Summer Love 5

"No dobre, ale budeš celý čas so mnou. Nenecháš ma s nimi ani na chvíľu samú."
"Samozrejme, že ťa s nimi samú nenechám. Jedine ak by si chcela." Cítil zvláštnu potrebu chrániť ju, aj keď sa poznali len tri týždne. Prirástla mu k srdcu, o tom si bol istý.
"Dobre, už to nechajme tak. Čo robíš v pondelok?" Dory už pôjde do školy, mama do práce a Bailey chcela, aby jej Connor pomohol nájsť nejakú brigádu.
"To je ešte ďaleko, máme ešte necelé dva dni pred sebou, dnes je len sobota. Ale na teba si čas nájdem a zoznámim ťa s nimi. Layla ťa má rada už teraz, tým som si istý."
"Pre boha, čo si jej o mne natáral?" So zhrozením v očiach sa naňho pozrela.
"Neboj sa, len to najlepšie. A ak chcem stihnúť Doryn plán, mali by sme začať." Bailey prikývla a spolu vykročili za jej sestrou, ktorá už nadšene cupitala smerom k najbližšej zmrzlinárni. Všetci traja si objednali po dvoch kopčekoch a sadli si na lavičku.

"Dory pekne tú zmrzlinu olíž, inak ti kvapne na zem a ďalšiu už nedostaneš." Connor ju s úsmevom upozornil.
"Nechaj ju, je už veľká. Vie, ako sa má jesť zmrzlina."
"Nebuď odporná, len som ju upozornil. Nemôže za to, že je celá po tebe. Ešte aj taká nešikovná." Podpichol ju.
"Prestaň, dobre vieš, že nie som nešikovná. Si ku mne zlý." Odula spodnú peru a skoro jej spadla zmrzlina na zem.
"Fajn, už nebudem zlý. Ale musíš uznať, že si nešikovná." Povedal pomedzi smiech.
"No dobre som nešikovná, ale to si aj ty." Vyplazila mu jazyk a dojedla zmrzlinu. Ešte počkali, kým ju doje aj Dory a na jej želanie nabrali smer hračkárstvo. To však ešte netušili, koľko si toho bude priať. Bailey nikdy neminula ani na seba toľko peňazí, ako teraz na sestrine hračky. Sama bola zo seba prekvapená, že jej to všetko dovolila.
"Fajn Dory, tvoja sestra si potrebuje oddýchnuť. Ide sa pekne domov, necítim si nohy." Utrápene si vzdychla Bailey a dala Connorovi do rúk obe tašky plné Doryných hračiek. Bola si vedomá toho, že ju mama zabije. Aj napriek tomu jej však kúpila skoro všetko, po čom jej srdce túžilo. Connor s nimi ochotne došiel až domov a ostal s nimi až do večera. Bolo mu úplne jedno, že ho doma čaká mama. Medzitým sa vrátila aj Baileyna mama, ktorá bola nadšená z toho, že má Bailey konečne nejakého kamaráta. Vedela, ako sa vždy preto trápila.
"Bailey ty si sa načisto zbláznila, že?" Vyletela na ňu mama hneď, ako jej Dory ukázala všetky hračky.
"Prepáč mami, no ona na mňa spravila tie jej psie oči a potom to šlo samo." Nahodila previnilý výraz.
"Nemala si jej to dovoliť, hračiek má strašne veľa. Aspoň by si si mohla nájsť brigádu, aby si jej mohla aj naďalej kupovať hračky, čo stoja majland."
"Neboj sa mami, už jej nekúpim až do konca roka nič. Brigádu si idem zháňať v pondelok, Connor mi pomôže." Žiarivo sa na nich usmiala a obaja prekvapivo zažmurkali.
"No dobre, mne to problém nerobí. Ale zajtra ťa zoznámim s partiou." Víťazoslávne sa uškrnul a nevšimol si pochybovačný pohľad jej mamy.
"Connor si si istý, že je to dobrý nápad? Nechcem ťa uraziť, ale vieš, ako správna mama sa o svoju dcéru bojím a no-"
"Ak narážate na drogy, nemusíte sa báť. Nikto z tej partie nikdy v živote nebral drogy a sú zásadne proti tomu. Rovnako aj ako proti cigaretám."
"Uf, fajn. Ale daj mi na ňu pozor prosím ťa."
"Nebojte sa, so mnou je v bezpečí." Povzbudivo sa usmial na jej mamu. Ona sa usmiala na nich a opustila ich. Bailey po tomto rozhovore znervóznela ešte viac. Naozaj sa bála stretnutia s Connorovými kamarátmi.
"Connor bojím sa. Čo ak ma neprijmú medzi seba? Čo ak ma budú odcudzovať? Čo ak-?"
"V prvom  rade sa ukľudni, dobre?" Vážne sa ňu pozrel. "Za čo by ťa mali odcudzovať?"
"Ja neviem. Možno za to, že nie som odtiaľto, že mám úplne iný  prízvuk." Bailey si zúfalo položila tvár do dlaní.
"Hej, ty sa už spamätaj konečne. Si moja kamarátka a oni ťa nemajú prečo nemať radi. Dnes to nechajme tak, zajtra ťa s nimi zoznámim. Viem, že sa s nimi chceš zoznámiť, nezakrývaj to. Sú to fajn ľudia, nemusíš sa báť." Upokojujúco ju objal.
"Fajn, už som ticho. Dáš si niečo na pitie? Nie si hladný?" Rýchlo zmenila tému.
"No vlastne aj celkom áno. Neskočíme na neskorý obed? Môžme ísť aj s tvojou mamou a Dory. Čo ty na to?" Bailey sa ten nápad pozdávala, no nevedela ako zareaguje mama.
"S nami môžte počítať, sme hladné ako vlky." Mama aj s Dory stáli v obývačke pripravené odísť.
"Tak myslím. že je rozhodnuté. Ideš Bai?" Usmial sa na ňu Connor a pomohol jej vstať z gauča. Nechcelo sa jej prezliekať, len nasadla do maminho auta a už sa viezli do nejakej podľa Connora dobrej pizzérie. Sadli si k poslednému voľnému stolu a čakali na jedálne lístky.
Po výdatnom obede sa vrátili späť k Larkinovcom. Vlastne celé zvyšné poobedie strávili všetci spolu, aj s Connorovými rodičmi a mladším bratom, o ktorom Bailey vedela len z rozprávania. Hoci bol od Dory o dva roky starší, rozumeli si a popoludnie strávili v Connorovom domčeku na strome.
"Bailey mali by sme ísť domov, predsa len je neskoro." Mama mala pravdu, no jej sa ísť nechcelo. V tejto spoločnosti  sa cítila dobre. Bola si vedomá toho, že hneď ako sa vráti domov, bude sa príšerne nudiť. No to bolo jej mame jedno. Nechcela dlhšie zaťažovať nových priateľov.
"Ďakujeme pekne za pozvanie, nabudúce si to musíme zopakovať. Som rada, že máme takých fajn susedov ako ste vy." Prívetivo sa na nich usmiala Natasha a už ťahala svoje dve dcéry domov. Ešte vo dverách sa s nimi rozlúčili a za necelé dve minúty už boli doma. Všetky tri sa hodili na gauč a na chvíľku zavládlo v ich dome hrobové ticho.
"Zlatíčka, v utorok k nám príde ockova sestra aj s dcérou, čiže vaša sesternica. Bailey je v tvojom veku a ja pevne verím, že si s ňou budeš rozumieť. Tetu Camillu už poznáte, nie?"
"Konečne sa nebudem nudiť. Budem si s ňou rozumieť, pokiaľ nebude namyslená. Čo si nemyslím." Naozaj ju táto správa potešila.
"Je to úplne obyčajná študentka, len si chcú s mamou spraviť menší výlet a hlavne teta Camilla nás už dlhšie chce vidieť."
"Nepovedala som, že musí byť namyslená. Ale nikdy nevieš, čo príde." Bailey nikdy nikoho nesúdila, kým ho nespoznala. Jediný človek, ktorého kedy nenávidela bola jej "milovaná" spolutanečníčka.
"Chápem, len som ti ozrejmila situáciu." Mama nahodila obrannú pozíciu a hneď na to sa zasmiala.
"Mami, mami, mami, kúpiš mi korytnačku?" Dory jej začala skákať po hlave a stále prosila.
"Neviem, kto sa o ňu bude starať?" Mama na chvíľu zapochybovala.
"Bailey mi s ňou bude pomáhať, však Bai?" Usmiala sa na sestru a vedela, že má vyhraté.
"No dobre, ale nesľubujem ti, že ju pôjdeme kúpiť hneď zajtra."