Summer Love 1

Tak, tu je prvá časť novej poviedky :) ak ste nečítali intro, tu je :) budem rada, ak sa vyjadríte do komentov, naozaj by som vám za to bola vďačná. 
Ozaj, včera som si kúpila UAN live tour a hrdo som s tým kráčala po celom auparku :D a tá teta čo naberá fornetti na mňa pozrela ako na blázna keď videla to DVD -.- skoro som jej vrazila :D 
Enjoy it girls :)


Malá Dory poskakovala okolo svojej staršej sestry a dva rozkošné copíky jej lietali okolo hlavy. Do Dublinu sa tešila, vždy rada chodila za starými rodičmi zatiaľ čo Bailey Dublin neznášala. Má rada starých rodičov, no mama jej otca ju večne pre niečo kritizovala. Či už to bolo jej správanie, výzor alebo už len nejaká maličkosť, vždy si našla niečo, čo by jej mohla vytknúť. Bailey vedela, že to nemyslí zle, no čo je veľa to je veľa.
"Dorothy už si sadni lebo ti zo zadku vyrastie vrtuľa." Malé dievča sa po okríknutí jej mamy posadilo na lavičku.
"Mami kedy tam už pôjdeme? Neviem sa dočkať babky s dedkom." Aj keď sedela, stále mala veľa energie. Presne tak ako sa na šesťročné dieťa patrí. Nohy šúchala o seba a vrtela sa ako osa na bonbóne.
"Za hodinu a pol. Zatiaľ mi však môžeš porozprávať ten príbeh, čo si včera nestihla." Dorothy sa nadšene pozrela na mamu a potom na Bailey, no tá nejavila známky radosti. Namiesto toho si vytiahla iPod a strčila si slúchatká do uší. Nechávala pesničky rozmaznávať jej uši až pokým s ňou mama nezatriasla. Bailey s príručnou batožinou nasledovala mamu k odletovému terminálu. Ukázali letenky a spolu s ostatnými ľuďmi nastúpili. Bailey sa usadila na svoje miesto vedľa Dory a znova si dala do uší slúchatká. Odkedy jej ocko umrel, bola to jediná metóda, ako sa dostať z ubíjajúcej reality. Posledných pár dní sa stav a jej nálada zlepšovali, čo jej matku nesmierne tešilo. Ani tentoraz tomu nebolo inak. Bailey sa znova vytratila z reality, oprela sa o okno a prespala celých deväť hodín.
Spolu s mamou vystúpila a s Dory čakali na batožinu.
"Bailey ideme. Čakajú nás starí rodičia." Bailey naštvane schmatla prichádzajúcu batožinu a kráčala za mamou. Na každého vrhala škaredé pohľady, aj keď v podstate za nič nemohli. Nastúpila do auta a bez pozdravu si sadla. Starí rodičia jej chýbali, no momentálne na nich nemala náladu.
"Čo si ty za vnučku, že sa ani nepozdravíš?" Naoko pohoršene sa na ňu pozrela babka a štipla ju do líca.
"Prepáč babi, ten let ma vyčerpal. Predsa len, nie som na také niečo zvyknutá." Slabo sa usmiala. Babka sa na ňu chápavo pozrela a už sa venovala Dory. Bailey si znova strčila slúchatká do uší a ďalej sa venovala zamatovému hlasu Eda Sheerana. Započúvala sa do jej obľúbenej pesničky The A Team. Jej mama jej však nedopriala ani tie tri minúty na Eda. Vytrhla jej slúchatká z uší a vrhla na ňu prísny pohľad.
"Bailey ako si mi len vyrástla. Do krásy samozrejme."
"To sa ti len zdá babi, potrebovala by si nové okuliare." Zasmiala sa Bailey a pozerala na babkinu vysmiatu tvár. Aj keď nemala náladu na babkino vypytovanie sa, trpezlivo odpovedala na každú otázku. Celú cestu sa zabávali na babkiných otázkach od frajera, cez módu až po aktuálnu hudbu. Nebola si istá na čo to chce babka vedieť, no povedala jej všetko o Edovi. Vydýchla si, keď zastali pred domom. Bola si istá, že babka do nej bude chcieť napchať veľa jedla, aj keď nebola hladná. Pomohla vyniesť batožinu a svoju si rovno zaniesla do izby.
"Prepáčte, som nejaká unavená takže ak vám to nevadí, pôjdem si ľahnúť." Na jej obrovské prekvapenie nikto nenamietal tak sa vrátila späť do hosťovskej. Prezliekla sa do pyžama a ľahla si do postele.
"Bai môžem ísť spať k tebe? Mame sa ešte nechce ísť a ja sa sama bojím." Dorothy nakukla cez medzierku vo dverách a v rukách zvierala obrovského plyšového leva.
"No poď sem chrobáčik. Isteže môžeš." Bailey pre ňu urobila miesto v posteli. Dory sa natisla k sestre a chytila ju za ruku. Ani veľký lev jej nedodával toľko odvahy ako je veľká sestra. Chvíľu obe pozerali do stropu a takmer naraz zaspali.
Ráno sa Bailey zobudila o jedenástej do tradičného Dublinského upršaného počasia. Na takéto niečo zvyknutá nebola, veď bývala na Floride. Vlastne si ani nemala čo do takéhoto počasia obliecť. Malá Dory ešte spala a tak s Bailey opatrne vyšuchtala z postele. Zamierila rovno do kúpeľne, rýchlo sa osprchovala a vrátila sa späť do izby. Jej sestra tam už nebola. Obliekla si džínsy, sivé tričko, na krk si pripla náhrdelník od otca a obutá v čiernych Vanskách zbehla dolu.
"Dobré ránko." Pozdravila so širokým úsmevom a sadla si vedľa mamy. Vtisla jej bozk na líce a s chuťou zakusla do toastu. Sama bola prekvapená z toľkej radosti, veď je v Dubline.
"Ale ale, slečna sa dobre vyspala." Podpichla ju mama s úsmevom.
"Aj ja ťa ľúbim mami. Aký máme na dnes plán?"
"O tretej ideme obhliadnuť jeden dom a bola by som rada, ak by si šla s nami. Chcela by som vedieť tvoj názor. Dovtedy si môžeš robiť čo len chceš, len sa nestrať."
"Jasne že s vami pôjdem. A dala by si mi nejaké peniaze prosím ťa? Potrebujem si kúpiť nejaké oblečenie na toto skvelé počasie."
"To je ten upršaný marec, vždy to tu tak je. V kabelke mám peňaženku, vyber si kartu. Nemiň veľa. Do tretej príď a mohla by si nám priniesť tie skvelé mafiny od pani Andersonovej." Bailey prikývla, zobrala si kartu a dáždnik, na hlavu si nasadila čiapku a popiskujúc si vykračovala upršaným Dublinom. Len matne si pamätala cestu do najbližšieho nákupného centra, no s menšou pomocou okoloidúcich sa tam dostala.
"Dávaj pozor ty krava." Zahundral nejaký chalan. Bailey doňho omylom vrazila. Aj napriek tomu, že meria skoro 168 centimetrov mu narazila do hrude.
"Prepáč, nevšimla som si ťa." Zamrmlala a dotyčný sa na ňu pozrel. Výrazné zelené oči sa jej navždy vryli do pamäti a čierne vlasy stojace na všetky vlasy jej prišli naozaj rozkošné. Nebyť toho vražedného pohľadu, bol by naozaj zlatý. Ešte raz na ňu zazrel a odpochodoval preč. Zvláštne. Pomyslela si a zamierila smerom k McCafe.
"Čo si dáte?" Usmiala sa na ňu čašníčka spoza pultu. Počkala si na objednané latté a pomedzi hustý dav ľudí sa vytratila von. Sadla si na lavičku, rýchlo vypila rannú kávu a pripravená vybieliť maminu kartu vkročila do prvého obchodu.
Po ceste domov sa zastavila po mafiny a s dvoma taškami sa vyčerpane hnala pomedzi dažďové kvapky naspäť domov.
"Som doma!" Zakričala hneď ako sa zabuchli vchodové dvere.
"Ani sa nemusíš vyzliekať, rovno odchádzame." Do predsiene prišla mama s Dory a začali sa obúvať. Bailey si odniesla tašky do izby.
"Bai prosím si mafin, som hladná." Dory ju potiahla za rukáv a zobrala si ho od nej. Zbytok Bailey položila na stôl do kuchyne a ponáhľala sa do auta, kde už ju čakali. Mama naštartovala a vyrazila na miesto. Cesta trvala ani nie desať minút. Už na prvý pohľad sa im všetkým dom zapáčil, hlavne Bailey.
"Dobrý deň, som Natasha Larkin." Hanblivo sa usmiala jej mama na postaršieho pána.
"Teší ma, John McCracken." Podal si ruku aj s Bailey a začali s prehliadkou domu. Navonok bol obyčajný, no zvnútra mal isté čaro, ktorému Bailey hneď podľahla. Neprišla ani do obývačky, už sa tam chcela nasťahovať. Izby boli obrovské, tá čo mala byť Baileyna mala dokonca aj šatník, po čom vždy túžila. Vyzeralo to tak, že aj mame sa dom páčil. Po pozornom prečítaní si zmluvy ju podpísala a poďakovala sa pánovi McCrackenovi. Vzali si kľúče od ich nového domu a vrátili sa späť k starým rodičom.