She's mine 14

V ruke držal gitaru. Áno, vždy som chcela vedieť hrať na gitaru, ale žeby mi dal rovno gitaru?
"Ja, no, to je pre mňa?" Naozaj som nemala slov.
"Áno. Opováž sa jej niečo spraviť! Nechcem na nej vidieť jediný škrabanec!" Opatrne som mu ju zobrala z rúk a ešte opatrnejšie ju položila na stôl.
"Ďakujem, ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem!" Silno som ho objala a poskakovala na špičkách.
"Ale to nie je všetko!" Pozrela som sa naňho, či mu hrabe a odstúpila krok dozadu.
"Si normálny? Nič mi nemusíš dávať." No on z vrecka vytiahol malú krabičku. Podal mi ju a ja som ju otvorila. Strieborný náramok, na ktorom bol prívesok v tvare srdca a tam bolo vygravírované 'Friends forever'. Normálne ma to dojalo k slzám.
"Ja neviem, čo mám povedať. Ďakujem. Je to to najkrajšie, čo som kedy dostala."
"Si predsa naša malá sestra. A keď už ti ani jeden z tých bláznov nič nedá, aspoň ja ťa chcem potešiť." Znova som ho objala. Všetci piati pre mňa neskutočne veľa znamenajú, ale Niall je proste moje malé írske trdlo.

"Ďakujem. Mám ťa rada, vieš o tom, že?" Usmial sa, prikývol a zapol mi náramok na ruku. Ešte milión krát som mu poďakovala a odniesla si gitaru do izby.
"Hej chalani! Ide sa hrať fľaša!" Nie, len to nie. Nie, žeby boli perverzní, ale keď sa raz rozhodnú, ide hrať každý. A otázky väčšinou tiež nie sú bohvieako vhodné. Tak ale Harold rozhodol, ide sa hrať. Posadali sme si v obývačke so kruhu a Liam priniesol prázdnu fľašu. Prvá točila Dan a padlo to na Harryho.
"No čo Harry? Pravda alebo odvaha?"
"Odvaha. Risknem to." Dan sa škodorasostne uškrnula.
"Takže. Oblečieš si župan a iba v ňom vyjdeš von a zazvoníš vedľa pani Hetcherovej. Keď ti otvorí, zvodne sa opreš o dvere a pomaly si začneš vyhŕňať župan smerom hore." Všetci sme v sebe dusili smiech, no Harry očervenel. Všetci sme však vedeli, že to spraví.
"No tak Harry! V kúpeľni máš župan!" Žmurkla som naňho a on sa neochotne odšuchtal do kúpeľne.
"To ťa zlatko kedy napadlo? Dúfam, že nebudeš ku všetkým takáto krutá." Nervózne sa na ňu usmial Liam a ona ho len sladko pobozkala.
"Neboj sa láska. To má za Carmen." Ťapli sme si do dlaní. Ešte chvíľu sme čakali, no keď Harry vyšiel, začali sme sa nekontrolovateľne smiať. Vyzeral naozaj smiešne.
"Ideš na to Harry. Sledujeme ťa!" Potlačila ho ešte stále smejúca sa Dan von z dverí. My ostatní sme sa natlačili hlavami do dverí tak, aby sme videli. Harry sa nervózne postavil pred dvere a zazvonil. Po chvíli mu otvorila už aj tak rozčúlená pani Hetcherová.
"Čo otravuješ? Nemáš dosť svojich problémov? Musíš otravovať aj ostatných?" Harry jej neodpovedal a rukou si začal vyhŕňať župan. Naša milá susedia po ňom začala vrieskať a tak Harry doslova došprintoval domov. Niall to už nevydržal a začal sa rehotať ako zmyslovzbavený. Neskôr sme sa k nemu pridali aj ja s Liamom a Dan. Harry sa skoro prepadol od hanby a celý červený odišiel o kúpeľne a vrátil sa normálne oblečený.
"No čo Harry? Ako sa cítiš? Už sem asi nikdy neprídeš, čo?" Spýtala som sa ho ešte stále sa dusiac v záchvate smiechu. Neodpovedal, len si sadol a točil. Padlo to na mňa. Nie, nie a ešte raz nie. Toto nebude dobré.
"Daj mi pravdu a niečo normálne Harry." Podozrivo sa uškrnul.
"Fajn. Takže chceš niečo normálne?" Tváril sa veľmi zaujato.
"No tak Harry nenaťahuj ma. Vyklop to." Dramatizoval to ešte viac ako sa dalo. Zhlboka sa nadýchol.
"Čo bolo medzi tebou a Ericom?"