Summer Love 35

Tak tu máte ďalšiu časť :) snáď vás nešokujme, že je tak krátko po tej predchádzajúcej :D 36. by mohla by aj zajtra/utorok. Všetko závisí od toho, ako dopadnem u lekárov :D ale pokúsim sa čo najskôr :)

Mimochodom, mám pre vás prekvapenie :) skúste hádať, čo by to asi mohlo byť, no pochybujem, že to niekoho napadne :P malo by byť niekedy zajtra, prinajhoršom pozajtra :D 

Enjoy ;)

Rozhliadla som sa po izbe, ktorá po tom upratovaní vyzerala oveľa čistejšie a vôbec nebola taká útulná, ako pred tým. Bol v nej až príliš veľký poriadok. Nevedela som, ako zabijem zvyšok dňa, keďže bola nedeľa a len dve hodiny poobede. Bola som hladná, tak ma napadlo, že by sme si mohli grilovať. Zavolala by som Roxy, Laylu a Connora, mamka by si aspoň na chvíľu mohla od malej oddýchnuť a spravili by sme jej obed. Bola som si istá, že sa jej to bude páčiť. Preto som vytočila jej číslo a keď zdvihla, povedala som jej svoj plán. Nemala s tým žiadny problém, dokonca povedala, že ju to napadlo tiež. Vonku síce nebolo počasie ako v New Yorku, no na Dublin to bolo priam tropické teplo. Okolo 20 stupňov, nepršalo a svietilo slnko. Obvolala som aj partiu, čiže aj Drewa s Troyom a Oliviou a nikto z nich nemal námietky. Povedala som im, že ak sa im chce, môžu prísť aj teraz. Ak som to dobre pochopila, Olivia s Roxy by tu mali byť už o polhodinu a ostatní tak do hodinky. Neostávalo mi príliš veľa času na to, aby som sa dala do poriadku, no verila som si, že to zvládnem.

V kúpeľni som si na mihalnice naniesla dve tenké vrstvy špirály, ruky si nakrémovala maminým výživným krémom a odpratala som sa do šatníka, kde nastala moja každodenná dilema. Nakoniec som si vytiahla lososové rifle, modro – biele pásikavé tričko a na nohy som si obula biele sandále. Nechystala som sa predsa nikam von, no chcela som vyzerať normálne. Len čo som si obula druhú sandálu, zdola som začula zvonček. Vlasy som si stiahla do konského chvosta a ponáhľala sa otvoriť.

„No ahoj, ako si sa mala v tom Londýne? Ani si sa mi nepochvália,“ karhavo ma napomenula Olivia pri tom, ako ma objala.

„Prepáč, nejako som na to nemyslela. Bolo super, o Harrym už asi vieš, no ty mi povedz ako sa máš. Veď sme sa už celú večnosť nevideli.“

„Tak to ti potom gratulujem. Všetko po starom. No celkom ma mrzí, že Troy už v pondelok odchádza,“ riekla smutným hlasom a nasledovala ma do obývačky. Sadli sme si oproti sebe a pokračovali v debate.

„Aj mňa, dokonca ma mrzí aj to, že som včera nemohla prísť na tú rozlúčkovú oslavu. Som rada, že dnes príde, aby som sa s ním mohla poriadne rozlúčiť. A keď už sme boli pri tom Harrym, čo ty a chlapci?“

„Nikoho zatiaľ nechcem. Chcem v pokoji dokončiť školu, potom si začnem niekoho hľadať. Ako zvládaš odlúčenie od Harryho? Neviem si predstaviť, že by som mala byť niekoľko tisícok kilometrov od niekoho, koho ľúbim.“ Neveriacky pokrútila hlavou, no mne sa v tej chvíli v mysli vynorilo niekoľko výčitiek.

„Myslela som si, že to bude ťažšie, no zatiaľ to obaja zvládame celkom v pohode. O týždeň príde, pred hodinou sme spolu volali.“

„Roxy bude vo vytržení,“ zasmiala sa. „Radšej jej to ale povedz dopredu, lebo ťa potom zabije, ak to zistí, keď tu už bude.“ Na to som sa rozosmiala ja. Vedela som si veľmi živo predstaviť Roxynu reakciu na Harryho. Buď by bola prehnane milá, alebo by sa otočila na päte a neskôr by mi strašne vynadala.

„Už som jej o tom povedala, takže sa ničoho nemusím báť. Povedala mi však , že ju mám zavolať ku mne, keď tu bude, inak sa sem pozve sama. Myslíš, že to myslela vážne?“ Olivia len pokrčila plecami, no videla som jej v tvári mimoriadne pobavenie. Obe sme si vedeli predstaviť, ako Roxy  z ničoho nič zaklope na moje vchodové dvere a vymyslí si nejakú nezmyselnú výhovorku, prečo prišla práve ku mne.

„To ti neviem povedať, no podľa mňa si to nenechá ujsť. Je to predsa Harry Styles. Vieš, ako ich zbožňuje,“ odfrkla si a na ukazovák i namotala prameň jej ružových vlasov. Vtedy mi napadlo, že by som rada šla ku kaderníčke, aby mi odstránila moje ružové konce.

„Však práve preto sa bojím. Čo ak mi ho unesie?“ obe sme sa zasmiali, aj keď sme vedeli, že Roxy by toho schopná bola. „Teraz mi napadlo, nevieš, kde by som si mohla dať zafarbiť vlasy späť na hnedé? Tam, kde mi to farbili pred tým, to bolo celkom drahé a nechcem míňať toľko peňazí na svoje vlasy.“

„Ak chceš, zajtra ťa vezmem k mojej kaderníčke. Je milá, nepýta veľa a je šikovná. Ak by ti to nevadilo, mohla by som u teba prespať a šli by sme rovno ráno. Čo ty na to?“ pôvodne som sa všetkých troch báb chcela spýtať, či by tu rovno aj neprespali.

„Jasné, to by bolo fajn. Všetky by ste tu mohli prespať. Miesta je tu dosť a je víkend, takže by to nemal byť problém.“

„Tvoju mamu z nás porazí. Myslíš, že jej to nebude vadiť?“ spýtala sa s obavou v hlase.

„Nie. Som si istá, že bude len rada, že mi tu niekto bude robiť spoločnosť, lebo ako ju v poslednom čase počúvam, leziem jej na nervy. Ani sa jej nečudujem, aj ja si niekedy leziem na nervy,“ zasmiala som sa a vo dverách som v tej chvíli začula štrnganie kľúčov.

„Sme doma!“ zakričala mamka z chodby, zatiaľ čo som uvidela bežiacu Dory, ktorá okamžite Olivii skočila do náručia. Olivia si ju privinula k sebe, čomu sa Dory potešila a začala sa chichotať.

„Mami? Nevadí ti, ak tu baby prespia, však?“ milo som sa na ňu usmiala, aj keď som vedela, že s tým nebude mať problém.

„Budem len rada. Na obed prídu aj chlapci? Nakúpila som toho pre istotu viac, ak by prišli aj oni. Pozvala som aj Margaret, moju kolegyňu. Snáď vám to nebude vadiť.“

„Len si sprav pohodlie. Ak chceš, choď aj do mesta, my sa o Dory postaráme. Však, ty šibalka?“ Teraz pre zmenu skočila do náručia mne.

„To by bolo od vás naozaj milé. No si si istá, že nám nepodpálite záhradu?“ Pochybovačne sa na mňa zadívala, k čomu ešte zdvihla obočie a vyzerala ako Minerva McGonagallová.

„Pochybuješ o nás? Pokojne choď, my to zvládneme,“ riekla som. Mamka sa celá natešená zodvihla, odniesla nákup do kuchyne a o chvíľu sme počuli len jej trkotanie. Ja som medzitým bola otvoriť nervózne klopúcej Roxy, ktorá sa mi hneď hodila okolo krku. Videla som na nej, že sa niečo stalo, no nechcela som to riešiť, kým tu je mama. Vedela som totiž, že by mi aj tak nič nepovedala.

„V kuchyni nájdeš všetko, čo potrebuješ na grilovanie. Uhlie máš v záhradnom domčeku a gril taktiež, chlapci snáď pomôžu. Dávajte na seba pozor, do večera som späť.“ Zakývala som jej a obrátila sa na dievčatá.

„Tak, čo ideme robiť? Ostatní by mali prísť za takých dvadsať minút, mohli by sme nachystať mäso, čo vy na to? Dory, ty si pusti rozprávku a snaž sa nič nezničiť.“ Dory len pokrčila plecami a my sme sa odobrali do kuchyne. Všetky mäsá sme vybrali na taniere, nasolili sme ich a na Olivii sme nechali koreniny. Ja som sa zatiaľ obrátila na Roxy a spýtala sa jej, čo sa stalo.