She's mine 81

Úprimne? Myslím si, že som to riadne skafrala. Nie, že by som s tým bola niekedy spokojná no táto časť je extrémne zlá. Išla som kvôli nej spať neskoro a nechcem ju prepisovať, pokazila by som to ešte viac.
Čo sa týka tých časových posunov, je to nevyhnutné, proste to tam bude.
Užite si časť :)


"Lizzie si si istá, že za ním chceš ísť? Nie je blbý, spozná, že sa niečo deje." Dan mi už desiatykrát položila tú istú otázku.
"Dan konečne s ním môžem byť, nenechám sa zastrašiť." Objala som ju a rýchlou chôdzou sa pobrala domov. Možno som pred Dan chcela byť silná, vnútri som sa bála ako ešte nikdy pred tým. Nevadilo by mi ak by mi ublížila. No čo ak by ma Niall prestal milovať? To by bola tá najhoršia rana. Bola by to moja smrteľná rana.  Predsa len, ak by som sa s ním rozišla, bolo by to pre oboch to najlepšia a najhoršie zároveň. Nemala by som však to srdce rozísť sa s ním. Nedokázala by som mu takto ublížiť.
Celú cestu sa mi hlavou preháňali podobné myšlienky. Otázka "Mám sa s ním rozísť?" mi nedala pokoj. Nakoniec som sa však rozhodla. Dúfam však, že som sa rozhodla správne. S roztrasenými rukami som zaklopala a čakala, či mi niekto otvorí. Kľúče som mala vo vrecku a nechcelo sa mi ich vyberať. Ako som čakala, otvoril mi Niall. Automaticky som sa mu hodila okolo krku a zadržiavala som slzy. Slzy šťastia či smútku?
"Chýbala si mi. Som rád, že ťa konečne mám len pre seba." Nasledovala som ho dnu. Hneď ako som zavrela dvere sa vrhol na moje pery a nežne ma bozkával.  Konečne po tých nekonečne dlhých hodinách bez jeho bozkov som cítila jeho pery na svojich. Je pre mňa ako droga, nikdy ho nebudem mať dosť. Odpojila som sa od neho a zamierila do jeho izby. Pozdravila som chalanov a Liam na mňa podozrievavo zazrel. Ja tú Danielle raz zabijem! To nemôže držať jazyk za zubami?
"Nerobte nič nahlas, všetko budeme počuť!" Ani Harryho pokus o vtip ma nerozosmial. Bola som rozklepaná, nervózna a náladu som mala pod psa. Je Valentín a ja sa tu trápim. Chcela som si ho užiť naplno s láskou môjho života. Sadla som si na posteľ a hypnotizovala stenu.
"Zlatko si v poriadku? Čo sa ti stalo?" On hypnotizoval mňa, ja stenu. Ale ako mu to mám sakra povedať? Myslí si, že je to také jednoduché? Čo si si pre boha Liz myslela? Si sprostá.
"Je koniec." Po vyslovení týchto dvoch slov sa mi oči zaliali slzami a v izbe sa rozhostilo hrobové ticho. Stále som na sebe cítila Niallov pohľad. No takto to bolo najlepšie. Ak by som to zbytočne naťahovala, bolo by to ešte horšie. Po dni strávenom s ním by som to nedokázala.
"A-a-ako to myslíš, že koniec?"
"Koniec. Medzi nami dvoma. Koniec." Odvážila som sa pozrieť sa naňho.
"Prečo?" Hlesol a so slzami v očiach na mňa pozrel. Mám mu to naozaj povedať?
"Pretože ťa nemilujem. Nikdy som ťa nemilovala." Bolo to ťažšie ako som si myslela. Klamala som mu do očí. Nikdy som nikomu takto neklamala. "Prepáč, takto to ďalej nejde." Vstala som a chcela odísť.
"Nie, toto nemôže byť pravda. Klameš." Stále na mňa naliehal a nechcel ma pustiť. Držal ma za ruku a ťahal späť k nemu.
"Nemilujem ťa! Nerozumieš?" Zvreskla som naňho a utiekla preč. Liam ma v obývačke zastavil a pozorne si ma prezrel od hlavy až po päty.
"Miluješ ho. Prečo to robíš?" Zašepkal a silno ma objal ma.
"Pretože musím. Je to pre dobro nás všetkých." Znova som sa rozplakala a prebúravala všetky steny len aby som sa odtiaľ dostala preč. Nedokázala som byť v jednom dome s NÍM. Bolo to to najhoršie, čo som len mohla robiť. Nohy ma viedli ani sama neviem kam, proste som išla. Priviedli ma k mojej najlepšej kamarátke. Danielle tu bola vždy pre mňa a ja tu vždy budem pre ňu.
"Liz prečo?" Na to som ani ja nedokázala odpovedať. Žeby zo strachu? Tá baba by bola schopná nám ublížiť, no pokazila tým niečo krásne.
"Ja neviem Dan, proste som musela. Bolo to to najlepšie, čo som mohla urobiť." Presne od tohto momentu sa zo mňa stala chodiaca troska.
Za tri týždne som si našla byt na prenájom, dovtedy som bývala u Dan. Bola mojou oporou takisto ako aj El, Perrie, Liam a Zayn. Harry a Louis mi sem-tam zavolali, no veľmi to neriešili. Liam pochopiteľne chodil každý deň. Aj za Dan aj za mnou. V deň sťahovania som donútila Dan, aby mi vzala všetky veci z domu chalanov. Ja som tam odmietala vstúpiť. Aj keď som si myslela, že bolesť prejde, každú jednu sekundu som naňho myslela. Aj pri toľkých povinnostiach som mala v hlave len a len jeho. Na fotkách som bez mejkapu vyzerala ako zombie, tak som každý deň trávila v maskérni polhodinu. Chalani úspešne vyrazili na TMH tour. Konečne som sa mohla po Londýne pohybovať bez strachu, že by som ho stretla, nebodaj s nejakou babou. Okrem sťahovania som sa po vonku pešo nepohybovala. Ešte aj keď som išla s Nessie, išla som autom. Ešteže má Harry tých bilión áut. Prvý týždeň  v novom byte som bola zmätená na plnej čiare. Nebol najväčší, no pre mňa by bol mätúci aj mikro byt. Cítila som sa strašne opustená a nebyť Nessie, utápala by som sa v ešte väčšom smútku. Po odchode chalanov pri mne najviac času trávila Perrie a prekvapivo Oliver. Bolo to zase ako v škole. Môj veľký brat. Novinári zo všetkého urobili veľké haló. Tak ako som čakala, zo mňa spravili 'tú zlú', vlastne som ňou aj bola. Vraj som sa kvôli Oliverovi rozišla s Niallom, čo bola teda pekná blbosť. Hejterských urážok pribudlo, no neznáma sa stiahla zo scény. Na každom programe v televízii som sa pozerala na to, ako Niall trpí. A to všetko len kvôli mne.
"Si pripravená Liz?" Rýchlo som si obliekla vopred pripravené čierne šaty, obula si čierne lodičky a ponáhľala sa za Oliverom. Donútil ma ísť s ním do divadla. Vraj preto, aby som sa rozptýlila. Na vrch som si obliekla béžový kabát a po uistení, či je všetko v kuchyni vypnuté som zamkla a nastúpila do auta.
"Oliver ak sa tam budem nudiť, zabijem ťa. Radšej sme si doma mohli pozrieť nejaký film."
"Nebudeš neboj sa. Nemôžme predsa každý večer pozerať telku, škodí to zraku. Potrebuješ nejaké to rozptýlenie." Zamyslene sa pozeral pred seba a sústredil sa na cestu.
"Mohla som ísť s babami do baru. To by bolo rozptýlenie, nie divadlo." Naozaj som nemala náladu presedieť dve a pol hodiny na mieste.
"A znova by som ťa musel ísť vyťahovať z fontány. Nie, ďakujem." Naposledy sme to trocha prehnali a El ma po hádke o moju retiazku hodila do fontány. Vzhľadom k tomu, že bol február, som skončila so zápalom pľúc.
"Dobre, som ticho. Idem s tebou do divadla, tak sa upokoj." Obaja sme zmĺkli a prehovorili sme až v divadle, keď som sa pýtala na cestu na toalety. Pani ani sama poriadne netušila kde, no ja som bola inteligentnejšia a našla si cestu podľa šípiek. Stretla som ale niekoho, koho by som tu čakala asi najmenej.