She's mine 25

V skratke :D som totiž unavená a zajtra je veľký deň! Teším sa strašne baby :) 
Zajtra neviem či sa mi podarí pridať, ale pokúsim sa ;) 
A prepáčte že tak neskoro, ale skôr nešlo :D 
Tak enjoy :)

"Nicole, čo ty tu robíš?" Liamova sestra.
"To čo vy dvaja? To kedy? A jak to, že o tom ešte neviem?"
"Dnes ráno. Prepáč mi to Nicole, ale nejako nebolo času ti to povedať. Vedia to len obyvatelia nášho domu. Nie je to ani oficiálne, takže to nikomu nehovor!"
"Ty si tá, čo sa prekríkla pred celou školou, že Liamovi sa páči Chloe, nie náhodou?" Nicole sa víťazoslávne zasmiala a vyplazila jazyk.
"Aj tak to všetci vedeli." Cítila som červeň stúpajúcu do líc.
"Takže to nebola tebou rozšírená informácia, hej?"
"Veď to už všetci vedeli. Ja som to len potvrdila."
"Ale aj tak si Liama úplne strápnila. Nechcel chodiť do školy."

"Ja viem, doteraz mi to niekedy vyčíta." Naozaj o tom všetci vedeli. Robili si z neho srandu ešte dobré dva mesiace. Tri dni sa so mnou nebavil a to som sa mu snáď miliardu krát ospravedlnila. Vtedy to bol jeden z dvoch razov, čo bol na mňa naozaj nahnevaný. Druhý krát som sa s Harrym tak ožrala, že sme sa spolu skoro vyspali. Nebyť Zayna aj by sme sa. Skončilo to pri bozkávaní, ale naozaj neviem, ako by to skončilo. Nikto okrem Zayna a Liama o tom nevie. Ja som si z toho večera nepamätala naozaj nič. Iba to, ako sme do seba liali pohárik za pohárikom. A prvá vec ráno bol výsluch od Liama a následne na to mi vynadal a ja som prerevala celú noc.
"No ale to je jedno. Ja už pôjdem. Užite si posledné teplé dni hrdličky." Ešte na nás žmurkla a zmizla za kríkmi.
"Tá má teda pamäť."
"To si vážne urobila? Aby som si dával pozor, čo ti poviem." Uškrnul sa, no mne to neprišlo vtipné.
"Si zlý, Niall. Ešte si rozmyslím, kde budeš spať."
"Ale veď vieš, že ťa ľúbim miláčik. Ale môžem spať u teba, že? Samému mi bude smutno a zima."
"Ty trdlo veď v noci je dvadsaťpäť stupňov. Ale jasne, že môžeš. Musíme si predsa užiť tieto dva dni.Potom predsa spolu nebudeme týždeň a pol." Zľahka ma pobozkal a majetnícky ma objal.
"Naozaj nechceš ísť so mnou? Nikomu to vadiť nebude."
"Ale mojim rodičom áno. Prepáč mi to zlatko, ale naozaj nie. Nejdeš tam predsa posledný krát a ten krátky čas vydržíme." Nesúhlasne zavrtel hlavou a zamrnčal.
"Ja to nevydržím. Budeš mi chýbať princezná. Ale nemyslime na to, poďme sa radšej venovať Nessie."
Práve vymyslel meno našej novej láske.
"A vieš že Nessie sa mi páči? Je to zlaté, skoro jak ty."
"Ty si aj tak najzlatšia. Nessie! Poď sem!" Malá pribehla a plná energie po nás poskákala. Chvostom nás trošku vyšvácala a zvalila sa na zem.
"Nessie odteraz budeš mať dokonalý život. Sľubujem." Tak ja naozaj neviem, či je Niall zlatší so psom alebo s dieťaťom. Asi oboje.
"Nepôjdeme sa aj prejsť? Nech sa vybehá a nech nás ráno nezobudí."
"Tak na to môžeš zabudnúť. Neskôr ako o šiestej ráno nevstaneme je to len šteniatko. Budeš si musieť zvyknúť." Znova zamrnčal. Zvalila som sa naňho a oprela sa čelom o to jeho. Znova ten pohľad bez slov, ale aj tak povie veľa. Odhalí všetko, aj to, čo človek nechce. A Niallove nádherné modré oči ma úplne zabíjali. Ako som bez neho mohla doteraz žiť? Ako to, že nám stačilo len to kamarátstvo, keď ma jeho bozky robia tou najšťastnejšou osobou? Ako som to mohla dopustiť? 
"Si nádherná." Šepol a pobozkal ma. Môj dokonalý Ír. Ako to ten týždeň vydržím bez jeho upokojujúceho objatia a jemných bozkov?
"A klamať sa nemá. Nie je to pekné. Ale ľubim ťa." Naozaj som mu nič iné v tej chvíli povedať nemohla.
"Prestaň! Ideme. Nech sa naozaj vybehá a aspoň budeme spať o desať minút dlhšie." Tak sme sa postavili a ruka v ruke sa vydali smerom k lesu vo vedomí, že nás tam nikto nebude vidieť.