsmej do
druhej, po mojom takmer pol hodinovom presviedčaní. Pravda bola taká, že sa mi
do tej práce naozaj nechcelo chodiť, no musela som mamke nejako pomôcť. Nechcela
som, aby bola na všetko sama a už vôbec nie, aby ma živila, keď sa
o to dokážem postarať sama. Do stredy som mala dom celý pre seba a za
iných okolností by som sem pozvala čo najviac ľudí, no dnes som bola mimoriadne
vyčerpaná. Nevedela som, čo budem robiť po zvyšok dňa, no rozhodla som sa, že
z domu už nevyjdem. Prezliekla som sa do teplákov a starého
rozťahaného trička a usadila sa do obývačky na gauč.
