Summer Love 34

O týždeň neskôr

„Bailey, uprac si izbu, nedá sa tam žiť!“ Skríkla na mňa mamka z kuchyne pri tom, ako som na youtube pozerala minuloročné diely X-Factoru.

„Ja tam žijem, nie ty. Ja som so svojim neporiadkom spokojná, mne sa tam páči,“ namietla som, aj keď som vedela, že mi to nepomôže. Budem musieť vstať a ísť si poskladať tie nekonečne veľké kopy oblečenia a ostatných harabúrd. Nebolo to ideálne, no mne to vyhovovalo a bola som príliš lenivá na to, aby som si tam spravila poriadok. Pravdou bolo aj to, že sa mi to na ten týždeň ani neoplatilo upratovať, keďže budem musieť upratovať znova, kvôli príchodu Harryho. Je zvláštne, že sa ide spoznať s mojou mamou, aj keď sa ledva my dvaja poznáme.

„Nebola to otázka. Jednoducho hneď teraz vstaneš, odpochoduješ do izby a nevrátiš sa, kým to nebudeš mať upratané. Vieš, kde je vysávač, prachovka je v práčovni na poličke a do polhodiny si späť. Máš nejaké otázky?“

„Je to nevyhnutné?“ spýtala som sa jej so znechuteným výrazom v tvári, na čo len prikývla a znova zmizla v kuchyni. Tu sa debata skončila a tak som sa bez ďalších rečí postavila, vzala notebook do rúk a odkráčala do izby presne tak, aby to mama počula.

„Nemusia ťa počuť až na južnej pologuli!“ opäť skríkla, no v jej hlase som počula pobavený tón. Vedela, ako veľmi neznášam upratovanie a keď som ju nahnevala, zvykla ma nútiť upratovať aj celý dom. V podstate ma tak vychovala. Dobre, že nevie, aká si mrcha. Nie, to nevie, no za to by ma nepotrestala. Nechala by ma, nech si to vyžeriem sama. Nie, nezakazovala mi vzťah s Harrym, no nebola ním extra nadšená, aj keď vravela, že Harry je milý chlapec. Neprekážalo jej, s kým chodím, no prekážala jej len tá krátka známosť pred našim vzťahom. Ani sa jej nečudujem, sama i predsa uvedomujem, že sme sa do toho vrhli naozaj rýchlo. No len ja viem, prečo som s tým súhlasila. To, že som to nikomu nepovedala, chcem dodržať až, najlepšie, do konca života. Pri odpútaní sa od reality som z malej komôrky vzala vysávač, z práčovne prachovku a nešikovne sa presunula do izby. Vôkol seba som videla len samé oblečenie. Doteraz som ani nevedela, že vôbec mám toľko oblečenia. Najskôr som všetko poskladala na jednotlivé kôpky, ktoré som následne odniesla do šatníka, odkiaľ som od tej doby už nevyniesla oblečenie, pokiaľ som to nedávala prať alebo som  v tom nešla von. Vysávač som zapojila do zásuvky, z ktorej som mala strach, že ma kopne, a pospevujúc si melódiu Grade 8 som vysávala všetky kúty izby. Nechala som sa trocha uniesť, vďaka čomu som nepočula svoj zvoniaci telefón. Nestihla som zdvihnúť, no všimla som si, že mi volal Harry. Vypla som vysávač a bez ohľadu na to, že ani polovica nebola povysávaná, som mu zavolala späť.

„Ani nevieš, ako veľmi som dúfal, že mi zavoláš späť,“ uvoľnene sa zasmial do telefónu.

„Rozmýšľala som nad tým, že ti nezavolám, no nakoniec som sa zľutovala. Ako sa máš?“

„Vieš, že by som ti volal dovtedy, dokým by si to nezdvihla. Mám sa fajn, akurát som sa zobudil, tak sa idem naraňajkovať a na chvíľu asi pôjdem do mesta. Ty sa máš ako? Chýbam ti?“ v jeho hlae bolo počuť zvedavosť.

„Chýbaš, vieš, že áno. Už len týždeň a mám ťa pri sebe. Nebojíš sa mojej mamky? Ja by som sa bála, ak by som mala zostať u vašich.“

„Aj ty mne chýbaš. Ani nebudeme vedieť ako a opäť budeme spolu. Nebojím. Keď má takú úžasnú dcéru, nepochybujem o tom, že aj ona je skvelá,“ opäť sa zasmial.

„Nie, že ma vymeníš!“ pohrozila som mu. „Aký je New York?“

„To závisí od toho, aká je tvoja mama. No New York je pekný, ako vždy. Je tu dosť teplo, čo mi v tom Londýne trocha chýba.“

„Moja mama je...“

„Dávaj si pozor na to, čo povieš, Bailey Larkinová!“ Začula som mamu spoza dverí a rozosmiala sa.

„Moja mama je vtipná, akčná, milá a je to tá najlepšia mamka na svete. Práve teraz stojí za dverami a počúva, čo ti hovorím, aby mi to neskôr mohla vrátiť, no teraz mi nemá čo vracať. Hneď by som šla za tebou,“ povzdychla som si a ľahla si na posteľ.

„Vieš, že môžeš prísť. Dúfam, že tvoja mama bude milá aj ku mne,“ nervózne sa zasmial a začula som nejaké šušťanie.

„A ty zase vieš, že neprídem. Nechcem, aby tu boli mama s Dory samé. Na to, aby som si užila slnko, sú predsa dovolenky. Budem musieť končiť, musím ísť upratovať,“ odfrkla som.

„Ja už tiež musím ísť, drž sa. Večer ti ešte zavolám, dobre?“

„Fajn, budem mať mobil pri sebe. Pa,“ rozlúčila som sa s ním a zrušila hovor. Vstala som z postele, odložila mobil na stôl a opäť začala vysávať. Nie, žeby som chcela mať v izbe neporiadok, ale upratovanie ma fakt nebavilo. Keď som konečne mala povysávanú celú izbu aj šatník, vzala som do ruky prachovku a poutierala prach všade, kde sa dalo. Mama mala pravdu, nezabralo mi to viac ako polhodinu, keby som nevolala s Harrym. Nie, nesťažujem sa. Naozaj mi chýbal, no nie úplne v tom zmysle, v akom by mal. Sama sa v sebe nevyznám. Mala by som ísť na nejaké liečenie, ktoré by mi pomohlo jasne zistiť, kto vlastne som a čo chcem.

„Bailey? Čo tu tak dlho robíš? Idem s Dory do potravín, pôjdeš s nami?“ Mama prišla ku mne do izby a do rúk mi strčila dve tričká.

„Nie, pokojne choďte samé. Ale dones mi prosím ťa nejaké jogurty, ovocie a sladkosti, dobre? Ďakujem, si skvelá,“ dala som jej pusu na líce a vytlačila ju z izby. Opäť som si vzala mobil a rozmýšľala, či zavolať Harrymu alebo nie. Rozhodla som sa pre druhú možnosť a začala som si prevracať mobil v ruke. Nech som sa snažila akokoľvek, nedokázala som prísť na dôvod, prečo vlastne s Harrym stále som. Uvedomila som si, že som spravila obrovskú hlúposť, no nejako som to s ním nedokázala ukončiť. Máš ho rada. Áno, mám, no nie tak, aby som rozchod s ním považovala za niečo ťažké a psychicky vyčerpávajúce. Záležalo mi na ňom tak veľmi, ako mi nikdy na žiadnom chlapcovi nezáležalo, to nemôžem poprieť, no neľúbila som ho. A práve to bol dôvod, prečo som začala pochybovať o našom vzťahu.