She's mine 15

Však sa mi to len sníva? Nemohol sa ma spýtať práve toto. Bola som ako v tranze.
"Odpovedz nám Liz." Harold stále dobiedzal. Ja som bola naozaj až taká naivná, že sm si myslela, že Eric je úplná minulosť. No vnútri svojho srdca som ho stále svojim spôsobom mala rada. A keď som ho nenávidela, vždy bude časť mňa, ktorá ho bude mať rada. Ale nie! Nesmiem ho mať rada. Ublížil mi. Ublížil mi ešte viac, ako keby sa so mnou len rozišiel. Naozaj ma to ešte stále tak trápi? Veď celých päť rokov som naňho ani len nepomyslela, a ak náhodou hej, len z čistej nenávisti. Vnútorný boj v mojej hlave mi bránil normálne rozmýšľať.
"Prepáčte." Nedokázala som to v sebe dlhšie držať. Znova som mala chuť plakať. Rýchlo som si obula tenisky a vybehla von. Namierila som si to do najbližšieho parku. Cez slzy som skoro nič nevidela, no cestu som poznala naspamäť. Sadla som si na lavičku, skrčila kolená pod seba a srdcervúco sa rozplakala. Čo si ten debil o sebe akože myslí? Že mi znova zničí život? Len tak sa objaví a znova všetko pokazí? Nie, už druhýkrát nie. Nenechám so sebou narábať ako s nejakým kusom oblečenia. Už si nenechám znova zničiť život. A už vôbec nie tým istým človekom. Tak veľmi som si priala, aby som si s ním nikdy nezačala. Ak by som nebola taká naivná a hlúpa, nikdy by sa to nestalo. Nikdy by som nezažila tú najhoršiu noc v živote. Nikdy by som o TO neprišla s človekom, ktorý ma celý ten čas sprosto využíval a mal ma ako hračku. Nechápala som samú seba. Ako som mohla byť taká slepá? A prečo ma to teraz tak trápi? Je to predsa dávno. Už som sa s tým vyrovnala, či nie? Naozaj som ho až tak veľmi mala rada? Nie. Len som si to myslela. Zabudla som naňho, no teraz sa zjavil len tak z ničoho nič a všetko obrátil naruby. Emocionálne ma zruinoval. Po našom "rozchode" som sa cítila ako troska. Liam mi zachránil život. Bez neho by som tu už nebola.
"Lizzie čo sa ti pre boha stalo? Stále ťa to tak trápi?" Liamovi ruka mi pristála na ramene. Takmer som od ľaku nadskočila.
"Ja neviem Liam. Proste ma to úplne dostalo. Sama neviem prečo." Snažila som sa ovládnuť vzlyky, ale nešlo to. Liam si ku mne prisadol a objal.
"Zlatko nemysli naňho. Je to obyčajný blbec, ktorý si nezaslúži, aby kvôli nemu trpelo hocijaké dievča. Nemysli naňho. No tak, sme tu pre teba. Hlavne sa kvôli nemu netráp." No ani Liamove slová ma neukľudnili. Stále som mu vzlykala na pleci a horko-ťažko som dýchala.
"Ale nejde to! On si myslí, že si len tak príde a znova všetko pokazí! Všetko prevráti naopak. Ja som ho naozaj mala rada a on ma iba sprosto využil! Odkopol ma a zosmiešnil pred celou školou! Spravil zo mňa chuderu a štetku! Tak ako mám byť do riti kľudná, keď sa znova z ničoho nič zjaví v mojom živote?" Nechcela som naňho kričať, on za to predsa nemôže, no inak sa nedalo.
"Kľudne sa vykrič, mne to nevadí. Vyplač sa, kľudne ma aj zbi. Jediné, čo od teba chcem, je to, aby si sa domov vrátila bez sĺz a kľudná. Som si ale stopercentne istý, že Harry to len tak nenechá. Takže zajtra mu to budeš musieť povedať. Niall to isté. Ak chceš, môžme s Dan spať u teba. Alebo môžme zobrať Harryho a Nialla k nám, ako chceš"
"Nie, nechcela som kričať. Ani ťa nezbijem. Len sa potrebujem vyplakať a nejako sa zbaviť tých nervov. Dnes zostávate u nás. Som si toho vedomá, ale bola by som ti vďačná, ak by si im to nejako stručne vysvetlil ty." Ja im nič vysvetľovať nebudem. Nemám na to náladu a len by som sa zbytočne znova rozrevala.
"Fajn, ale poďme už domov. Už je tma a ty si potrebuješ ísť ľahnúť. Vyspíš sa a rano bude lepšie." No ja som pokývala hlavou a odmietala sa postaviť. Liam ma teda znova objal a snažil sa ma utíšiť.
*pohľad Liam*
Odvtedy, čo s nami Eric obedoval, medzi nami vláda pomerne napätá situácia. Na Liz som videl, že sa stále trápi. Počas filmu odišla do kuchyne a Niall za ňou. Na Harryho otázku pri fľaši neodpovedala, len s tichým 'prepáčte' vybehla z domu. Teraz tu sedím s ňou a snažím sa ju upokojiť. No nech robím čo chcem, plače ďalej. Eric jej veľmi ublížil a teraz jej ubližuje len svojou prítomnosťou. Liz si toho na strednej veľa vytrpela a ten debil si nič nezaslúži. Mal by sa hanbiť, že si dovoľuje ukazovať sa jej na oči.
"No poď Liam, je mi zima." Konečne sme sa vybrali smerom domov. Liz však celú cestu plakala. Slzy jej tiekli ako vodopády a celá sa triasla. Pred domom si sadla na schody a odmietla sa pohnúť.
"Lizzie poď dnu. Nevymýšľaj. Ešte prechladneš." Áno, je leto, ale večer a ona tu plače.
"Nie. Nechcem, aby ma takto videli." No aj napriek jej protestom som ju zdvihol zo zeme a ona po vlastných odkráčala rovno do izby.
"Pre boha Liam, povedal som niečo zlé?" Harry ku mne pribehol celý vyklepaný.
"To je nadlho Harry. Ale v skratke. Chodili spolu, on ju znásilnil a zosmiešnil pred celou školou." Harry aj Niall na mňa zírali s otvorenými ústami. Oboch to prekvapilo, vlastne sa im ani nečudujem. Mňa by to prekvapilo rovnako.