She's mine 40

Hola! :D dnes už druhý krát! :P
V skratke :D bežte čítať ;) obrázky vám pridám zajtra k ďalšej časti ;) 
Toto je vážne 40. časť?! Neverím! Ďakujem vám za všetko baby ! :3 
Ale už naozaj choďte čítať :)) 



"Raňajky do postele pre moju princeznú." Do izby vošiel môj najmilovanejší s podnosom a na ňom dve volské oči, chlebík a pravdepodobne jablkový džús. Natešene som sa usmiala a zobrala si od neho ten podnos.

"Ďakujem ti láska. Ale za čo som si to zaslúžila?"

"Už len za to, že si, by som ti mal nosiť raňajky do postele každý deň." Naklonil sa ku mne a sladko ma pobozkal. Ak by som nemala na kolenách ten podnos, asi by som si ho pritiahne k sebe na posteľ a maznala sa s ním dokonca života.

"Netáraj tučniačik. Ľúbim ťa." Znova sa usmial tým jeho dokonalým úsmevom, čím odhalil rad bielych zubov so strojčekom.




"Aj ja teba, najviac na svete. Ale teraz už pekne papaj, potom pôjdeme vyzdobiť stromček a pomôžeme mame, teda ak ti to nevadí." Pokrútila som hlavou a pustila sa do mojich raňajok. Bolo to naozaj výborné, dokonca lepšie, ako Harryho cestoviny s omáčkou neidentifikovateľného pôvodu, hoci chutí naozaj nenormálne dobre. A to už je čo povedať! Rýchlo som ich do seba nahádzala, Niall mi zobral podnos a ja som vyliezla z postele. Z kufra som si vytiahla kozmetickú taštičku, spodné prádlo, uterák a moju zelenú kombinézu a zamkla sa do kúpeľne. Bleskovo som sa osprchovala, rozčesala si vlasy a zaplietla si vrkoč, umyla si zuby, obliekla sa a zišla do kuchyne. Maura už obskakovala okolo sporáku a Niall sedel za stolom a jedol cereálie.

"Dobré ránko. Maura mám ti nejako pomôcť?"

"Nemusíš, ale ak chceš, môžeš." Chytila som teda do ruky škrabku začala som šúpať zemiaky. Niall sa na mňa celý cas usmieval, až som sa nakoniec porezala. Rýchlo som si môj porezaný ukazovák dala pod vodu a počkala, kým mi Niall donesie leukoplast. Zalepila som si ranku a ďalej šúpala. Keď som došúpala, nakrájala ich a dala Maure, nech ich uvarí.

"Lizzie choďte kľudne von, ja to dorobím." Ja som však odmietla jej veľmi lákavú ponuku a ďalej jej pomáhala s prípravou večere. Keď sme skočili, všetko sme dali zapiecť a začali sme ozdobovať stromček, ktorý už stál na svojom mieste. Zobrali sme gule, ozdoby, svetielka a mohlo sa začať zdobiť. Ale mala som pocit, že sme sa viac bozkávali ako zdobili. Zabralo nám to dobrú hodinu, keďže sme pri tom vyzerali ako Kevin v Sám doma. Čo znamená, že sme vyzerali ako dvaja blázni.

"Deti moje choďte sa prejsť. O tretej nech ste tu." Poriadne sme sa naobliekali, pretože vonku boli asi ti stupne, aj keď nebol sneh. Čiapky, rukavice a čižmy a mohlo sa vyraziť.

"Lizzie čo si mi kúpila na Vianoce?" Dobiedzal celú cestu do parku.

"Nebuď zvedavý. Kto je zvedavý bude skoro starý."

"Ale ja to chcem vedieť. No tak, prosím. Povedz mi to."

"Nie, je to prekvapenie. Vydrž do večera, všetko sa dozvieš."

"To nevydržím. Prosím." Prudko si ma stočil k sebe a zapozeral sa mi do očí. Sklopila som pohľad k zemi a snažila sa o to, aby som s ním nenaviazala očný kontakt, lebo jeho pohľad by ma hneď odzbrojil. On mi však ukazovákom jemne nadvihol bradu a prinútil ma pozrieť sa naňho.

* pohľad Niall*

Keď sme dozdobili stromček, mama nás poslala na prechádzku. Tak sme sa obliekli a vyrazili smerom k parku. Snažil som sa od Liz dostať, čo mi kúpila na Vianoce, no nechcela mi to povedať. Pozerala sa do zeme, tak som jej jemne nadvihol bradu, aby sa mi pozerala do očí. Až teraz som si uvedomila, že má tie najkrajšie oči na celom svete. Na prvý pohľad sú čokoládové, no keď jej do nich zasvieti slnko, okolo zreničiek sa jej leskne medový odtieň. Dokázal by som sa na ňu pozerať aj celé hodiny, taká je nádherná. Dokonalo krojené pery, jemné červené líčka a malý noštek. Ona si o sebe možno nemyslí, že je krásna, no pre mňa je dokonalá. Jej úsmev mi dodával silu do každého nového dňa a jej bozky ma napĺňali pocitom šťastia.

"Princezná tak už mi to povieš?" Pokrútila hlavou a pery sa jej zvlnili do jemného úsmevu. Do toho úsmevu, ktorý som tak strašne miloval. Nosmi sme sa dotýkali a keď som ju chcel pobozkať, otočila hlavu do strany, takže som ju pobozkal len na líce.

"Tučniačik môj, už to nechaj tak. Nič ti nepoviem." Ak by som ju nepoznal, snažil by som sa ju presvedčiť. No ona je strašne tvrdohlavá. Rukami som jej chytil tvár tak, aby mi nemohla ujsť a pritisol svoje pery na tie jej jemné, chutiace jak maliny.