She's mine 42

Zajtra vám do príhovoru napíšem všetko, čo mám na srdci... Teraz ledva vidím na klavesnicu... Len si užite časť :) snáď tam nie sú preklepy..  Ako vravím, nevidím poriadne na tú klavesnicu... :D



Po rozdaní všetkých darčekov sme sa usadili na gauč a pozerali vianočný program. Samé rozprávky a nejaké tie relácie. Asi o siedmej Maura s Gregom odišli k jej rodičom, takže sme ostali úplne sami. Chvíľu sme len pozerali telku, no potom ju zrazu Niall vypol a za ruku ma ťahal hore do izby. Zavrel za nami dvere a v náručí ma od odniesol na posteľ. Zapol telku a ľahol si ku mne. Hlavu som si položila na jeho hruď a nechala ho, nech ma hladká po chrbte. Dokonalejší štedrý večer som si v tejto chvíli ani nevedela predstaviť.
"Tak neskutočne veľmi ťa milujem. Milujem ťa viac ako čokoľvek na svete, princezná." V očiach sa mi zaleskli slzy šťastia. "Ty plačeš? Neplač! Povedal som niečo zlé?"
"Nie. Ja som len strašne šťastná, že ťa mám. Milujem ťa." Naklonila som sa k nemu a dala mu pusu na noštek. Jemu to však nestačilo, tak si ma za krk pritiahol k sebe a pred tým, než ma pobozkal mi palcom pohladil lícnu kosť. Zapozeral sa mi do očí a nežne ma pobozkal. Obaja sme do toho bozku vložili všetku tú lásku. Ako by som bez neho vydržala niekoľko dní? Ak by som bola študentka, nemohla by som s nimi nikam chodiť. Boli by sme spolu minimum času a to by som asi neprežila. Chýbali by mi jeho dotyky, bozky a aj tie sladké slová, ktoré mi vždy hovorí. Naozaj si ho nezaslúžim. 

She's mine 41

Odtiahla sa odo mňa a čelom sa oprela o to moje. Znova ten pohľad jej veľkých čokoládových očí. No to by neboli novinári, ak by všetko nepokazili. Akonáhle cvakol foťák, Liz zavrela oči a schovala si tvár do mojej bundy. Ja som ju ochranársky objal a pobozkal ju do vlasov.
"Niall je pravda, že ste svoju priateľku požiadal o ruku?" "Slečna Elizabeth, čakáte dieťa?" "Je pravda, že ste si na Kube kúpili dom?" No jedna väčšia blbosť ako druhá. Chytil som Liz okolo pása a potiahol ju so sebou smerom preč. Avšak novinári chceli odpovede. Doslova nás obkľúčili.
"Nič z toho, čo ste menovali nie je pravda. A teraz, ak dovolíte, radi by sme išli." Bez váhania som si predral cestu cez novinárov a Liz ťahal za sebou. Zastavili sme až dostatočne ďaleko od všetkých ľudí.
"To nám nemôžu dať pokoj ani na Vianoce?" Prudko zastavila a otočila sa ku mne.
"Mrzí ma to. Je to všetko kvôli mne. Ja ti sľubujem, že ťa pred nimi ochránim."
"Ty si trdlo Niall. Ja som si na to už predsa zvykla, len aspoň na Vianoce by nám mohli dať pokoj." Rozkošne sa usmiala. Moje malé zlatíčko.

I will wait for you

Takže s Annie sme sa rozhodli, že napíšeme ďalšiu jednodielovku :D keďže máme zase menší sleepover :DD 
Nápad bol síce Annien a aj väčšinu vymyslela ona, no aj ja som sa na tom zčasti podieľala :D takže by sme obe boli veľmi rady, ak si to prečítate a zanecháte komentár ;) 
Neviem prečo, ale tá jednodielka sa mi naozaj páči, som na ňu hrdá :') 
Písali sme ju pri počúvaní I will wait od LM <3 je to dokonalá pesnička inak :)) 

Prechádzala som sychravým Londýnom a nechala myšlienky o dávno zabudnutom šťastí opantať moju myseľ. Prechádzala som okolo miesta, kde mi prvý krát vtisol na líce hanblivý bozk a prežívala to znovu.

„Liam, prestaň!“ smiala som sa a hádzala sebou ako ryba na suchu, „Vieš, že som šteklivá!“
„A viem, kde si najviac...“ škodoradostne sa na mne zasmial a pošteklil ma na krku.
„Nieee!“ zachichotala som sa a chytila ho za zápästie.
„Si taká rozkošná, keď sa smeješ,“ nežne ma chytil za bradu a zadíval sa mi do očí.
„Ja?“
„Nie, Simon. Ty. Jasné, že ty.“
Nevedela som čo na to povedať a tak som sa len usmiala.
„Ty sa hanbíš?“
„Nehanbím!“ vyhlásila som, no červeň v mojich lícach vravela niečo iné. Vtedy zrazu okolo prechádzal zhluk fanúšičiek.
„Ahoj, dáš nám podpis?“ hanblivo sa ho spýtali a Liam vstal z deky rozprestretej na zelenom trávniku a s úsmevom sa im podpísal a odfotil sa s nimi.
„Odfotila by si sa s nami aj ty?“ otočili sa zrazu na mňa.
„Ja? Ale však ja nie som nijaká dôležitá osoba,“ odmietla som, no usmiala som sa. Odišli a Liam si zase prisadol ku mne na zem.
„Pre mňa si dôležitá, Dan,“ Zašepkal vážne a jemne ma pobozkal na líce. Trvalo to síce iba pár sekúnd, no pre mňa to bolo dokonalých pár sekúnd. Opäť som sa len hanblivo usmiala a roztrasenými rukami ho pohladila po chrbte ruky.

Stála som na Tower Bridge a lakťami sa opierala o jeho zábradlie. Kučery som si zastrčila za ucho a sledovala prúd vody. Zo sluchátiek zastrčených v ušiach mi vyhrávali Little Things a oči ma začali štípať od sĺz. Viem, vravela som, že si to nepustím, ale nevedela som sa odradiť od počutia jeho hlasu. Toho hlasu, ktorým mi večne rozprával tie sladké slová. Toho hlasu, ktorým mi šepkal krásne veci, keď ma bozkával. Toho hlasu, ktorý vždy vedel čo mi povedať, aby ma ešte viac pohltila toľká láska.

 „Darmo ma učíš tancovať, som stratený prípad!“  zasmial sa Liam, keď som mu napravila postoj na jive.
„Nikto nie je stratený prípad!“
„To je fakt, ale láska dokáže robiť s človekom divy.“
„Nebodaj si zamilovaný,“ zachichotala som sa, „a do koho? Kto je tá šťastná? Alebo nebodaj ‘šťastný’?”

„Žiadny šťastný!“ zasmial sa, „Žiadny chlap nie je teraz taký šťastný ako ja.“
„A už mi povieš, ktorá ti takto učarovala?“
„No, to ti nemôžem povedať...“
„Prečo?“
„Lebo... Budeš si musieť počkať, kým ťa s ňou zoznámim.“
„Och, tak ty nás chceš už aj zoznamovať,“ zasmiala som sa, no vo vnútri som pocítila sklamanie. Dúfala som, že budeme niečo viac, no ak to tak Liam necítil, priala som mu len to najlepšie s touto záhadnou dievčinou. „No poď, naučím ťa ten jive.“
„A nechceš vidieť to  dievča?“
„Ona je tu? Máte sa stretnúť?“ prekvapene som sa ho spýtala.
„Viac-menej,“ usmial sa.

„Ale... Nemôžeš mi ju najskôr trochu opísať?“
„Hmm, dobre, môžem to skúsiť,“ posadil sa na stoličku za ním a na chvíľu sa zamyslel, „Je vtipná. Nemyslím to tak, že rozpráva veľa vtipov alebo tak nejak... Proste, už len to jej zachichotanie sa na sebe samej, keď niečo povie mi príde vtipné a rozkošné. Je empatická. Vždy vie presne čo povedať, aby človeka povzbudila, aj keď veľa krát to nie je výhodné pre ňu samú – a to ma prináša k ďalšej veci. Je obetavá a niekedy pre ľudí vo svojom okolí robí viac, ako pre ňu samú.“
„Hm, chválim výber,“ opäť som sa tak hrane usmiala, aj keď moje srdce zožieral pocit žiarlivosti.
„A je krásna. To najkrajšie dievča, čo som kedy videl. Tak chceš ju vidieť?“
„No, ukáž mi ten zázrak prírody,“ zasmiala som sa a Liam sa postavil.
„Fajn, ale musíš mať zavreté oči.“
„A to už načo?“
„Pre efekt.“
„A bude si o mne myslieť, že som nemtavá – to určite!“ zasmiala som sa a pokrútila hlavou.
„Mám pocit, že si to o tebe myslí už teraz, aj keď to nie je pravda,“ hrdelne sa zasmial a jeho čokoládové oči sa na mňa prívetivo uškrnuli.
„Čo? Ako to...“
„Nič sa nepýtaj, proste si zavri oči,“ prišiel ku mne a chytil ma za ramená aby ma mohol viesť.
„Fajn, ale za prípadné zlomeniny, modriny či akékoľvek iné zranenia platíš ty!“ hrozila som mu, no nakoniec som tie oči zavrela. Netrvalo dlho a znovu sme sa zastali.
„To už sme tam?“ prekvapene som sa spýtala.
„Jop.“
„Vážne?“
„Veď otvor oči a uvidíš.“
„Tak fajn,“ prikývla som nakoniec a vážne pomaly od seba odlepovala viečka. Nemala som ani najmenšiu chuť vidieť osobu, ktorej teraz patrilo Liamovo srdce. Ale to som to ešte ani netušila...
„No otvor ich už! Čo si si ich zlepila sekundovým lepidlom?“ zasmial sa Liam. Nadýchla som sa a otvorila oči. Zo zrkadla na mňa čumela moja nechápavá tvár a ja som nemala ani najmenšie tušenie, čo to má sakra znamenať. Nevedela som, či Liamovi už načisto preskakuje a je imaginárna alebo čo.
„Liam, si na drogách?“ spýtala som sa ho opatrne a on sa rozosmial na celú tanečnú sálu.
„Iba ak by sa láska k tomu najdokonalejšiemu stvoreniu na celej tento planéte dala rátať ako návyková látka. Potom áno, som.“
„Potom kde...“
„Danielle, ty si vážne taká nechápavá alebo taká skromná?“ neveriacky sa zasmial a otočil si ma k sebe.
„Ty si to najdokonalejšie dievča na svete. Ty si vtipná, empatická, obetavá a krásna. A ako vidím, aj poriadne nechápavá. Ľúbim ťa – iba teba. Nikoho iného.“

Stále som tomu nemohla uveriť. Ani neviem prečo, nepripadalo mi to reálne. Bolo to ako sen a ak to aj sen bol, bol to ten najkrajší sen v mojom živote.
„Dúfam, že teraz si pochopila a ak nie-„ sklonil sa a svoje plné, horúce pery nežne priložil na tie moje. Na krížoch som pocítila jeho teplú dlaň a srdce mi začalo biť ako splašené. Nevinný bozk pretrval asi pár sekúnd a vzápätí na to mi jemne oblizol spodnú peru. Druhú ruku mi zaboril do vlasov a zaklonil ma dozadu.

„Aspoň niečo si ma z toho jiveu naučila,“ jemne sa zasmial a opäť nás vyšvihol hore.

Uvedomila som si, že z očí sa mi vykotúľali slzy a stekajú po mojej tvári ako jediné, čo mi z nášho vzťahu zostalo. Rýchlo som si ich utrela, aby to nemohli odfotiť paparazzi. Nechcela som to pre nás robiť ešte ťažšie, ako to už po tom rozchode bolo. Spomenula som si na jeho posledné slová a oči mi zaliali ďalšie slzy.

„Dan, milujem ťa.“

„Aj ja teba, Liam. Veľmi,“ vravela som plačlivým tónom pritom, ako som si do kufra balila všetky veci.
„Tak prečo potom?“ spýtal sa ma a zotrel si z tváre slzy.
„Lebo ťa tak veľmi milujem. To je ten dôvod. Nemôžem ťa nechať trápiť sa.“
„Budem sa trápiť keď budem bez teba.“
„Ale trápiš sa aj teraz. Vidím to na tebe každý jeden deň, čo si skypujeme. Cítim to pri každom jednom tvojom slove. Počujem to z tvojho hlasu, keď mi vravíš ako veľmi ma miluješ a ako ti chýbam. Nemôžem ťa nechať takto trpieť. A ani seba,“ smrkla som a zhlboka sa nadýchla. Vzala som si do ruky hnedý kožený kufor a keď som odchádzala z izby, zastavila som sa pri ňom a pobozkala ho na líce. Vložila som do toho bozku všetku lásku a oddanosť, ktorá patrila len a len jemu. Presne tak ako aj moje srdce.
„Neodchádzaj. Prosím,“ zašepkal, keď ma chytil za zápästie. To vytrhnutie si mojej ruky z tej jeho bol vtedy ten najodpornejší pohyb, aký som mohla urobiť, no vedela som, že to inak byť nemôže.
„Milujem ťa a počkám si na teba,“ zašepkala som, lebo sa mi zlomil hlas.

A to bol ten posledný krát, čo som ho videla. Bolo to presne pred rokom. Teraz som stála pred budovou, kde sa to všetko začalo. V budove, kde sa natáčal X Factor a my sme sa zamilovali. V budove, kde som spoznala lásku môjho života. Človeka, ktorý stál pri mne a bozkami mi sušil slzy. Človeka, ktorý nebol schopný ublížiť ani tej blbej muche, čo nás u nich na letnej chate toľko otravovala. Človeka, ktorý pre mňa znamenal a aj navždy bude znamenať všetko.
Zrazu vyšiel z dverí a moje srdce zaplesalo a zamrelo v tej istej chvíli. Už po druhý krát sa zlomilo, keď som ho videla a vedela som, že už nie sme spolu, no tá obrovská láska k nemu ho znovu napravila. Zastavil sa pred dverami a nemo na mňa hľadel. Neurobil ani jeden pohyb. Z očí mi vytryskli slzy a tvár sa zvraštila do bolestivej grimasy. Tak veľmi mi chýbal. Plakala som od smútku, ale aj od šťastia, že ho konečne vidím. Všimla som si, že sa jeho oči tiež zaplnili slzami, ktoré sa v poslednej dobe stali mojimi dobrými kamarátkami. Rozvážnosť nepovedať mu to odrazu vyprchala a ja som to zo seba musela dostať.
„Chýbaš mi,“ šepla som plačlivo a mojím telom začali otriasať vzlyky. Nepočul to, no vedela som, že pochopil. Rozbehol sa smerom ku mne, zobral mi hlavu do jeho teplých, jemných dlaní a pobozkal ma tak precítene, ako ešte nikdy. Bol to bozk plný potreby. My sme vyslovene potrebovali jeden druhého. Jeho prsty mi behali po lícach a pomaly zotierali moje slzy.
„To bolo hlúpe, Danielle. Bolo to hlúpe. Mala si pravdu, predtým som sa trápil. Ale tým, ako si sa so mnou rozišla si ma skoro zabila. Rozumieš? Hlúpe. Bolo to hrozne hlúpe!“ šepkal pomedzi všetky roztúžené bozky, ktorými mi obsypával pery a ja som vedela, že to, čo hovoril bola pravda.
„Ty si ma takmer zničila. Chápeš tomu? Už nikdy, nikdy, nikdy ma neopusť!“ prosil ma a ja som prikývla. Už nikdy ho neopustím. Už nikdy nezopakujem túto hlúpu chybu.

                                            

She's mine 40

Hola! :D dnes už druhý krát! :P
V skratke :D bežte čítať ;) obrázky vám pridám zajtra k ďalšej časti ;) 
Toto je vážne 40. časť?! Neverím! Ďakujem vám za všetko baby ! :3 
Ale už naozaj choďte čítať :)) 



"Raňajky do postele pre moju princeznú." Do izby vošiel môj najmilovanejší s podnosom a na ňom dve volské oči, chlebík a pravdepodobne jablkový džús. Natešene som sa usmiala a zobrala si od neho ten podnos.

"Ďakujem ti láska. Ale za čo som si to zaslúžila?"

"Už len za to, že si, by som ti mal nosiť raňajky do postele každý deň." Naklonil sa ku mne a sladko ma pobozkal. Ak by som nemala na kolenách ten podnos, asi by som si ho pritiahne k sebe na posteľ a maznala sa s ním dokonca života.

"Netáraj tučniačik. Ľúbim ťa." Znova sa usmial tým jeho dokonalým úsmevom, čím odhalil rad bielych zubov so strojčekom.

She's mine 39

"Slniečka moje, chýbali ste mi. Obaja." Niallova mama k nám pribehla hneď, ako sme vykročili von. Kým sa s ňou Niall objímal, ja som zatiaľ nervózne prešľapovala z nohy na nohu. Maura si to všimla, usmiala sa a pristúpila ku mne.

"Lizzie a ty sa ma nebodaj bojíš? Veď sa poznáme, vieš, že nehryziem." Začervenala som sa a stále so strachom som ju nechala, nech ma objíme. Pobozkala ma na obe líca a už nás ťahala do auta cez menší dav fanúšičiek. Niall sa s niekoľkými odfotil, dal podpisy a celý čas sa žiarivo usmieval.

She's mine 38

No takže, ako začať? :D prinášam vám novú časť, presne tak, ako nosí bocian detičky :D ale pred tým, než si ju prečítate, by som vám chcela povedať pár vecí ;) 

1, Tie posuny v čase sú tam naschvál, to som vám zabudla napísať k minulej časti :D ale potrebujem sa niekma dostať :DDD takže preto je to tak, ako to je :D dúfam, že si o mne nemyslíte, že som šibnutá :D aj keby, je to pravda :DDD

2, Rýchlosťou svetla sa blížime k 3,000 zobrazeniam, čo ma nesmierne teší a chcela by som sa vám všetkým, čo to čítate, nesmierne poďakovať :)) ale teda jedno špeciálne poďakovanie patrí Annie ;)

Inak dali by ste štyri kometíky? Ja vám verím baby! ;) nevydieram, len vás skúšam :D ale potešilo by ma to :)

No ak ste ten príhovor prečítali, gratulujem :) dostávate vodičský preukaz! :D

She's mine 37

Nazdáááár :D ako ste prežili deň v škole? :P Ja som posledný deň doma, ale nebojte sa, to neznamená, že časti nebudú :D od rána som sa učila, strašne ma to bavilo :D no ale to je jedno :D 
Na ďalšej časti sa pracuje, čo znamená, že ju možno, ale len MOŽNO, pridám ešte dnes.... :)
Dnes sa celý deň vzdelávam, pozerám filmy po anglicky :D 
Kokos úplne ma vytočil otec... Raz za uhorský rok je s nami a aj vtedy na všetko pindá a vtedy je všetko na hovno -.-
Dnes vám sem určite pribudne ešte jeden príspevok, či už to bude časť alebo len niečo nepodstatné :D
Tak ale teraz bežte čítať ;)
A boli by ste také zlaté a nechali nejaký ten koment, aby po vás zostalo apoň niečo keď umriete? :D
Ďakujem za pochopenie a prajem príjemný let :P 

She's mine 36

Iba toľkoto dnes... Prepáčte že tak neskoro, ale nejako mi blbol blogger a tak... Zajtra neviem, či časť bude, keďže budem dobiehať všetko zameškané, lebo vo štvrtok už idem do školy, aj keď sa môj zdravotný stav zhoršil :/ vo štvrtok neviem čo bude, ale na 99% tu časť bude ;) 
To je všetko, bežte čítať ;)




Dnes sa im to pretiahlo o dve hodiny, takže znova prišiel na izbu o desiatej. Bola som rada, že ma vôbec pozdravil. Len sa prezliekol do pyžama, dal mi pusu na líce a zaspal. Aspoň niečo. Ešteže zajtra majú voľný deň. Konečne sa vyspí a budeme spolu. Teraz som toho teda moc nemohla robiť, keďže každým hoci aj tým najtichším zvukom by som ho zobudila, a to by bol asi trošku nahnevaný. Takže mi neostávalo nič iné, len ísť spať. Umyla som si teda zuby, prezliekla sa do môjho super pyžamka a ešte chvíľu v posteli prezerala Twitter, na ktorom nebolo nič nové. Iba Gemma mi písala, že by som ju mohla niekedy prísť pozrieť. Mohla, ale nebudem predsa s Harrym chodiť k nemu domov, keď aj so svojimi rodičmi som dvakrát do roka. Mobil som teda vypla, pritúlila sa k Niallovi a on ma objal.
Ráno som sa zobudila o pol dvanástej na rachot z kúpeľne, tak som sa samozrejme musela ísť pozrieť. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Niall rozčapený na zemi a okolo neho boli rozsypané všetky naše šampóny, kozmetika a dokonca aj celý obsah lekárničky. Vyprskla som do hurónskeho smiechu až som spadla na zem. Držala som sa za brucho a hystericky híkala. Bola som rada, že sa viem cez ten smiech nadýchnuť.

She's mine 35

Večer bude ešte jedna ;) takže bežte čítať :)



"Naozaj sa ti tu páči?" No ak sa ma to v priebehu tých pätnástich minút, čo sme čakali na jedlo, nespýtal aspoň desať krát, tak ani raz.

"Láska ešte raz sa ma to opýtaš, asi odtiaľto odídem. Je tu nádherne. A aj keby to nebolo až také nádherné, bolo by to rovnako skvelé, pretože by som bola s tebou."

"Dobre, už som ticho." V duchu som sa zasmiala a Niallovi som venovala úsmev. Vlastne sme sa na seba stále usmievali.
Po skvelej večeri sme sa prechádzali nočným Vegas ešte asi tri hodiny a poviem vám, niekde nechoďte na večeru s prekvapením v lodičkách. Nohy som si necítila, bolo to až také zlé, že ma Niall musel tých posledných pár metrov niesť na rukách. Nebyť tých boľavých nôh, tak by bol tento večer úplne dokonalý. V duchu som si hovorila, že si už nikdy neobujem žiadne lodičky, ani nič s podpätkom, aj keď som veľmi dobre vedela, že pri najbližšej príležitosti ich budem mať znova na nohách. Som proste maniačka na topánky. Keď sme vyšli na naše poschodie, na chodbe sme stretli zúfalého Louiho.

She's mine 34

Ahoj ahoj! ;) ja som tu zase :D aby som vám priniesla novú časť ;) tešíte sa? Nemusíte klamať, ja viem, že hej :DDD a nie, vôbec si nenamýšľam :DD 

Včera ste dali 171 zhliadnutí a ja na to doteraz pozerám so sánkou až niekde na zemi... :D pánešku, toto akože čo ste dali za tento víkend?! :OOO asi tak nejako sa tvárim :DDD ja by som vás naozaj mala niekam pozvať :DDD ale vzhľadom na moju finančnú situáciu a to, že nie všetky ste z Blavy, by to asi nešlo :// 

Zas a znova som celý deň pozerala Pána prteňov :D nie, nie som závislá :D iba ten film proste milujeeem! :)))

Mňa by inak strašne zaujímalo, koľko ľudí to číta :D ale asi to nikdy nezistím, keďže vydierať nechcem a aj kebyže vydieram, tak neviem, koľko komentov mám čakať :D takže sa to asi naozaj nikdy nedozviem :D ale naozaj by som to chcela vedieť :DDD bola by to sranda :DDDD 

Nejdem vás tu ďalej obťažovať mojimi myšlienkovými pochodmi, proste bežte čítať ;)

She's mine 33

Hlas mi síce bol povedomý, ale nevedela som ho nijako zaradiť. Jediný, kto mi k nemu pasoval bol Oliver, no nejako sa mi nezdala "slečna Elizabeth Chavéz".

"Oliver? Si to ty?"

"No nie, tu Sherlock Holmes. Čo robíš tak za hodinu? Nešla by si na kávu? Alebo už máš s tvojou polovičkou iné plány?"

"Viete čo, Sherlock? Náhodou som voľná. Tak sa stretneme o piatej v tej malej kaviarni na rohu. Veď vieš, tam kde sme sa zrazili." Oliver súhlasil a tak som zložila. Ľahla som si späť na Niallovu hruď a zatiaľ čo sa mi on hral s vlasmi, som sa zapozerala do Faktoru strachu. Ja by som asi nikdy nezjedla tie kravské črevá a žalúdky či čo to tam jedli.

"Takže ty ma takto opúštaš? A s kým to vlastne ideš?"

"S kamarátom. S mojim bývalým spolužiakom. Vieš, dlho sme sa nevideli a rada by som sa s ním stretla, ak ti to teda nebude vadiť." Chvíľu na mňa len hľadel s poker faceom.

"Jasne že mi to nebude vadiť. Je to predsa tvoj život ty trdlo, nemôžem ti nič zakazovať. Ale budeš sa ponáhľať, že?" Zlatý to chlapec.

She's mine 32

Bežte čítať ;)) 


Po skoro troch hodinách sa všetci piati unavene zvalili ku nám na gauč. Niall si mi ľahol na kolená a zaspal. To nahrávanie ho naozaj unavilo.
"Ako vidím, na dnes sme skončili. Zajtra tiež o jedenástej, teraz sa choďte pekne vyspať, teda poniektorí." Po Paulovych slovách som zobudila Nialla a on celý vykukaný vstal a roztomilo si rukami pretrel oči. Ako sa tak zdá, dnes to s Niallom nebude žiadna sranda. Prinajlepšom budeme ležať v posteli a pozerať telku. Chytila som ho za ruku a spolu sme vyšli von. Autom sme sa všetci siedmi odviezli domov, kde nás už čakala vysmiata Perrie. Zayn ju na privítanie pobozkal a spolu sme vošli dnu. Niall šiel rovno do izby a ja som nám z kuchyne zobrala pomarančový džús a nejaké čokoládové keksíky. Ostatných som nechala natlačených na gauči v obývačke a odišla som do izby, kde už Niall ležal len v teplákoch (!!!) a sledoval v telke futbal. Môj príchod ani nezaregistroval.

"Hej, Horan, frajerka ti prišla!" Otočil sa na mňa a natiahol ruku smerom ku mne. Džús som položila na jeho nočný stolík a keksíky som mu dala do ruky. Vyzula som si topánky a hodila sa k môjmu krpcovi na posteľ. Ľahla som si na jeho nahú hruď a nechala ho, nech si ma pritiahne ešte bližšie. Telku som prepla na nejakú romantickú blbosť a plne si užívala Niallovu prítomnosť. Keď som však dostala chuť na tie keksíky, Niall si ich chcel nechať len pre seba. Načiahla som sa po ne, no on nespolupracoval.

She's mine 31

Nemohla som uveriť vlastným očiam. Predo mnou stál Eric a nadával mi, akoby som mu zabila mamu. Chcela som zabuchnúť dvere, no on bol rýchlejší. Vpratal sa do predsiene, do ktorej som sa ledva zmestila ja sama a zdrapil ma za zápästie. Oprel ma o stenu a jeho dych som cítila na čele. Pripomínalo mi to tú osudnú noc. Čím silnejší bol jeho stisk, tým viac som cítila potrebu zakričať.

"Ako si to dovoľuješ? Ty patríš ku mne! Nie k tomu trápnemu chlapcovi, čo si hovorí spevák! Ak to s ním neskončíš, spravím ti zo života peklo!" Šepkal, teda skôr syčal. Bála som sa. Zimomriavky som mala po celom tele a ruky sa mi triasli. Slzy sa mi drali do očí, no ja som ich potlačila.

"Odpovedz mi do riti!" To už zvreskol a do predsiene dobehol Liam a Zayn, ktorý nič nechápal. Liam na nič nečakal, ani sa neobťažoval hovoriť mu niečo. Proste sa zahnal a vrazil mu päsťou do nosa. Eric ma pustil a ja som rýchlo prešla k Zaynovi, ktorý ma ochranársky objal. Ericovi sa z nosa pustila krv a skôr, než sa stihol zahnať po Liamovi, ho Liam doslova vyhodil von z dverí.

"Pre boha Liz si v poriadku?" Okamžite ku mne pribehol a ja som pokývala hlavou. "Bojím sa. Čo ak mi naozaj ublíži? Alebo čo ak ublíži niekomu z vás? To by som si neodpustila." Na moje prekvapenie som sa nerozplakala. Bola som len nahnevaná, že sa mi ten debil ukázal na oči a ešte k tomu v našom dome. To som naozaj nečakala. A mám o tom povedať Niallovi? Ako by reagoval?

She's mine 30

Dnes už po druhý krát nazdar! :D jubilejná 30. časť :) ja som vám všetkým čitateľkám neskutočne vďačná! Chcela by som vám poďakovať ale asi to nevyjadrím dostatočne :D patrí vám jedno obrovské ďakujem ;) bez vás by tento blog nebol (teda hlavne bez Aničky :D) naozaj neviem, ako vám poďakovať :D asi vás všetky pozvem na zmrzlinu :D aj na kávu ak budete chcieť :D nie nikam vám nepozvem, mám mizernú výplatu :D takže sorry girls :/ 

Zajtra by mali byť tiež dve časti, ak sa podarí samozrejme :D nič nesľubujem, ale tá jedna bude určite ;) 

A viete čo by ma ešte potešilo? Komentíky ;) ja viem že ste len lenivé, ja to poznám :DD 

So bežte čítať a enjoy ;) xxx

"Pán Horan mohli by ste nám odpovedať na pár otázok?" To snáď nie. Čo tu do frasa robia novinári? Ako sa sem dostali? Veď to mala byť svadba nie pre verejnosť. 

"Chodíte tuto so slečnou Chavéz?" 

"Ako dlho ste už spolu" 

"Je to medzi vami vážne?" Chŕlili otázky jednu za druhou a ja som prestávala vnímať okolie. Niall však zachoval chladnú hlavu. 

She's mine 29

Počúvam They don't know about us... Dokonalá pesnička, vlastne ako všetky <3 
Som chorá, takže dnes očakávajte ešte jednu časť :D 
Prepáčte, že včera nebola, ale bolo mi zle... 
Ďalej ďakujem za vyše 2000 zhliadnutí :) ste úplne dokonalé čitateľky ;)) :') a včera ste dali že 97 zhliadnutí?! Ja vas milujem :)
Ok bežte čítať :) 


Vystúpili sme a zamierili si to k vyškerenému Paulovi.

"Čo sa stalo, že ste tu načas?"

"Albert na nás nečakal. Ale Zayn to skoro nestihol." No Paulovi to nevadilo. Mal výnimočne dobrú náladu, čo nás všetkých prekvapilo.

She's mine 28

Čauky mňauky! :D ako ste sa mali? Ja úplne že super ;) Anička bola u mňa, pôvodne sme inak boli kupovať papier na projekt :DD Annka, si zlatíčko :DD ;) 

Ďalšia vec :D zajtra neviem, či pridám časť, musím si dokončiť projekt :// ale pokúsim sa napísať v škole :) 

Tak bežte čítať a mohli by ste nechať koment :))) 

"Elizabeth a Eleanor! Ktorá z vás to bola?" A sakra. Paul ma poznal až moc dobre a El toho vyviedla tiež dosť. Väčšinou sme to boli my dve, čo sme robili blbosti. Často viac ako chalani. Medzitým naskočilo svetlo. 

"No vieš, vlastne som to bola ja." Perrie s úškrnom na tvári prestúpila pred Paula, ktorého išlo od zlosti roztrhnúť.  Všetci sme zadržiavali smiech. 

She's mine 27

V skratke :D MILUJEM TAKE ME HOME! Celý album je dokonalý! Rock me a They don't know about us sú proste megaaaaa <3 
Nejdem sa však rozkecávať, bežte čítať ;) zajtra sa rozkecám :P


*O týždeň a pol, deň tej svadby*

Náš posledný spoločný deň sme si užili tak, ako sme plánovali a to jest na záhrade. Nessie bola celá šťastná a miesto toho, aby behala, ležala s nami na deke. Celý deň nič-nerobenia s mojimi dvoma láskami je ako z rozprávky. K večeru sme s rodičmi sedeli v altánku a rozprávali sa. Taký pohodový večer. Keď Niall odišiel, zvýšný čas sme chodili na výlety aj s Payneovcami a malou Nessie. Dan si naplno užívala spoločné chvíle s Liamom a obaja žiarili ako slniečka. Dnes sme sa vrátili späť do Londýna, no chalani sú už od príchodu v štúdiu a jediný, koho som stretla bol Harry a aj ten sa ponáhľal. Nessie som nechala u rodičov a o par dní mi ju dovezú. Carmen už u nás nebola takže všade panoval kľud. Len Perrie, El, Dan a ja sme boli v dome a bol to strašne čudný pocit nemať tam našich dokonalých chlapov.

She's mine 26

No ahojteee :) ako ste sa mali cez víkend? Pozeráte EMA? Ja hej a zatiaľ je to nuda :D 
Včera som s mamou pozerala ten X factor a keď chalani začali spievať, rozrevala som sa ako malé decko... Ja som naozaj nečakala, že to s mojou citlivosťou je až také zlé, ale asi hej :D proste som si v tej chvíli uvedomila, že ich možno nikdy neuvidím a že ich budem stále milovať ako našich 5 dokonalých bláznov <3 
No ale o tom som nechcela :D bežte čítať a zajtra by mala byť ďalšia ;) 


Konečne to upokojujúce ticho. Na toto som naozaj nebola zvyknutá. Či už to boli fanynky alebo chalani, vždy bol hluk. Nonstop, raz dokonca Louis spieval zo sna. Nebolo by na tom nič zlé, keby si nespieval Twinkle twinkle little star asi trištvrte hodinu v kuse. To bolo jediný a posledný krát, čo som s ním bola na izbe. Celý nasledujúci deň som bola asi tak milá, ako vyhadzovač pred jedným londýnskym klubom. Ale to je zase iný príbeh.

She's mine 25

V skratke :D som totiž unavená a zajtra je veľký deň! Teším sa strašne baby :) 
Zajtra neviem či sa mi podarí pridať, ale pokúsim sa ;) 
A prepáčte že tak neskoro, ale skôr nešlo :D 
Tak enjoy :)

"Nicole, čo ty tu robíš?" Liamova sestra.
"To čo vy dvaja? To kedy? A jak to, že o tom ešte neviem?"
"Dnes ráno. Prepáč mi to Nicole, ale nejako nebolo času ti to povedať. Vedia to len obyvatelia nášho domu. Nie je to ani oficiálne, takže to nikomu nehovor!"
"Ty si tá, čo sa prekríkla pred celou školou, že Liamovi sa páči Chloe, nie náhodou?" Nicole sa víťazoslávne zasmiala a vyplazila jazyk.
"Aj tak to všetci vedeli." Cítila som červeň stúpajúcu do líc.
"Takže to nebola tebou rozšírená informácia, hej?"
"Veď to už všetci vedeli. Ja som to len potvrdila."
"Ale aj tak si Liama úplne strápnila. Nechcel chodiť do školy."

She's mine 24

Dnes bez príhovoru... Zajtra odo mňa nič nečakajte, mám totiž klavír a musím sa učiť na nemčinu... Najskôr teda v piatok.. V sobotu tiež neviem či niečo bude, nebudem totiž doma... (Annie, Stephanie ;) a Hanka, ktorú nepoznám :D ale teším sa!) no takže bežte čítať :) 
Enjoy ;)



Teta mi ho podala do rúk a ja som v tom momente vedela, že sme si súdení.
"Pane bože ten je krásny." Rozplývala sa nad ním Dan a škrabkala ho za ušami.
"Zlatko keď budeme doma, môžme sa po nejakom pozrieť, hm?" Dan nadšene prikývla.
"Tak slečna beriete ju?" Opýtala sa ma vytešená pani a keď som prikývla, hrnula sa k recepcii. Dala mi podpísať nejaké papiere, zaplatila som ten poplatok a pritúlila si malú k sebe. Bola tak neskutočne zlatá. Začala mi oblizovať ruku a sem-tam ma kusla jej ihličkovými zúbkami. Pani mi ešte dala trochu granúl, vodítko a obojok, ktoré Liam s Dan prinesú naspäť.
"Ďakujeme veľmi pekne." Stále vysmiata ako slniečko na hnoji som sa poďakovala.
"Nie, to ja ďakujem vám." Ešte sme jej zakývali a pomaly sa vybrali smerom von. Liam s Dan si išli svojou cestou so psami a my sme sa rozhodli, že pôjdeme malej kúpiť nejaké veci. Zapla som ju na vodítko a pohli sme sa smerom k obchodnému centru. Malá nič nechápala. Všetko oňuchávala, každého okoloidúceho hneď "privítala" a všetkému sa tešila. Naše malé zlatíčko. V obchode sme jej kúpili nové vodítko, obojok, granule a nejaké hračky. Napriek môjmu namietaniu to Niall všetko zaplatil a pritúlil si ma k sebe. To snáď nebude nápadné nikomu. Rozhodli sme sa, že pôjdeme na lúku za útulkom, nikto tam totiž nechodí. Po ceste sme vrátili veci tej pani a malá zatiaľ hrýzla vodítko.

She's mine 23

Plne som si uvedomovala, že teraz by na mojom mieste chcelo byť milióny dievčat, no ak sa ho čo i len pokúsia zbaliť, dolámem im končatiny. Už dopredu žiarlim.
"Zlatko čo keby si ma večer alebo teda zajtra naučil hrať na gitare?"
"Čo len budeš chcieť." No nechceli by ste takého dokonalého chlapa? Najlepší na celom svete. S tými krásnymi očami, dokonalými perami, úprimným srdcom a nádherným úsmevom si ma získal. Môj macko.
"Niall prestaňte robiť tie škaredé veci, lebo idem za vami." Vybuchli sme do smiechu. Harry sa snáď zbláznil. Stále som mu sedela na kolenách, hlavou som sa opierala o jeho ramená a ma objímal okolo pása. Harry k nám prišiel s prikrytými očami a po desiatom uistení sa sa na nás konečne pozrel.
"Liam s Dan idú do útulku a pýtajú sa, či nechcete ísť s nimi."
"Hej, pôjdeme, len sa prezlečiem. A ty nepôjdeš?" Čo tu bude sám robiť?
"Ja už pôjdem domov. Zajtra príde mama s Gemmou a treba tam upratať." No tak to som naozaj zvedavá, ako to tam bude vyzerať, keď sa vrátime.

She's mine 22

(Ešte z pohľadu Nialla)
Stále tomu nemôžem uveriť. To najkrajšie stvorenie na celej zemi je teraz moje. Moje malé dievčatko. Sám som si ani neuvedomoval, že ju naozaj ľubim. Boli sme predsa najlepší kamaráti, boli sme spolu stále, tak ako som si to mal uvedomiť? Na to všetko stačil jeden jediný pohľad. Pohľad do jej veľkých čokoládových očiek a moje pocity boli radom jasné. No ani v najkrajšom sne mi nenapadlo, že by ma mohla ľúbiť tiež.
"Teraz ma tak napadlo, že či by si nechcela ísť so mnou do Írska." Očká jej zasvietili a videl som, že zaváhala.
"To ti naozaj tak budem chýbať? Budeme spolu predsa aj na turné. Niall nonstop sme spolu a rodičov som už dlho nevidela. Takže iodpoveď je áno, chcela by som ísť, ale nepôjdem. Myslím, že rodičia sú radi, že ma tu majú aspoň dva krát za rok. Čo mi pripomína, že by som sa s tebou chcela večer porozprávať." Sladko sa usmiala a vtisla mi jemný bozk na pery.
"Prečo nie teraz? Máme predsa kopu času."
"Mali by sme ísť dolu. Nebudeme tu predsa zavretí, keď je vonku tak krásne a navyše sú tam všetci. Máme pre seba ešte celé dva dni. Potom budeme dva týždne bez seba a potom zase polroka spolu. Šak si začneme liezť na nervy."

She's mine 21

Dnes bez príhovoru, som unavená :D bola som totiž najprv na motokárach a potom po troch mesiacoch na koňoch, ktoré sme vo štvrtok po dvojhodinovom boji presťahovali :D 
No ale bežte čítať a mohli by ste nechať koment :) 
Enjoy ;)



Tento krát vyhrala Dan s Niallom. Vyplazila nám jazyk, za čo ju Liam schmatol do náručia a začal ju štekliť. Dan pišťala, no Liam ju nepustil.

"Ani na to nemyslite!" Začala som ustupovať smerom ku schodíkom, keď sa ku mne začali Niall s Harrym približovať. Nestihla som to. Niall mi chytil ruky a Harry ma začal štekliť. Hodila som hlavou dozadu, kde som narazila o Niallovu hruď. Až teraz som si uvedomila, že som oproti nemu naozaj maličká.

"Harold prestaň! A Niall, ty ma okamžite pusti!" Niall povolil stisk a tak som si vytrhla ruky z jeho zovretia. Harrymu som do tváre šplechla vodu a vyliezla von z bazéna. Ľahla som si na lehátko a zavrela oči. Snáď sa aspoň trošku opálim.

"Hej Lizzie poď do vody!"

"Nechce sa mi. Chcem si oddýchnuť!"

"Ale my nechceme, aby si oddychovala." To už stál Niall nado mnou a na brucho mi kvapkala voda z jeho vlasov.

She's mine 20

Vyšla som na chodbu, no ďalej som sa nedostala. Nohy sa mi zamotali a pristála som na tvrdej zemi. Nič som si z toho nerobila. Postavila som sa, napravila si šaty a vykročila späť k Niallovi. Ani sama neviem, ako som k nemu prišla, kedže môj momentálny stav mi nedovoľoval chodiť rovno a v tých topánkach to nebolo najľahšie. Sadla som si na stoličku vedľa Nialla a objednala si vodku s džúsom.
"Brzdi kráska ak nechceš, aby si si vyrobila ešte väčší problém."
"Nechaj ma žiť Niall. Vôbec na tom nie som zle! Už to bolo aj horšie." Moja múdra úvaha ho ale nepresvedčila.
"Nie Liz, už stačí. Ideme domov." To už zakročil aj Liam. Mňa schmatol do jednej ruky, druhou za nami ťahal Harryho, ktorý na tom bol dosť zle. Zavolal nám taxík a keď prišiel, začal nás po jednom nakladať do auta. Ja som ešte ako-tak nastúpila, aj Niall, no Harry sa zaprel a nechcel sa pohnúť.
"Harold okamžite nástup do toho auta, lebo ťa tu necháme a Paul ťa zabije." To už ťarbavo nastúpil do auta vedľa Dan. Ja som sedela Niallovi na kolenách a Liam vpredu. Harry celú cestu rozprával o tom, že nás prenasleduje UFO iba kvôli jeho dokonalým kučierkam. V normálnom stave by som mu asi strelila, no teraz mi to prišlo strašne vtipné. Ak by ma Niall nedržal, asi by som preletela cez predné sklo. Dan, ktorá bola tiež triezva sa na nás troch len s úškrnom pozerala a Liam sa nás snažil ukľudniť.

Clumsy

Jednodielka písaná s Annie :) 

Bolo piateho januára a na svahu hrozná chumelica, že som nevidela na viac ako jeden meter. Sneh bol úplne zamrznutý a lyže sa kĺzali smerom, ako to vyhovovalo im.

Nechtiac som nabrala takú rýchlosť, ktorú som nenabrala dokonca ani vtedy, keď sa na youtube malo objaviť video k Little Things a ja som už polhodinu sedela v aute kvôli zápche. Prisahám bohu, že by som vtedy bola schopná aj preletieť celú tú kolónu, len aby som sa dostala domov.
„Spomal, Lottie!“ Hučala po mne Ali, no zrazu sa na tom otrasnom šmyklavom úseku rozbehla aj ona a predbehla ma rýchlosťou zvuku. 
„Ak sa nezabiješ, vidíme sa dole!“ Zvolala som za ňou a v tom momente som sa ocitla na zemi rozčapená na nejakom chalanovi zahalenom v kukle, ktorého oči sa až nebezpečne prívetivo usmievali. Ale na to som vtedy nemala náladu...
„Čo si slepý? Mohol si ma zabiť!“ Zhúkla som po ňom a snažila som sa postaviť na nohy, lenže lyže, ktoré sa mi, samozrejme, neodopli sa mi premotali s tými jeho. Začala som sa zúrivo metať a snažila som sa odtiaľ vymotať, no veškeré moje stehenné svaly ma v tom momente zradili a nakoniec som rezignovala a trucovito si ľahla do snehu.
„To teraz vymotaj ty, keď si taký šikovný.“ Vyhlásila som a ten kukláč vybuchol do smiechu.
„Prepáč, nechcel som.“ Chytil ma za stehno a jemne mi ho vytiahol spod toho jeho. Ako som tam tak ležala, kým on riešil tento, zdal sa, nevyriešiteľný hlavolam a cítila sa ako taká matróna, uvidela som pohoršené pohľady okoloidúcich.

Keď mi spod jeho mocného tela vymotal všetky končatiny, podal mi ruku a pomohol mi vstať.
„Fakt ma to mrzí.“

„To je... V pohode.“ Usmiala som sa naň napokon, oprášila sa a znova sa spustila. Tentokrát som sa už ako-tak bezpečne doplichtila k Ali do bufetu a aby nám to lepšie išlo, dali sme siJacka Danielsa. Príjemne nás to zahrialo a nakoplo do ďalšieho dobrodružstva. Nasadli sme na lanovku a obzerali krásy lesa a stromov pokrytých bielou pokrývkou. Lenže, keďže som nič od rána nejedla a Jacka do seba šupla na lačno, trochu sa mi zakrútila hlava a dostala som výnimočne skvelú náladu. Začala som si pohmkávať tóny WMYB, kývala som si pritom nohami do rytmu – ale to bola chyba. Pritom páde sa mi zrejme povolilo viazanie a lyža mi spadla dolu. Ali sa začala rehotať ako zmyslov zbavená, až dostala štikútku, no mne to naozaj smiešne neprišlo.
„Do šľaka!“ Zanadávala som a zmätene sa obzerala za lyžou zapichnutou v snehu. Nevedela som čo robiť – Ali mi poradila, aby som za ňou skočila, za čo som ju obdarila najnenávistnejším pohľadom akého som  v tej chvíli bola schopná, ale neskôr som reálne začala uvažovať o tom, že by som zoskočila.
„Šibe ti? Veď to je asi 15 metrov!“ Chytila Ali hysáka a silno ma zdrapila za ruku, akoby som sa chystala spáchať samovraždu. No mne tá whiskey vtedy udrela na mozog a len som sa zasmiala a mávla rukou.
„Ježiš, neboj sa. Len tam na pár sekúnd skočím a hneď som späť.“ Žmurkla som na ňu a chystala sa zdvihnúť to ochranné zábradlie hore.
„Lottie, si normálna?! Mám ťa pripútať?“ Tentokrát už vyľakane zvýšila hlas a zábradlie razantne pridržala tam, kde malo byť. Nakoniec sa mi ale podarilo vyhnúť sa svojmu osudu (zomrieť ako single dvaciatka rozplacnutá niekde v Talianských Dolomitoch) a zotrvala som na svojom mieste, až dokým sme nemali vystúpiť. To bolo tiež celkom komické, lebo som zabudla, že mám len jednu lyžu a poviem vám, lyžovať na jednej lyži nie je zrovna sranda. Nakoniec som to ale ustála, za čo sa mi dostalo potlesku od všetkých na vrchu svahu a zabrzdila som hodením sa do snehu tesne nad sklzom kopca.
Ali sa spustila dole, ja som si odopla aj druhú lyžu a začala som pomaly šliapať smerom dole. Ako ma to už vážne unavovalo a nudilo, zrazu sa predo mňa prešuchol kukláč v modrej bunde a skúmavo si ma prezeral. Okamžite som týpka rozoznala a trochu zahanbene sa usmiala.
„Si v pohode? Nepotrebuješ... Pomoc?“ Neisto sa zachechtal a veľké hnedé oči sa mu neusmievali o nič menej ako pred dvadsiatimi minútami.

„Nie, vďaka.“
„A čo to vlastne robíš?“
„Spadla mi lyža.“ Potichu som priznala a kukláč vybuchol do smiechu. „Čo? Tebe sa to vari ešte nikdy v živote nestalo?“
„Ver, never, ale nie. Naozaj nechceš pomoc?“
„Vážne nie, ďakujem.“

„A kde máš tú lyžu?“
„Tam.“ Ukázala som dopredu, kde aj tak nič nevidel a kukláčove oči sa na mňa pobavene usmiali.
„A nezveziem ťa k nim bližšie?“
„Nezvezieš? Akože mňa? Veď ako som videla, ty nevieš zviesť ani sám seba.“ Neveriacky som vypúlila oči, no kukláč sa nezdal, že by mu to prišlo vtipné. Vykráčal do kopca asi dva bočné kroky a prikrčil sa.
„Vyskoč ale opatrne...“
„Ani náhodou!“
Vystrel sa a zahľadel sa mi do očí. „Naozaj chceš TOTO šlapať ešte ďalšiu hodinu?“
Jednou rukou som sa ho chytila za plece, druhou som pevne zvierala lyžu v bezpečnej vzdialenosti od kukláčových očí, on ma chytil zo zadnej strany stehien a vyšvihol si ma na chrbát. Zacítila som vôňu One Million od Paca Rabanne a uvedomila som si, že voľnou rukou pevne zvieram jeho hruď. O niečo som povolila a premáhala sa, aby som si hlavu nepoložila na jeho plece a nenechala sa očarovať tou fantastickou vôňou.
„Odkiaľ si?“ Spýtal sa ma pritom, ako ma na tvári studil chladný vietor, keď sme sa rozbehli.
„West Bromwich (ja som si nezapamätala ten názov a trepla, že Brest Wormich :D :D). Ty?“
„Wolverhampton.“ Pokojne odvetil, mne sa v pamäti okamžite vynoril obraz Liama z 1D a vtedy mi to došlo. Keď som si dala dohromady dve a dve, skoro som stratila reč. Práve som sedela na chrbte Liama Paynea – najdokonalejšieho chalana na celej planéte.
„Voláš sa?“ Vytrhol ma z oslavných tančekov, čo sa konali v mojej hlave a mierne roztrasene som mu odpovedala:  „Lottie.“ Uvidela som lyžu asi desať metrov od nás, zapichnutú v snehu, a tou mojou, ktorú som zvierala v ruke poukázala na to miesto. „Tam je to.“
Liam pootočil hlavu doprava, lenže nevšimol si moju lyžu a buchol si do nej hlavu.
„Bože, sorry, Liam, to som nechcela. Si v pohode?“ Vyľakane som začala ohmatávať jeho hlavu a kukl... teda  Liam vybuchol do smiechu, stratil rovnováhu a obaja sme sa zosypali na zem. Tam sme sa pustili do smiechu obaja a rehotali sme sa tam dobrých päť minút. Potom si dal dole kuklu a jeho postrapatené hnedé vlasy vyzerali naživo ešte lepšie ako v telke.
„Liam.“ Usmial sa a ja som pokývala hlavou a zakusla si do pery.
„Ja viem.“
„To som sa dovtípil hneď ako si mi buchla do ksichtu tú lyžu.“ Zasmial sa. „Môžem ťa ako odškodné za tie dva pády dnes pozvať na horúcu čokoládu?“ Nahodil kukuč šteniatka túžiaceho po láske a ja som bleskovo pokývala hlavou. Zlyžovali sme to spolu rovno do bufetu a tam si dali tú čokoládu. Ali som našla flirtovať s barmanom a tak som ju nechala tak a neoznamovala jej s kým tu som, keď ma na tom kopci tak zradila a zlyžovala to bez toho, aby na mňa čakala.

Napila som sa plného dúšku sladkého nápoju a usmiala sa na Liama. Ten sa tiež nežne usmial a trochu sa ku mne naklonil. „Máš tu...“ Povedal a bruškom palca mi zotrel fúziky z čokolády nad hornou perou. Zahanbene som sklopila pohľad, no on potom ruku neisto presunul na moje líce a pritiahol si ma bližšie, aby naše pery spojil v nežnom sladučkom bozku. Jeho teplé pery ma zahriali na tých mojich studených a na líci pod okom ma zašteklili jeho mihalnice. Jemne sa odtiahol a usmial sa.
„Toto je asi prvý krát v mojom živote čo ďakujem bohom za moju nešikovnosť.“

Dokonalá pesnička <3 chalani sú dokonalí ;) 

Little Things :)

Ja naozaj nemám slov na tú pesničku.. Je tak emotívna, že sa k tomu ani vyjadriť neviem :D 

A ešte jedna vec... Časť bude zajtra.. Sorry, ale nemám nič predpísané a som u Aničky takže.. Ja vám to cez víkend vynahradím ;)