She's mine 12

Ráno som sa zobudila o pol desiatej, Danielle však ešte spala a tak som išla spraviť raňajky. Omeletu som nechala na tanieroch na stole a išla zobudiť Dan, ktorá na moje prekvapenie sedela na posteli a písala smsku. Kývla som jej hlavou, nech príde za mnou a odkráčala som dolu. Na mobile mi zablikala smska, tak som ju otvorila.                                                                                                                   

Liz prepáč, že som s tebou nešiel, ale musel som niečo vybaviť. Prídem za tebou. Harry ma dovezie. Wow. Nečakala som to. To vážne sa sem dotrepú obaja len kvôli mne? A čo Carmen? Pre boha snáď sem nepríde aj ona?! Začínala som mať obavy o jej život.                                                                             

Príde aj Carmen? Šak sa porozprávame Horan. Máš u mňa prúser. Ale teším sa na vás.        

„Danielle prosím ťa kde trčíš? Umieram od hladu!“ o chvíľu sa už došuchtala a sadli sme si za stôl. Popriali si dobrú chuť a po omelete sa len tak zaprášilo. Dan sa vyčerpane oprela a pomaly vydýchavala.                                                                                                                                        „Neviem, čo sa stalo, že si spravila raňajky, ale boli výborné. Ďakujem.“ Usmiala som sa na ňu a spratala taniere. Sadla som si na linku a pozrela si smsku od Nialla.                                                        
Nie, neboj sa. Ide za nejakou kamarátkou. Nemysli si, že neviem, že sa na nás nevieš dlho hnevať ;) aj my sa tešíme, inak Harry zostane na noc. Takže mu priprav hosťovskú.

Len aby si tam nespal ty :P ale fajn,daj vedieť, kedy asi prídete. CmuQ J. Tak toto bude ešte zaujímavé. Večer sa určite pôjde do mesta a ako to vidím, Liam zasa bude náš šofér. Niekedy mi to bolo naozaj blbé, ale dnes je proste deň na párty. Sobota je na to ako vyšitá. 

„Dan, ideme nakupovať. Zavolaj Liamovi, že za polhodinu odchádzame.“ 

„A kam chceš ísť?“                                                                                                                                                  „A čo ja viem? Potrebujem nové topánky.“ Vedela som, že mám vyhraté. Dan miluje nakupovanie rovnako ako ja, a keď mi môže vyberať topánky, úplne sa v tom vyžíva. V podstate si ich kupujeme spolu, keďže si aj tak väčšinu vecí požičiavame. Ale za polhodinu odchádzame, takže som vybehla do izby a prezliekla sa do spodného prádla. Len v ňom som odišla do kúpeľne, kde som si tvár opláchla vodou, jemne si naniesla špirálu a rozčesala si vlasy. Chvíľu som pozerala na svoj odraz v zrkadle a rozhodla som sa pre zapletaný vrkoč. No ale mne by to trvalo celú večnosť, tak som poprosila Dan. Výsledok bol úžasný. Poďakovala som sa jej a začala rozmýšľať o tom, čo si oblečiem. Nakoniec som si vytiahla čierne tielko, ktoré som si zapravila do ružových kraťasov. Do bielej kabelky som si hodila všetky tie babské veci a začala hľadať moje balerínky.                                                                                 
„Dan nevidela si tie čierne baleríny?“                                                                                                            
„Nie!“ hučali sme po sebe cez celý dom, ale bolo nám to jedno. Keď som ich konečne našla, Liam nás už čakal v aute. Vyšli sme von, ja som zamkla a nasadla dozadu. Liam veľmi dobre vedel, kde chodievam rada nakupovať, tak sa ani nepýtal a rovno tam šiel. Zaparkovať bol trošku problém, no náš šikovný Liam to zvládol. Zamierili sme si to hneď do prevého obchodu s topánkami a strávili sme tam polhodinu, až nakoniec Dan usúdila, že tam nič dobré neni. Takto sme prebehli asi päť obchodov, až nakoniec sme našli tie najkrajšie topánky na svete. Nižšia platforma, asi dvanásť centimetrové podpätky a celé boli kvetinkové. Od úžasu som zabudla zatvoriť ústa. Ihneď som si ich zobrala. Naoazaj sa mi strašne páčili, dokonca som sa chcela ísť domov prezliecť, len aby som si ich mohla obuť. Celý čas som Dan ďakovala, že ich našla.                                                                                         

„Nejdeme si sadnúť na kávu?“ tak trošku ma začíbali bolieť nohy. Obaja súhlasili a tak sme sa usadili v malinkej zašitej kaviarničke. Po ceste sme stretli zopár fanúšičiek, tak sa s nimi Liam odfotil a dal podpisy, a v kľude sme si objednali. Hodinku sme posedeli, pokecali a znova sa vrátili k predošlej činnosti. Vykúpili sme snáď polovicu obchodov a s plnými rukami sme sa dostavili k autu, kde sme všetko hodili do kufra. Liam rozhodol, že sa ide obedovať, tak sme našli !jedinú! normálnu reštauráciu (ostatné boli všetko fastfoody) a čakali na čašníčku, ktorá bola nadpriemerne spomalená. Akurát, keď som si chcela objednať, mi zavolal Harry, že už vchádzajú do Wolverhamptonu. Vysvetlila som mu, kde sme, povedala som Liamovi, čo mi má objednať a odišla ich čakať ku vchodu. Prešlo desať minút, a prirútil sa Harryho čierny Range Rover. Vystúpila z neho najprv blonďavá, potom kučeravá. Objala som sa s oboma. Chcela som ich zaviesť do reštaurácie, keď v tom z auta vystúpila osoba, ktorú som vôbec, ale vôbec nečakala.