Summer Love 2

Dneska mám na vás len jednu vec :D :)
Pri tomto som sa rozplakala, to vám vravím. Je to strašne zlaté :) ♥

"Mami, oci, sme doma!" Zakričala mama a hneď na to jej Dory vyletela z náručia. Rozbehla sa naproti babke a poriadne ju vystískala.
"Babi vieš aký nádherný dom budeme mať? Niekedy ťa pozveme na návštevu, neboj sa. Je obrovský a má krásne izby." Vysypala zo seba na jeden dych.
"Dory nechaj babku si vydýchnuť., veď si ju skoro zhodila na zem." Zasmiala sa Bailey kým si vyzúvala topánky. Vzala malú na ruky a utekala s ňou do obývačky. Dedko sedel v jeho kresle a čítal noviny, čo sa Dory nepáčilo. Vytrhla mu noviny z ruky a porozprávala mu o ich novom dome.
"Bailey poď mi pomôcť prosím ťa." Zakričala na ňu babka z kuchyne a Bailey k nej okamžite pribehla.
"Jasne že ti pomôžem, na to sa ani pýtať nemusíš." Rýchlo odpovedal, keď uvidela cesto v babkiných rukách.
"Myslela som si, vždy si ako malá piekla so mnou koláče." Usmiala sa na ňu a posunula jej misu s cestom. Bailey sa naňho priam vrhla a vyliala ho na plech. Pomohla babke vyrobiť polevu a fascinovane pozerala na koláč v rúre ako rastie.
"Dory, Bailey poďte sem! Ideme vybrať nábytok!" Bailey vrhla na babku ospravedlňujúci pohľad a zamierila za mamou do obývačky. "Tak aké by ste chceli izby?" Mama sa raz pozerala na Bailey, potom na Dory a úsmev jej neschádzal z tváre. Bolo na nej vidno, že sa do nového domu teší rovnako ako jej dcéry.
"Mami ja už mám vybraté všetko, dokonca aj posteľ. Je úplne geniálna." Vychrlila na ňu Bailey a taktiež sa žiarivo usmievala.
"No to som zvedavá. Dory ty by si akú izbu chcela?" Malá sa tvárila, že rozmýšľa a po nekonečnej chvíli ticha prehovorila.
"Bielu. A chcela by som tam strašne veľa plyšákov, vankúšov a ešte jednu mini posteľ do kúta." Bailey s mamou sa na ňu prekvapene pozreli. Nečakali, že to na nich takto vysype. Malá bola zjavne oveľa inteligentnejšia ako sa zdalo. Všetko mala precízne premyslené, dokonca viac ako jej mama.
"V poriadku chrobáčik, všetko zariadime. Bailey akú by si ty chcela izbu?"
"Fialové steny, nábytok obyčajný biely. Nič komplikované, vieš že mám rada jednoduchosť."
"Si celá po mne, to predsa viem. Takže rovno dnes pôjdeme kúpiť farby a zajtra začneme maľovať, čo vy na to?"
"Áno áno áno! A môžem maľovať s tým valčekom? Vieš, že som po tom vždy túžila." Bailey sa na chvíľu vrátila do detských čias a natešene zatlieskala.
"Jasne že môžeš, nemôžem ti to zakázať, už máš skoro devätnásť. Ale nemusela by si mi v tom obchode spraviť hanbu a ocenila by som normálne správanie." Uškrnula sa na ňu mama a štipla ju do líca.
"Správam sa normálne, len som opäť šťastná. Je na tom niečo zlé?" Zatvárila sa ublížene.
"Nie srdiečko, nič na tom nie je zlé. Naopak, som naozaj rada, že si šťastná." Úprimne sa na ňu usmiala a pohladila ju po vlasoch.
"Mami mami mami, kedy už pôjdeme? Neviem sa dočkať, keď sa presťahujeme." Dorothy začala poskakovať na mieste.
"Nebuď nedočkavá Dory, musíš byť trpezlivá. No ak chcete, môžme ísť rovno teraz a hneď potom môžme ísť maľovať." Obe dcéry nadšene prikývli. "Tak sa bežte obliecť a odchádzame Šup šup." Nedalo sa povedať, ktorá z nich sa tešila najviac.
"Mami ideme do obchodu, hneď sme späť." Zakričala Natasha, ich mama, babke a už nasadali do auta.
"Dávajte si pozor, vonku je hnusné počasie." Odkričala babka, no to už vyrážali z garáže. Cesta do obchodu im trvala asi dvadsať minút, počasie naozaj zhoršilo dopravnú situáciu. Zaparkovať im nerobilo až taký problém, to skôr vystúpiť z auta v úzkom parkovacom mieste.
"Dory chyť sestru za ruku a nestrať sa." Mama jej to nemusela dvakrát hovoriť. Odkedy ju nechali v oddelení s alkoholom, Dory nemala rada veľké obchody. Okamžite sa chytila Bailey a držala sa je ako kliešť. Nechcela sa od nej ani na sekundu odlúčiť.
"Bailey idem do bankomatu, choďte si zatiaľ pozerať farby do izby." Bailey neváhala a s Dorothy na rukách kráčala smerom k oddeleniu s farbami. Dory si okamžite vzala do rúk plechovku obyčajnej bielej farby, zatiaľ čo sa Bailey rozhodovala medzi dvoma odtieňmi fialovej. Kým prišla ich mama, vybrala si svetlejší odtieň a potom už len radila mame, akú farbu do jednotlivých izieb. Pre istotu zobrali tej farby viac. Nakúpili ešte aj štetce, valčeky a nádoby na farbu.
"Mami nemohli by sme ísť nakúpiť aj nábytok? Veď vieš, aspoň omrknúť."
"Si normálna Bailey?" Zasmiala sa. "Dnes nie, až keď budeme mať vymaľované." Bailey zhasol plamienok v očiach, no poslušne nasledovala mamu k pokladni. Zaplatili a spokojné s výberom nasadli do auta. Doma boli rýchlejšie, predsa len sa ten dážď upokojil.
Bailey sa po vystúpení z auta unavene doplazila do kuchyne a vrhla sa na hotový koláč. Rýchlo ho do seba nahádzala a vytratila sa do izby. Vyčerpane sa zvalila na posteľ a zapla si Let's Dance Revolution. Milovala pozerať tanečné filmy, no sama bola v tanci to najväčšie drevo. Keď bola menšia, učila sa tancovať. No potom, čo ju jej spolutanečnice vysmiali sa tanca nadobro vzdala. Robila to s ťažkým srdcom, no robila to pre svoje dobro.
"Bai môžem to pozerať s tebou?" Dory nečakala na odpoveď a rovno sa posadila k sestre na posteľ. Film dopozerali až do konca a potom sa pripojili k ostatným na neskoršiu večeru. Obyčajné zapekané chlebíčky so šunkou a mozarellou Bailey zachránili pred ukrutným hladom. Najradšej zo všetkého má jedlo. Preto musí veľa športovať, inak by z nej bola buchtička-knedlička.
"Bailey radila by som ti dnes ísť spať skoro, ráno už o desiatej odchádzame. Predpokladám, že si chceš ísť ešte zabehať." Mama ju poznala, vedela, že by sa Bai nevzdala svojho ranného rituálu. A ešte k tomu je aj spáč.
"Neboj sa mami, aj tak som po dnešku akási vyčerpaná. Pozriem si s vami ten babkin seriál a pôjdem spať."
"Pozri si radšej s Dory Levieho Kráľa, to je určite lepšie ako ten seriál." Uškrnula sa mama a babka sa tvárila, že ju nepočula. Na jej obľúbený seriál nedala dopustiť. Bailey sa ešte chvíľu rozprávala s mamou a potom spolu s Dory odišli do jej izby. Obe sa osprchovali, umyli si zuby a zaľahli do Baileynej postele. Dory v polovici filmu zaspala a tak to Bailey vypla a zaspala tiež.