Till The End Of time

Takže, tu máte to prekvapenie :) je to pokračovanie Forever, tak snáď sa vám to bude páčiť :) 

O desať mesiacov

„Zlato? Kde mám to čierne tričko?“ zakričal som na ňu v nádeji, že ma bude počuť.

„Neviem. Potrebuješ ho veľmi? Nemôžeš ísť bez neho? Na, tu máš zubnú kefku. Ešte by si si ju tu zabudol.“ Vzápätí sa zjavila pri dverách a podala mi ju do ruky. S vďačnosťou som sa na ňu usmial a odložil si kefku do tašky.

„Ďakujem ti, si poklad.“ Na chvíľu som prestal hľadať jednotlivé kúsky oblečenia a pristúpil som k nej. Rukami som ju objal okolo pása a vtisol som jej jemný bozk na líce.

„Harry, teraz na toto nemáme čas. Bež sa baliť, potom ešte máme program. Tak nezdržuj, lebo to nestihneme,“ napomenula ma a vytrhla sa z môjho zovretia. Ja som sa len zasmial a nechal ju, nech odíde. Predsa len, mal som približne desať minút na to, aby som sa dobalil.

„A nevieš náhodou, kde mám tie čierne džínsy?“ zakričal som na ňu ešte raz.

Summer Love 36

Opäť vás zdravím :D toľko toho máme v tej škole, že neviem, kde mi hlava stojí. Ale písať stíham a to je podstatné, nie? :D 
Teraz ma napadlo, že mám blog už vyše roka :) všetko vďaka vám, dievčatá :) ste tie najlepšie čitateľky na svete. Dúfam, že to dáme aj ďalší rok, aj keď s mojím pridávaním je to bieda :D nevadí :D ja len jedno obrovské ĎAKUJEM :)))))

Musím bežať k doktorke (s kolenom), takže nestíham to po sebe ani kontrolovať, ale opravím prípadné chyby, keď prídem domov :)

Prekvapenie čakajte dnes večer :) tešíte sa? :P 

„Tak, Roxy, čo sa ti stalo? Si nejaká rozhodená,“ poznamenala som.

„Odmietol ma. Ten hlupák ma odmietol. Chápeš to? Písali sme si, takmer 24/7 a on mi povie, že to nemyslel vážne? Boli sme spolu párkrát vonku, ešte ako kamaráti, a on mi povie, že to tak vždy aj myslel? A čo všetky tie sladké rečičky o tom, ako nám spolu bude dobre, keď sa konečne odsťahuje od rodičov? Odsťahoval sa, no našiel si inú. Teda, iné, aby som bola presná,“ riekla a buchla rukou po stole.

„Neviem, o čom hovoríš. Teda, je to ten chlapec z obchodu? Ten pekný, vyšportovaný? Hneď som ti vravela, že to nemá cenu. Ale teraz naňho nemysli. Máme pred sebou krásny deň a nepokazí nám ho ani ten model, jasné? Tak sa usmej, lebo ho pôjdeme nakopať do zadku,“ riekla som aj za Oliviu a Roxy sa konečne usmiala.

„Viem, prečo vás mám tak strašne rada. Tak čo, prídu všetci?“ V tom istom momente, ako sa to spýtala, niekto zaklopal. Nechala som baby na chvíľku samé a šla ku dverám.

Summer Love 35

Tak tu máte ďalšiu časť :) snáď vás nešokujme, že je tak krátko po tej predchádzajúcej :D 36. by mohla by aj zajtra/utorok. Všetko závisí od toho, ako dopadnem u lekárov :D ale pokúsim sa čo najskôr :)

Mimochodom, mám pre vás prekvapenie :) skúste hádať, čo by to asi mohlo byť, no pochybujem, že to niekoho napadne :P malo by byť niekedy zajtra, prinajhoršom pozajtra :D 

Enjoy ;)

Rozhliadla som sa po izbe, ktorá po tom upratovaní vyzerala oveľa čistejšie a vôbec nebola taká útulná, ako pred tým. Bol v nej až príliš veľký poriadok. Nevedela som, ako zabijem zvyšok dňa, keďže bola nedeľa a len dve hodiny poobede. Bola som hladná, tak ma napadlo, že by sme si mohli grilovať. Zavolala by som Roxy, Laylu a Connora, mamka by si aspoň na chvíľu mohla od malej oddýchnuť a spravili by sme jej obed. Bola som si istá, že sa jej to bude páčiť. Preto som vytočila jej číslo a keď zdvihla, povedala som jej svoj plán. Nemala s tým žiadny problém, dokonca povedala, že ju to napadlo tiež. Vonku síce nebolo počasie ako v New Yorku, no na Dublin to bolo priam tropické teplo. Okolo 20 stupňov, nepršalo a svietilo slnko. Obvolala som aj partiu, čiže aj Drewa s Troyom a Oliviou a nikto z nich nemal námietky. Povedala som im, že ak sa im chce, môžu prísť aj teraz. Ak som to dobre pochopila, Olivia s Roxy by tu mali byť už o polhodinu a ostatní tak do hodinky. Neostávalo mi príliš veľa času na to, aby som sa dala do poriadku, no verila som si, že to zvládnem.

Summer Love 34

O týždeň neskôr

„Bailey, uprac si izbu, nedá sa tam žiť!“ Skríkla na mňa mamka z kuchyne pri tom, ako som na youtube pozerala minuloročné diely X-Factoru.

„Ja tam žijem, nie ty. Ja som so svojim neporiadkom spokojná, mne sa tam páči,“ namietla som, aj keď som vedela, že mi to nepomôže. Budem musieť vstať a ísť si poskladať tie nekonečne veľké kopy oblečenia a ostatných harabúrd. Nebolo to ideálne, no mne to vyhovovalo a bola som príliš lenivá na to, aby som si tam spravila poriadok. Pravdou bolo aj to, že sa mi to na ten týždeň ani neoplatilo upratovať, keďže budem musieť upratovať znova, kvôli príchodu Harryho. Je zvláštne, že sa ide spoznať s mojou mamou, aj keď sa ledva my dvaja poznáme.

„Nebola to otázka. Jednoducho hneď teraz vstaneš, odpochoduješ do izby a nevrátiš sa, kým to nebudeš mať upratané. Vieš, kde je vysávač, prachovka je v práčovni na poličke a do polhodiny si späť. Máš nejaké otázky?“

„Je to nevyhnutné?“ spýtala som sa jej so znechuteným výrazom v tvári, na čo len prikývla a znova zmizla v kuchyni. Tu sa debata skončila a tak som sa bez ďalších rečí postavila, vzala notebook do rúk a odkráčala do izby presne tak, aby to mama počula.