Takže, vďaka ti Tina za upozornenie. Sama by som si to nikdy nevšimla.
Nechápem prečo tu 5. a 13. časť neboli, no každopádne ich sem pridávam a áno je to odveci :D :D viete, mám podozrenie že ma blogger nemá rád, stále len seká a robí problémy -.-
Stál predo mnou Eric.
Zaskočilo ma to, no nedala som na sebe nič spoznať.
"Liz, toto je Eric. Je to môj starý známy."
"My sa poznáme." Spravila som krok dozadu, keď sa ku mne Eric priblížil.
"Tak poďme jesť, nie?" Ozval sa Niall a prvýkrát v živote som bola vďačná jeho apetítu.
"Jasne, poďme. Ale po ceste sa musím zastaviť na WCko." Harry zamkol a pobrali sme sa smerom k reštaurácii. Zasa sme stretli nejaké fanúšičky, tak kým sa s nimi chalani fotili, odbehla som na WCko. Vytiahla som mobil a vytočila Liama.
"No kde ste Liz?"
"Už ideme. Ale máme obrovský problém."
"Pre boha Liz čo sa stalo? Snáď ste v poriadku?"
"Áno Liam, my sme v poriadku. Ale Harry zo sebou priviedol TOHO Erica."
"To snáď nemyslíš vážne! Ja ho zabijem, ak sem príde. Prisahám."
"Nie, budeš sa tváriť, akoby ste boli starí spolužiaci. Tak, ako ja. Hlavne buď kludný, a povedz Dan, nech to pred chalanmi nerozoberá." Týmto som ukončila náš rozhovor a vyšla von. Chalani sa podpisovali nejakým fanúšičkam, tak som sa naklonila k Ericovi.
"Liz, toto je Eric. Je to môj starý známy."
"My sa poznáme." Spravila som krok dozadu, keď sa ku mne Eric priblížil.
"Tak poďme jesť, nie?" Ozval sa Niall a prvýkrát v živote som bola vďačná jeho apetítu.
"Jasne, poďme. Ale po ceste sa musím zastaviť na WCko." Harry zamkol a pobrali sme sa smerom k reštaurácii. Zasa sme stretli nejaké fanúšičky, tak kým sa s nimi chalani fotili, odbehla som na WCko. Vytiahla som mobil a vytočila Liama.
"No kde ste Liz?"
"Už ideme. Ale máme obrovský problém."
"Pre boha Liz čo sa stalo? Snáď ste v poriadku?"
"Áno Liam, my sme v poriadku. Ale Harry zo sebou priviedol TOHO Erica."
"To snáď nemyslíš vážne! Ja ho zabijem, ak sem príde. Prisahám."
"Nie, budeš sa tváriť, akoby ste boli starí spolužiaci. Tak, ako ja. Hlavne buď kludný, a povedz Dan, nech to pred chalanmi nerozoberá." Týmto som ukončila náš rozhovor a vyšla von. Chalani sa podpisovali nejakým fanúšičkam, tak som sa naklonila k Ericovi.
"Opováž sa čo i len ceknúť niečo o tej
noci." Precedila som pomedzi zuby.
"Ale čo, žeby si sa hanbila za svoju minulosť?" Chcel ma vyprovokovať, no ja som sa nedala. Nechcela som, aby nado mnou znova vyhral. Už viac nie. Vrhla som naňho pohľad plný čistej nenávisti a kývla na chalanov, že ideme. Za pár sekúnd sme si posadali za stôl a na Liamovi som videla, aký je nervózny. Danielle ma z jednej strany šťuchla do stehna a z druhej ma obchytkával Eric. Nespokojne som sa pomrvila, no Eric mi stále rukou prechádzal po stehne. Zmučene som sa pozrela na Liama, no on to akosi neregistroval. Tých 15 minút, čo sme čakali na jedlo, mi prišlo ako celá večnosť. Niall s Harrym si nič nevšimli, no u mňa a Liama sa nervozita dala krájať. Nemohla som mu ani dať nič najavo, lebo by si to všimol buď Harry, alebo Niall. A to som naozaj nepotrebovala.
"Dobrú chuť." Usmiala sa na nás Dan, keď nám doniesli jedlo. Harry, Niall a Eric však museli čakať. No nie dlho. Keď som mala vedľa seba Erica, ani chuť na jedlo som nemala. Len som sa v tom rýpala, kým si ma Harry nezačal podozrievavo premeriavať. Rýchlo som si nabrala veľké sústo, až mi skoro zabehlo. Ale Harry sa obrátil na svoje jedlo, ktoré im medzitým priniesli. Začala som jesť, až keď sa Eric naplno venovať jedlu.
....
"Tak čo, kam pôjdeme?" Spýtal sa Harry, keď sme vychádzali po obede z centra. Celý obed nakoniec prebehol v tichosti, nikto nič netušil a Eric si tento raz jeho dotyky odpustil. Liam celý čas kŕčovito zvieral Dan za ruku. Nemyslím si, že sa s ním niekedy zmieri.
"Poďme domov a večer sa ideme baviť. Pozrieme si nejaký film a zahráme monopoly." Nikto nemal žiadne protesty, tak sme nastúpili do áut. Eric tento krát išiel po vlastných, no som si istá, že ho nevidím naposledy.
"Liam bojím sa. Čo ak ma nájde? Čo ak to spraví znova? Alebo čo ak spraví niečo horšie?"
"Moja, neboj sa. Pokiaľ tu máš mňa, ani sa ťa nedotkne. Nikto nebude ubližovať mojej malej sestričke." Jeho slovám som uverila, no aj tak som mala pocit, že sa niečo zlé stane. Dan mi upokojujúco stisla ruku, no stále som sa celá triasla. Celú cestu som sa snažila upokojiť sa, no nedarilo sa mi.
"Dobre. Sme doma, buď v kľude. Chalani ťa nemôžu takto vidieť." Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila. Otvorila som garáž a poslala Harryho, nech tam zaparkuje. Vošli sme do obývačky, posadali sme si na gauč a zapli telku. Foresta Gumpa sme už dlho nevideli, tak sme nechali starú klasiku. Po pol hodine som sa však zdvihla a odišla do kuchyne. Oprela som sa o kuchynskú linku, hlavu si podoprela dlaňami a začala plakať. Ticho som vzlykala a nechala slzy stekať po tvári. V tom ma niekto chytil za ramená a ja som sa otočila.
"Liz pre boha čo sa ti stalo? No tak princezná, neplač." Niall ma silno objal a ja som začala plakať ešte viac. Všetky tie zlé spomienky sa mi už zasa preháňali hlavou. Každá jedna z nich ma bolela. V ruke som žmolila Niallove tričko a on ma hladil po chrbte. Každý jeden moment strávený s ním, či už pekný alebo zlý, ma nútil plakať ešte viac. Neviem, koľko sme tam tak stáli, ale až teraz sa mi podarilo ukľudniť sa.
"Tak už mi povieš, čo sa stalo?" Pokrútila som hlavou a rukou si utrela oči.
"Niekedy možno hej. Ale teraz nie. Ale ty mi radšej povedz, kde si bol?"
"Bol som ti kúpiť darček. A prepáč, že som bol taký podráždený, ale Carmen ma vytočila."
"To je v pohode. A čo si mi to kúpil?" Hneď mi nálada stúpla o milión stupňov.
"Zvedavec jeden. Uvidíš, večer." No ako odpoveď mi to nestačilo.
"Okamžite mi úkaz, čo si mi kúpil, že si so mnou nemohol ísť." Zagúľal očami a odišiel. Ja som sa zatiaľ napila vody a z chladničky si vytiahla mlieko. Naliala som si do pohára a pomaly popíjala.
"Tak som tu. Ale zakry si oči!" Zakryla som si oči, a čakala. Niall asi pristúpil bližšie.
"Môžeš." Otvorila som oči. Skoro som odpadla. Niall v ruke držal...
"Ale čo, žeby si sa hanbila za svoju minulosť?" Chcel ma vyprovokovať, no ja som sa nedala. Nechcela som, aby nado mnou znova vyhral. Už viac nie. Vrhla som naňho pohľad plný čistej nenávisti a kývla na chalanov, že ideme. Za pár sekúnd sme si posadali za stôl a na Liamovi som videla, aký je nervózny. Danielle ma z jednej strany šťuchla do stehna a z druhej ma obchytkával Eric. Nespokojne som sa pomrvila, no Eric mi stále rukou prechádzal po stehne. Zmučene som sa pozrela na Liama, no on to akosi neregistroval. Tých 15 minút, čo sme čakali na jedlo, mi prišlo ako celá večnosť. Niall s Harrym si nič nevšimli, no u mňa a Liama sa nervozita dala krájať. Nemohla som mu ani dať nič najavo, lebo by si to všimol buď Harry, alebo Niall. A to som naozaj nepotrebovala.
"Dobrú chuť." Usmiala sa na nás Dan, keď nám doniesli jedlo. Harry, Niall a Eric však museli čakať. No nie dlho. Keď som mala vedľa seba Erica, ani chuť na jedlo som nemala. Len som sa v tom rýpala, kým si ma Harry nezačal podozrievavo premeriavať. Rýchlo som si nabrala veľké sústo, až mi skoro zabehlo. Ale Harry sa obrátil na svoje jedlo, ktoré im medzitým priniesli. Začala som jesť, až keď sa Eric naplno venovať jedlu.
....
"Tak čo, kam pôjdeme?" Spýtal sa Harry, keď sme vychádzali po obede z centra. Celý obed nakoniec prebehol v tichosti, nikto nič netušil a Eric si tento raz jeho dotyky odpustil. Liam celý čas kŕčovito zvieral Dan za ruku. Nemyslím si, že sa s ním niekedy zmieri.
"Poďme domov a večer sa ideme baviť. Pozrieme si nejaký film a zahráme monopoly." Nikto nemal žiadne protesty, tak sme nastúpili do áut. Eric tento krát išiel po vlastných, no som si istá, že ho nevidím naposledy.
"Liam bojím sa. Čo ak ma nájde? Čo ak to spraví znova? Alebo čo ak spraví niečo horšie?"
"Moja, neboj sa. Pokiaľ tu máš mňa, ani sa ťa nedotkne. Nikto nebude ubližovať mojej malej sestričke." Jeho slovám som uverila, no aj tak som mala pocit, že sa niečo zlé stane. Dan mi upokojujúco stisla ruku, no stále som sa celá triasla. Celú cestu som sa snažila upokojiť sa, no nedarilo sa mi.
"Dobre. Sme doma, buď v kľude. Chalani ťa nemôžu takto vidieť." Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila. Otvorila som garáž a poslala Harryho, nech tam zaparkuje. Vošli sme do obývačky, posadali sme si na gauč a zapli telku. Foresta Gumpa sme už dlho nevideli, tak sme nechali starú klasiku. Po pol hodine som sa však zdvihla a odišla do kuchyne. Oprela som sa o kuchynskú linku, hlavu si podoprela dlaňami a začala plakať. Ticho som vzlykala a nechala slzy stekať po tvári. V tom ma niekto chytil za ramená a ja som sa otočila.
"Liz pre boha čo sa ti stalo? No tak princezná, neplač." Niall ma silno objal a ja som začala plakať ešte viac. Všetky tie zlé spomienky sa mi už zasa preháňali hlavou. Každá jedna z nich ma bolela. V ruke som žmolila Niallove tričko a on ma hladil po chrbte. Každý jeden moment strávený s ním, či už pekný alebo zlý, ma nútil plakať ešte viac. Neviem, koľko sme tam tak stáli, ale až teraz sa mi podarilo ukľudniť sa.
"Tak už mi povieš, čo sa stalo?" Pokrútila som hlavou a rukou si utrela oči.
"Niekedy možno hej. Ale teraz nie. Ale ty mi radšej povedz, kde si bol?"
"Bol som ti kúpiť darček. A prepáč, že som bol taký podráždený, ale Carmen ma vytočila."
"To je v pohode. A čo si mi to kúpil?" Hneď mi nálada stúpla o milión stupňov.
"Zvedavec jeden. Uvidíš, večer." No ako odpoveď mi to nestačilo.
"Okamžite mi úkaz, čo si mi kúpil, že si so mnou nemohol ísť." Zagúľal očami a odišiel. Ja som sa zatiaľ napila vody a z chladničky si vytiahla mlieko. Naliala som si do pohára a pomaly popíjala.
"Tak som tu. Ale zakry si oči!" Zakryla som si oči, a čakala. Niall asi pristúpil bližšie.
"Môžeš." Otvorila som oči. Skoro som odpadla. Niall v ruke držal...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára