Mám toho dosť predpísaného, takže by časti mali byť častejšie.
Prešli cez sklad a ocitli sa vo veľkej šatni. Grace
rozsvietila svetlá a veci si zložila na stoličku. Z malej skrinky na
kraji miestnosti vytiahla dve visačky na krk a jednu podala Bailey.
„To si mám asi dať na krk, že?“ Neisto sa spýtala
a Grace ako odpoveď vybuchla do smiechu. Chytila sa za brucho, z očí
sa jej valili slzy a takmer spadla na zem.
„Áno, väčšinou sa to tak nosí. Zajtra už dostaneš aj takéto
krásne tričko,“ prehovorila, keď sa ukľudnila a ukázala na obyčajné zelené
tričko s logom kníhkupectva. Sama sa prezliekla a Bailey ju celý ten
čas čakala. Medzitým jej odpísal Harry.
„Harry Styles neodpúšťa. No pri tebe možno spravím výnimku.“
„Bola by som veľmi
rada. Nechcem, aby sa naše kamarátstvo skončilo kvôli mojej úprimnosti. Asi som
ti to nemala hovoriť. Keď sa rozhodneš, daj mi vedieť.“
„Harry Styles? Kedy si mi to chcela povedať? To nie je len
Harry, to je Harry Styles!“
„Mohla by si prestať? Je to Harry. Len Harry,“ povedala
napoly otrávene a na krk si zavesila visačku.