Something about meh

Zdravím :) áno, ja ešte žijem! A pripravila som takú vec, aby ste sa o mne aspoň niečo dozvedeli. Keď sa vám to nechce čítať, prežijem to, ani sa vám nebudem čudovať :D ale keď áno, tak ma to predsa len poteší :) mňa už z toho bolí hlava, sedím nad tým hodinu! Zajtra sa možno ozvem, uvidí sa. Annie, čekni 80tku ;)

1. Meno: Laura, priezvisko netreba

2. Vek: 16

3. 3 veci, z ktorých mám strach: pavúky, tma, strata dôležitých ľudí

4. 3 veci, ktoré zbožňujem: rodina, kamaráti, knihy

5. 4 turns on: úsmev, jemné strnisko, oči (!!!), tak trocha drzý

6. 4 turns off: spojené obočie, fúziky (také tie detské), nohavice vytiahnuté po bradu, ponožky v  

                     sandáloch

7. Čo mi chýba: momentálne moja najlepšia kamarátka

8. Obľúbená farba: modrá

Takže... Hm... Ahojte? Naozaj neviem, čo by som vám mala napísať. Ospravedlňovať sa nejdem, pretože mám svoje dôvody, kvôli ktorým som nepísala. Neviem, či ešte niekedy budem písať. Poviem vám to na rovinu - tá škola ma raz zabije. Verte mi, veľmi rada by som písala, no proste to kvôli viacerým veciam nie je možné.

Crazy In Love 1

Taaaakže :D len v skratke, dúfa, že sa vám poviedka bude páčiť a ak nie, tak moja smola :D bola by som veľmi rada, ak by ste zanechali komentár so svojim názorom. Ani si neviete predstaviť, ako veľmi by ma to potešilo. Intro je tu, ak ste ho náhodou nečítali. 

Enjoy :)

„Dobré ráno, spachtoška. Nemeškáš náhodou do práce?“ Zobudil ma Lindsayin rozospatý hlas. Prudko som vyletela z postele a pozrela sa na hodiny na nočnom stolíka.

„Prečo si ma nezobudila skôr? Teraz zmeškám, má prísť ten nový pacient. Ach, ty si prípad na psychiatriu, nie ku mne. Choď mi spraviť raňajky, za dvadsať minút nech ich mám na stole. Ďakujem, si poklad.“ Usmiala som sa na ňu a vytlačila ju von z izby. Mala som približne polhodinu na to, aby som vykonala rannú hygienu a vybrala si niečo na oblečenie, čo mi zvyčajne trvialo okolo hodiny. Zavrela som sa do kúpeľne a začala sa pripravovať na ďalší náročný deň. Rýchlo som sa osprchovala, učesala sa, umyla si zuby, namaľovala a v spodnom prádle sa snažila v skrini nájsť niečo vhodné do tohto divného počasia. Obliekla som si čierne rifle, modro-sivú košeľu, do vlasov som si zapichla čierne Ray-Bany a prehodila si ich cez rameno. Zo spodnej poličky som si vzala čiernu kabelku a vložila som si do nej všetky papiere, kľúče, peňaženku, do vrecka som si dala mobil, obula si biele Conversy a ponáhľala sa do kuchyne na raňajky.

Till The End Of time

Takže, tu máte to prekvapenie :) je to pokračovanie Forever, tak snáď sa vám to bude páčiť :) 

O desať mesiacov

„Zlato? Kde mám to čierne tričko?“ zakričal som na ňu v nádeji, že ma bude počuť.

„Neviem. Potrebuješ ho veľmi? Nemôžeš ísť bez neho? Na, tu máš zubnú kefku. Ešte by si si ju tu zabudol.“ Vzápätí sa zjavila pri dverách a podala mi ju do ruky. S vďačnosťou som sa na ňu usmial a odložil si kefku do tašky.

„Ďakujem ti, si poklad.“ Na chvíľu som prestal hľadať jednotlivé kúsky oblečenia a pristúpil som k nej. Rukami som ju objal okolo pása a vtisol som jej jemný bozk na líce.

„Harry, teraz na toto nemáme čas. Bež sa baliť, potom ešte máme program. Tak nezdržuj, lebo to nestihneme,“ napomenula ma a vytrhla sa z môjho zovretia. Ja som sa len zasmial a nechal ju, nech odíde. Predsa len, mal som približne desať minút na to, aby som sa dobalil.

„A nevieš náhodou, kde mám tie čierne džínsy?“ zakričal som na ňu ešte raz.

Summer Love 36

Opäť vás zdravím :D toľko toho máme v tej škole, že neviem, kde mi hlava stojí. Ale písať stíham a to je podstatné, nie? :D 
Teraz ma napadlo, že mám blog už vyše roka :) všetko vďaka vám, dievčatá :) ste tie najlepšie čitateľky na svete. Dúfam, že to dáme aj ďalší rok, aj keď s mojím pridávaním je to bieda :D nevadí :D ja len jedno obrovské ĎAKUJEM :)))))

Musím bežať k doktorke (s kolenom), takže nestíham to po sebe ani kontrolovať, ale opravím prípadné chyby, keď prídem domov :)

Prekvapenie čakajte dnes večer :) tešíte sa? :P 

„Tak, Roxy, čo sa ti stalo? Si nejaká rozhodená,“ poznamenala som.

„Odmietol ma. Ten hlupák ma odmietol. Chápeš to? Písali sme si, takmer 24/7 a on mi povie, že to nemyslel vážne? Boli sme spolu párkrát vonku, ešte ako kamaráti, a on mi povie, že to tak vždy aj myslel? A čo všetky tie sladké rečičky o tom, ako nám spolu bude dobre, keď sa konečne odsťahuje od rodičov? Odsťahoval sa, no našiel si inú. Teda, iné, aby som bola presná,“ riekla a buchla rukou po stole.

„Neviem, o čom hovoríš. Teda, je to ten chlapec z obchodu? Ten pekný, vyšportovaný? Hneď som ti vravela, že to nemá cenu. Ale teraz naňho nemysli. Máme pred sebou krásny deň a nepokazí nám ho ani ten model, jasné? Tak sa usmej, lebo ho pôjdeme nakopať do zadku,“ riekla som aj za Oliviu a Roxy sa konečne usmiala.

„Viem, prečo vás mám tak strašne rada. Tak čo, prídu všetci?“ V tom istom momente, ako sa to spýtala, niekto zaklopal. Nechala som baby na chvíľku samé a šla ku dverám.

Summer Love 35

Tak tu máte ďalšiu časť :) snáď vás nešokujme, že je tak krátko po tej predchádzajúcej :D 36. by mohla by aj zajtra/utorok. Všetko závisí od toho, ako dopadnem u lekárov :D ale pokúsim sa čo najskôr :)

Mimochodom, mám pre vás prekvapenie :) skúste hádať, čo by to asi mohlo byť, no pochybujem, že to niekoho napadne :P malo by byť niekedy zajtra, prinajhoršom pozajtra :D 

Enjoy ;)

Rozhliadla som sa po izbe, ktorá po tom upratovaní vyzerala oveľa čistejšie a vôbec nebola taká útulná, ako pred tým. Bol v nej až príliš veľký poriadok. Nevedela som, ako zabijem zvyšok dňa, keďže bola nedeľa a len dve hodiny poobede. Bola som hladná, tak ma napadlo, že by sme si mohli grilovať. Zavolala by som Roxy, Laylu a Connora, mamka by si aspoň na chvíľu mohla od malej oddýchnuť a spravili by sme jej obed. Bola som si istá, že sa jej to bude páčiť. Preto som vytočila jej číslo a keď zdvihla, povedala som jej svoj plán. Nemala s tým žiadny problém, dokonca povedala, že ju to napadlo tiež. Vonku síce nebolo počasie ako v New Yorku, no na Dublin to bolo priam tropické teplo. Okolo 20 stupňov, nepršalo a svietilo slnko. Obvolala som aj partiu, čiže aj Drewa s Troyom a Oliviou a nikto z nich nemal námietky. Povedala som im, že ak sa im chce, môžu prísť aj teraz. Ak som to dobre pochopila, Olivia s Roxy by tu mali byť už o polhodinu a ostatní tak do hodinky. Neostávalo mi príliš veľa času na to, aby som sa dala do poriadku, no verila som si, že to zvládnem.