utorok 30. apríla 2013

Summer Love 13

Takže, chcela by som sa vám všetkým, čo ste komentovali predošlú časť, nesmierne poďakovať :)
Ani si neviete predstaviť, ako ste ma potešili :) 
Tu mám pre vás ďalšiu časť. No ešte mám n vás jednu prosbu. Boli by ste znova také zlatíé a komentovali? Vy viete, že ma to nakopne a poteší :)
Enjoyyyyy :)


„Že si vôbec prišla.“
„Ahoj zlato, aj ja ťa rada vidím,“ zaškerila sa na ňu Bailey a pohla sa smerom do centra.
„Veď aj ja teba, len nabudúce by ti to mohlo trvať trocha menej alebo sa dohodneme na neskôr. Kým sa ty dostavíš, aj ďalšiu Eiffelovku stihnú postaviť.“
„Nie je to až také zlé, tak sa nesťažuj. Stále som na tom lepšie ako Connor, to musíš uznať.“ Obe sa zasmiali a onedlho už parkovala v podzemnej garáži. Nebola si celkom istá, či to zvládne, ale nakoniec všetko dopadlo dobre. Vystúpili a vyšli na pomerne kľudnú hlavnú ulicu. Bailey nasledovala Roxy do najbližšieho dobrého kaderníctva, kde sa začal ich rušný deň.
Bailey si nechala podstrihnúť rozlámané končeky a nakoniec si nechala nafarbiť spodok vlasov na fialovo – ružovú farbu. S výsledkom bola spokojná, veď predsa kto by nebol? Keď je kaderník šikovný, aj vlasy musia dobre vyzerať. Hodnú chvíľu sa obzerala v zrkadle a nevedela si svoj nový účes  vynachváliť. Spolu s Roxy, ktorá si len dala podstrihnúť vlasy, zaplatili a opustili kaderníctvo. Ďalej nasledovali neskoré raňajky, bolo predsa len nejakých jedenásť hodín. Pešo sa presunuli do najbližšieho Starbucksu a sadli si ku krajnému stolu. Obe si objednali vanilkové latté a muffiny a počkali, kým im príde objednávka. Medzitým sa porozprávali o Baileynej hádke s Connorom.

nedeľa 28. apríla 2013

Summer Love 12

Takže pred tým, než začnete čítať časť, bola by som rada, ak by ste si prečítali príhovor. 
Aj keď k minulej časti neboli ani tie 4 komentáre, pridávam vám ďalšiu, len vďaka Annie, vďaka ktorej tento blog ešte stále je. 
No dobre, pomaly sa dostávam k pointe. Písanie ma strašne baví, ani si neviete predstaviť ako. No keď vidím, že to komentujú 2/3 dievčatá, niekedy mám chuť všetko to hodiť za hlavu - tie, čo píšu, si to určite vedia predstaviť. 
Chápem, že sa vám určite nechce komentovať, no verte mi, že tá časť sa sama nenapíše a predsa len to trvá o trochu dlhšie ako napísať jeden komentár. Viem, že vás tu určite nie je veľa, no myslím si, že aspoň takých 4-5 vás tu bude, či? 
Ak tu ani po tomto nebude viac ako 3 komentáre, naozaj neviem, čo spravím. Hlavne si nemyslite, že som nenažraná. Len ma zaujímajú vaše názory, to je celé. 
Ak ste sa dostali až sem, gratulujem vám.
Enjoy.


„Bojím sa opýtať, čo to je.“
„Povieš mi, čo sa stalo medzi tebou a Connorom.“
„Ako vieš, že sa niečo stalo?“ Nemalo by zmysel zahovárať, tak sa jej to na rovinu opýtala.
„Dory mi povedala, že ste na seba kričali a že ste boli v zoo.“
„Môžeme sa o tom porozprávať neskôr? Bolo by to lepšie aj pre mňa.“
„Ale samozrejme, je to len a len na tebe. Len ti chcem pomôcť, to je všetko.“
„Princezná je pripravená na odchod, môžeme ísť.“ Stará mama s Dory v náručí sa z ničoho nič zjavili pri nich. Nečakali na nič, nasadli do auta a odviezli sa do reštaurácie. Čašník ich zaviedol k vopred rezervovanému stolu. Všetci si objednali a v pokoji a dobrej nálade strávili príjemnú rodinnú večeru. Po nej sa každý pobral domov. Natasha hneď uložila Dory do postele, pustila jej Na vlásku a pripojila sa k Bailey, ktorá pozerala nejaký pre ňu neznámy seriál.
„Tak, čo sa stalo medzi tebou a Connorom?“ Sadla si oproti svojej dcére a starostlivo na ňu hľadela.
„Pohádali sme sa. Kvôli úplnej blbosti, ale aj tak ma bolí to, čo mi povedal.“
„Čo konkrétne sa stalo? No tak, hovor.“ Bailey sa rozhovorila a neodpustila si niekoľko sĺz. Bolo jej to všetko hrozne ľúto, nechcela sa pohádať s jej najlepším kamarátom. Mama ju celý čas chápavo hladila po chrbte a hovorila jej chlácholivé slová. Vedela, ako sa jej dcéra cíti. Nie raz sa aj ona pohádala so svojimi kamarátmi.

pondelok 22. apríla 2013

Summer Love 11

Minule som sa zabudla pochváliť, že som bola na Beyonce. Poviem vám, že to bol neskutočný zážitok. Najväčšia radosť to bola, keď mi oco oznámil, že má voľný lístok. Neskutočná žena, dokonalá speváčka. Proste žena s veľkým "Ž". :) 
Chcela by som vás poprosiť, či by ste nemohli aj okomentovať :) ja chápem, že sa vám určite nechce ale jeden koment vás naozaj nezabije :D 
Enjoyyyyy :)


Nič neriešil, proste zastavil uprostred cesty. Bailey vzala svoje veci a Dory a nechala ho sedieť samého v aute. Nemala chuť tráviť čas s takýmto človekom. Nemala však odkiaľ vedieť, že to nemyslel vážne. Nikdy by jej nič také nepovedal, toto bolo z čistého hnevu a bolo mu to nesmierne ľúto. No nemal odvahu ísť sa jej ospravedlniť. Až príliš sa bál odmietnutia. Vedel však, že raz sa jej ospravedlniť musí a bol pripravený to spraviť ešte v ten deň.
„Dory, ideme domov. Spomenula som si, že aj tak musím ísť za pani Brenneckovou, veď vieš, kvôli mojej práci.“ V podstate jej ani neklamala, naozaj by za ňou mala ísť. Ponúkla jej miesto brigádnika v jednom z najznámejších kníhkupectve a Bailey sa to zdalo ako dobrý začiatok. Peniaze potrebovala a navyše, knihy milovala, takže v tom nevidela žiadny problém. Spoľahla sa na svoje orientačné schopnosti a podľa intuície zamierila smerom odkiaľ prišli. Po pár krokoch si uvedomila, že sa práve pohádala s jej takmer jediným kamarátom a oči sa jej naplnili slzami. Ostala však silná a potlačila ich späť. Najmä kvôli Dory. Utrela si jednu jedinú slzu čo jej vybehla z oka a nasadila falošný úsmev. Chytila Dory za ruku a spolu kráčali domov. Aj na Baileyno prekvapenie, trafili. Ani raz nezablúdili a trvalo im to menej ako polhodinu. Keďže mama ešte doma nebola, rozhodla sa, že skočí za milou pani aj s Dory. Veci si odložila do predsiene a stále v teplákoch  vzala svoju sestru na ruky, aby tam boli rýchlejšie. Zamkla za sebou a v priebehu desiatich minút už stála pri kníhkupectve a čakala na jej možno budúcu šéfku.

sobota 20. apríla 2013

Summer Love 10

Ja viem, meškám. Prepáčte. No v poslednom čase poriadne ani neviem, kde mi hlava stojí a nechápem samej sebe takže sa mi tým pádom ťažšie píše. 
Čo - to mám predpísané, takže časti budú a možno aj častejšie :) 
Nič viac len enjoy :)

„Cez víkend idem k Eleanor, takže so mnou nerátajte na žiadnej párty ani žiadnom výlete.“
„To je tá kočka? Teda tvoja sesternica?“ Rýchlo sa opravil pri pohľade na Baileyno zdvihnuté obočie.
„Dávaj si pozor na jazyk chlapče, je šťastne zadaná!“ Pohrozila mu vztýčeným ukazovákom.
„Veď som iba povedal, že je kočka. Aj o tebe môžem povedať že si kočka, čo si. To neznamená, že ťa chcem.“
„Oh stop it, you. Ešte sa začnem červenať. Ale rozdiel je ten, že ja som slobodná a ona, podotýkam šťastne, zadaná,“
„Nesnaž sa ma presvedčiť, že kočka nie si. Nejeden chlap sa včera za tebou obzrel. Mal som pocit, že ťa nájdem na druhý deň ráno vyzlečenú v nejakej hotelovej izbe.“
„Ty si sprostý, vieš, že by som to nespravila.“ Priateľsky ho udrela do ramena a spravila dva namáhavé kroky ku chladničke. Vzala si jogurt, rýchlo ho zjedla a šikovne vybehla do Connorovej izby. Na nohy si obula topánky a v tom sa za ňou zjavila jeho prekvapená tvár.
„Ty už ideš? Myslel som si, že ostaneš aj na obed.“

pondelok 8. apríla 2013

Summer Love 9

Ok, takže som späť :D neznamená to, že budú časti každý deň no minimálne raz za týdeň bude jedna časť :)
Verím tomu, že sa mi podarí pridávať aj častejšie, no nič nesľubujem.
Nič viac, len enjoy :)



El s mamou strávili v Dubline dva týždne a za ten čas sa z nej a Bailey stali nerozlučné kamarátky. Nastal deň lúčenia a Bailey s mamou a sestrou odprevádzali svojich príbuzných na letisko.               
„Tak ďakujeme veľmi pekne za návštevu, radi sme vás videli,“ Baileyna mama objala Camillu.
„To my ďakujeme, nabudúce prídete vy k nám do Manchestru,“
„Už sa nevieme dočkať. Bailey rozlúč sa, lebo zmeškajú lietadlo,“ prikázala Natasha. Bai rýchlo objala tetu a potom sa otočila k El.
„Zbožňujem ťa, sesternica moja. Napíš mi hneď, keď na mňa budeš mať čas a zastavím sa u teba aby si ma mohla zoznámiť s tým tvojim zázračným princom,“ uškrnula sa a silno ju objala. Bude jej chýbať, no stále tu má Connora a celú partiu. Nudiť sa teda určite nebude.
„Zoznámim vás hneď, ako to bude možné. Som si istá, že si padnete do oka,“ naposledy sa na seba usmiali a to už El s Camillou kráčali smerom k odletovému terminálu. Ešte posledné zakývanie a ženy Larkinovského rodu znova osameli. Bai vzala Dory na ruky a spoločne sa pobrali na parkovisko. Nastúpili do auta a odviezli sa domov. Keďže bolo len šesť hodín poobede, Bailey sa rozhodla ísť von s niekým z partie. Akurát keď sa chystala zavolať Roxy, mobil sa jej rozozvučal.
„Bai za päť minút ťa čakám pred domom, ide sa do klubu.“
„Ale Connor, ja si nemám čo obliecť. Ako si to predstavuješ?“
 „Obleč si hoci aj vrece, budeš vyzerať dobre. Za päť minút, pa,“ Bailey rýchlo vybehla do svojej izby a začala vyhadzovať všetko oblečenie zo šatníka. Nakoniec si vytiahla čierne šaty na ramienka tesne nad kolená, k tomu obyčajné čierne lodičky a rýchlo odbehla do kúpeľne. Na mihalnice si naniesla jemnú vrstvu špirály, na ústa zase červený rúž a na Connorov krik z kuchyne zletela dolu ako strela. Po ceste schmatla mobil a skoro sa potkla.
„Mami pravdepodobne sa vrátim až neskoro, alebo prespím niekde inde. Ešte ti napíšem,“ dala mame pusu na líce a ponáhľala sa za nervóznym Connorom.
„Ak by som na teba nebol zvyknutý, už by som ti nadával že ti to dlho trvá,“ nasadla vedľa neho do taxíka a nad jeho poznámkou prekrútila očami. Connor nadiktoval šoférovi adresu jeho obľúbeného klubu.
„Takže Boardwalk? Tam si ma ešte zobrať nestihol, názov mi totiž nič nehovorí,“ uškrnula sa a striasla ju vlna nadšenia. Aj keď s dievčatami sa bola baviť, dnes sa na to extrémne tešila.
„Ešte veľa som ti toho neukázal. Dokonca ani tú najkrajšiu časť celého Dublinu.“
„Pche, a to si hovoríš kamarát,“ odfrkla si a naoko urazene sa otočila tvárou k oknu.
„Hneď v piatok to môžem napraviť,“ žmurkol na ňu, no ani to ju neobmäkčilo.
„Pokazil si si to u mňa už nadobro. Nečakaj, že ti to niekedy odpustím,“ na Connorovej tvári sa usadil ustráchaný výraz. Vzápätí na to sa Bailey rozosmiala z plného hrdla. Nečakala, že jej na to hneď skočí a už vôbec nie, že sa tak zľakne. „Prepáč mi to, ja som si to nemohla odpustiť,“ rozosmiala sa ešte viac pri pohľade na jeho zmätenú tvár.
„Slečna mohli by ste sa trocha krotiť, máte hlasný smiech,“ ozval sa taxikár spredu, na čo Bai vybuchla do hurónskeho rehotu. To na vodičovej tvári vyvolalo podráždenú grimasu.
„Prepáčte pane,“ zamrmlal Connor a priložil Bailey ruku na ústa. To ju ako – tak ukľudnilo a chvíľku na to už vchádzali do baru. Všade bolo až neskutočne veľa ľudí, Bailey dokonca neverila, že sa ich tam toľko zmestí. Ledva sa cez preplnený parket dostali k baru, kde našli Laylu s Roxy. Privítali sa objatím a po prvých troch pohárikoch vodky už vrtela bokmi. Nohy ju začínali bolieť a pocítila chuť na ďalšiu rundu. Medzitým sa pri Connorovi zjavili aj Troy s Dreweom a za Bailey cupkala Olivia. Connor objednal sedem pohárikov Nocina. Keď sa k nim pridali už aj Roxy a Layla, štrngli si a “kopli“ do seba neznámy druh alkoholu.
„Fuj to čo bolo?“ Bailey zvraštila tvár.
„Orechový likér.“
„Rýchlo mi dajte vodu. Som alergická na orechy,“ začala panikáriť a rýchlo si od Roxy vzala pohár vody. Cítila, že jej začína puchnúť jazyk a bola si istá, že jej to tak skoro neprejde. Na ex vypila vodu, vzala si z pultu fľašu Fernetu a bez ohľadu na slušné správanie sa z nej napila. Po piatich glgoch fľašu položila späť a už kráčala na parket s ostatnými v pätách. V strede parketu zastavila a začala sa vlniť v rytme hudby. Alkohol jej pomaly začal stúpať do hlavy a odviazala sa najviac, ako sa len dalo. Po tanci s neznámym krásavcom sa rozhodla upokojiť smäd. Posadila sa na barovú stoličku a čakala, kým si ju barman všimne.
„Jeden fernet a rýchlo.“ Barman na ňu vrhol prekvapený pohľad, ale vyhovel jej. Bailey zaplatila a keď dopila, odkráčala smerom na záchody. Predsa len, nevypila toho najmenej. Poctivo počkala, kým sa dostala na rad, vykonala potrebu, upravila si neposlušne stojace vlasy a pomedzi rad dievčat sa predrala von. Nedostala sa ďalej ako dva kroky, nohy sa jej zamotali a spadla. Fuu, ešteže si ma nikto nevšimol. Preblesklo jej hlavou, no v tom sa nad ňou ozval hlas.
„Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?“ Zdvihla hlavu a pozrela sa na neznámeho chlapca.
„Všetko v poriadku, len som neudržala rovnováhu.“ Prihlúplo sa naňho usmiala a pokúsila sa vstať. Nohy ju však neposlúchli a znova padla.
„Ukáž, pomôžem ti,“ zasmial sa a podal jej ruku. Keď už stála na vlastných, poďakovala sa a naposledy sa usmiala. Kým sa stihla spýtať na meno, chlapec už bol stratený v dave. Jediné, čo si na ňom všimla boli jeho orieškovo hnedé oči. Neboli ničím výnimočné, no Bailey si bola istá, že na ne tak skoro nezabudne.
„Ty kde si sa stratila?“ Stiahol ju za ruku k sebe Connor, keď išla okolo nich.
„Bola som na záchode, prečo?“ Zachichotala sa a vytrhla si ruku z jeho zovretia.
„Lebo odchádzame. Olivia trocha nezvládla situáciu.“ Bailey na ňom videla tú nervozitu, no jej stav ju prinútil rozosmiať sa. Dokonca ani Connorov prísny pohľad ju neupokojil – práve naopak, rozosmiala sa ešte viac. Drew ju chytil okolo pása a doviedol ju do taxíka. Rýchlo sa rozlúčili a Bailey s Connorom vedľa seba zamierili domov.
„Takto ťa domov nemôžem odniesť, pôjdeš spať ku mne, dobre?“ Bailey vôbec nepočúvala, čo sa jej pýta. Proste len prikývla. Oprela sa o Connorove rameno a zaspala. Keď dorazili na miesto, Connor zaplatil taxík, vzal Bailey na ruky a zamieril s ňou do domu. Odniesol ju do jeho izby, vyzul jej lodičky a uložil do postele. On sám si vzal pyžamo, zavrel dvere a nabral smer hosťovská. Aj keď preňho Bailey bola ako sestra, predsa len s ňou nechcel spať v jednej posteli. Obaja boli opití, hlavne Bailey a navyše, mal malú posteľ.
Ráno sa Bailey zobudila s tupou bolesťou hlavy a v neznámom prostredí. Chvíľu sa rozhliadala po izbe a keď jej konečne mozog prijal informáciu, že je v Connorovej izbe, pomaly vstala z postele a pobrala sa do kuchyne. Connor už sedel za stolom a so sústredeným pohľadom rolloval dole na obrazovke iPadu. Najprv si ju nevšimol, no keď sa jej podarilo zhodiť všetky vidličky z kredenca, uprel na ňu pobavený pohľad.
„Dobré ránko barová princezná.“
„Naozaj to bolo včera so mnou až také zlé?“
„Nie, len si sa začala smiať keď som ti povedal, že to Olivia prehnala a naozaj to s ňou nebolo práve najlepšie.“
„Prepáč, spravila som ti hanbu,“ celá červená sa pozrela do zeme a čakala na jeho odpoveď.
„Si normálna? Veď to sa stáva. Ver mi, že Roxy to prehnala oveľa viac ako ty a stále ju máme radi, no nie?“ Pokúšal sa zadržať smiech, no snaha bola márna.
„Ha – ha – ha. Naozaj veľmi vtipné, pán najlepší kamarát,“ odula spodnú peru a zo skrinky nad drezom si vzala pohár. Napustila si doňho vodu, odpila si niekoľko glgov a pohár položila na kuchynskú linku.
„Vieš, že ťa mám rád.“
„Niekedy o tom pochybujem. Čo sa vlastne stalo tej Olivii? Je v poriadku?“ Mala o ňu naozaj strach, bola to predsa jej kamarátka.
„Ovracala barmana, barový pult a vraj ešte aj zadné sedadlo taxíka. Nič vážne, len toho vypila viac ako znesie.“
„Takže to nebolo nič vážne? Prečo si ma potom ťahal domov? V najlepšej zábave sa to nerobí.“
„Akurát vtedy si sa vrátila zo záchodov, tak neviem, čo na tom bolo zábavné. Ale nabudúce ťa môžem nechať tak, nech si ťa zoberie nejaký úchyl.“ Prekrútila očami a sadla si na stoličku oproti Connorovi.
„Pred tým som sa skvele bavila, tak buď ticho. Nevieš, kde mám mobil?“
„Celú noc som ho mal vo vrecku, inak by si si mohla kupovať nový.“ Podal jej ho a Bailey sa vďačne usmiala.
„Ďakujem. Som ti zaviazaná dokonca života,“ dramaticky preniesla a prečítala si správu od El.
„Viem, dlho sme sa nevideli, ale uz teraz mi chybas :D co robis tento vikend? Uz za tri dni :D Budem v Londyne tak by si mohla prist a zoznamim ta s Louim ;) ak sa podari, aj s ostatnymi chalanmi :D ozvi sa co najskor a nerob blbosti :P“
„Uz som sa stihla opit, neskoro :D dohodnem sa s maminou, ale myslim ze by to nemal byt problem :)) pani, tolko celebrit naraz :D ved sa uplne strapnim a budes sa musiet za mna hanbit! :DDD vecer ti napisem, paa :D“ Naťukala jej rýchlu odpoveď a obrátila sa späť na Connora.

She's mine 13


Takže, vďaka ti Tina za upozornenie. Sama by som si to nikdy nevšimla. 
Nechápem prečo tu 5. a 13. časť neboli, no každopádne ich sem pridávam a áno je to odveci :D :D viete, mám podozrenie že ma blogger nemá rád, stále len seká a robí problémy -.-


Stál predo mnou Eric. Zaskočilo ma to, no nedala som na sebe nič spoznať.
"Liz, toto je Eric. Je to môj starý známy."
"My sa poznáme." Spravila som krok dozadu, keď sa ku mne Eric priblížil.
"Tak poďme jesť, nie?" Ozval sa Niall a prvýkrát v živote som bola vďačná jeho apetítu.
"Jasne, poďme. Ale po ceste sa musím zastaviť na WCko." Harry zamkol a pobrali sme sa smerom k reštaurácii. Zasa sme stretli nejaké fanúšičky, tak kým sa s nimi chalani fotili, odbehla som na WCko. Vytiahla som mobil a vytočila Liama.
"No kde ste Liz?"
"Už ideme. Ale máme obrovský problém."
"Pre boha Liz čo sa stalo? Snáď ste v poriadku?"
"Áno Liam, my sme v poriadku. Ale Harry zo sebou priviedol TOHO Erica."
"To snáď nemyslíš vážne! Ja ho zabijem, ak sem príde. Prisahám."
"Nie, budeš sa tváriť, akoby ste boli starí spolužiaci. Tak, ako ja. Hlavne buď kludný, a povedz Dan, nech to pred chalanmi nerozoberá." Týmto som ukončila náš rozhovor a vyšla von. Chalani sa podpisovali nejakým fanúšičkam, tak som sa naklonila k Ericovi.

She's mine 5


Kým som sa spamatávala z telefonátu s Harrym, Liam s Dan odišli k Liamovej babke na večeru.
"Lizzie ideme sa baviiiiť!" vletel do mojej izby, ale keď videl moje domáce oblečenie, úsmev mu z tváre zmizol.
"Prepáč mi to zlatko, ale dnes nemám náladu na pitie a hluk. Ak chcě ísť choď, ja to tu vydržím." on sa len hodil na posteľ, nahodil hollywoodsky úsmev a začal v ruke žmoliť roh vankúša.
"Dneska si spravíme rozprávkový večer." Niall a rozprávkový večer?! To nejde dokopy. Naše rozprávkové večery pozostávajú z disneyoviek a tie Niall moc nemusí. Niečo mu teda je.
"Tak fajn decko, vyklop to." zahral sa na hlupučkého a nechápavo na mňa pozrel. Naštvane som prižmúrila oči a on spustil.
"Hejteri. Nedajú mi pokoj. Lizzie ja chcem skončiť. Vieš, že neskončím ale už nevládzem." Neplakal, bol naštvaný. Takého som ho ešte nevidela. Nevedela som, čo na to povedať. Bola som tak mierne v šoku. Len som sa naňho pozerala a pevne mu stisla ruku.
"No poď ideme pozerať. Nebudeme tu predsa smútiť, keď si možme spraviť super večer." úprimne, nechcelo sa mi to riešiť. Dnes nie. Prehodil si ma cez plece ako pytel zemiakov a zozbehol sa so mnou dole po schodoch do obývačky. "No ták pusti ma! Šak spadneme!" vrieskala som, metala som sa a smiala, ale nič nezaberalo. Pustil ma až v obývačke, kde ma doslova hodil na gauč.
"Ty si blázon Horan. Ale aj tak ťa mám rada." on sa len uškrnul a namyslen zdvihol hlavu.
"Nefrfli krpec, a radšej vyber rozprávku." tak som si zobrala do rúk obal s DVDčkami a začala vyberať. Toy Story je okukané, Piráti z Karibiku tiež, takže dneska to vyhráva Na vlásku.