She's mine 83

Prvá vec, bola som velice originálna a založila som si ask :D kľudne sa pýtajte, na všetko odpoviem :D
Nemálo sa na tomto smejem :D sú to blázni, no čo vám poviem :D
Videli ste Kiss you, že? Čo na to hovoríte? Podľa mňa čistá dokonalosť zmiešaná s bláznovstvom :D
Dnes v škole úplne že zlé, spali sme 4 hodiny a potom celý deň presedieť v tej nudnej budove -.- no poviem vám, žiadna výhra :D 
Viete čo je úplne super? Môjmu bratovi sa páči skoro celé TMH :3 <3 úplný fangirling tuto :D
Posledná vec :D bola by som  vám veľmi vďačná ak by ste sa tuto vyjadrili k intru novej poviedky lebo zatiaľ sú tam len tri komenty (nemyslite si o mne že som nenažraná :D) a rada by som vedela aj názor ostatných, ak tu vôbec ešte niekto ďalší je :D viete, či má vôbec nejaký zmysel to písať. 
To jest všetko, užite si časť :)


Poďakovala som Oliverovi aj za odvoz aj za príjemný večer a rozlúčili sme sa. Zoey ma nasledovala až do bytu.
"Máš to tu veľmi pekné. Kde si môžem zložiť veci?" Zavesila som nám kabáty a dala jej papuče. Skôr než sa stihla kdekoľvek pohnúť na ňu vyletela Nessie. Predsa len, vyrástla a stala sa z nej strážnička.
"Prepáč mi to, úplne som na ňu zabudla." Prvýkrát za ten mesiac som sa úprimne zo srdca zasmiala.
"To je v poriadku, len som to trocha nečakala. Je strašne zlatá, zlatšia ako na fotkách." S úsmevom ju pohladkala po hlave.
"Už ale vyrástla, je z nej skoro dospelý pes. Už to nie je moja malá Nessie. Neľutujem ten deň, keď sme si ju vzali z útulku." Okamžite sa mi v hlave zjavila spomienka na ten deň.
"Ako vám pomôžem?" Nie veľmi milá pani sa obrátila na Liama, keď sme vošli dnu.
"No ja by som si chcela nejakého psíka adoptovať." Práve teraz som sa rozhodla, že si adoptujem šteniatko, ktoré si ma vyberie.
"A my by sme nejakých dvoch mohli zobrať von." Teta zobrala kľúče a tentokrát s milým úsmevom na tvári podala Dan a Liamovi vodítka a vypustila im dvoch psov.
"A ty moja zlatá sa kľudne poobzeraj a ak ti nejaký padne do oka, len mi povedz." Pomaly som prechádzala popri klietkach a hľadala toho vyvoleného. Niall celý čas chodil za mnou a snáď na každého ukázal, že 'toho'.
"Tento." Rozhodne som ukázala na nádherne šteňa s dokonalým psím pohľadom.Teta mi ho podala do rúk a ja som v tom momente vedela, že sme si súdení.
"Pane bože ten je krásny." Rozplývala sa nad ním Dan a škrabkala ho za ušami.
"Zlatko keď budeme doma, môžme sa po nejakom pozrieť, hm?" Dan nadšene prikývla.
"Tak slečna beriete ju?" Opýtala sa ma vytešená pani a keď som prikývla, hrnula sa k recepcii. Dala mi podpísať nejaké papiere, zaplatila som ten poplatok a pritúlila si malú k sebe. Bola tak neskutočne zlatá. Začala mi oblizovať ruku a sem-tam ma kusla jej ihličkovými zúbkami. Pani mi ešte dala trochu granúl, vodítko a obojok, ktoré Liam s Dan prinesú naspäť.
"Ďakujeme veľmi pekne." Stále vysmiata ako slniečko na hnoji som sa poďakovala.
"Nie, to ja ďakujem vám." Ešte sme jej zakývali a pomaly sa vybrali smerom von. 
"To áno, no stále je taká zlatučká. Tak trocha odveci, no mohla by si mi dať niečo na pitie prosím ťa? Akosi som po ceste vysmädla." Presunuli sme sa do kuchyne. Naliala som nám Colu, z mrazničky vytiahla zmrzlinu a vrátili sme sa do obývačky. Ešte som sa vrátila po lyžičky a potom akoby ma ku gauču priklincovali. Asi do nejakej desiatej sme pozerali televíziu a rozprávali sme sa o všetkom. Povedala som jej všetko o sebe, ona mne povedala všetko o nej. Hneď som sa cítila byť k nej bližšie.
"Liz povedz mi niečo o Niallovi." Vypúlila som na ňu oči a záporne pokrútila hlavou. Oveľa väčší problém mi robilo to, že sa pred ňou rozplačem ako to, že by som jej o ňom mala rozprávať. Bolo by mi trápne plakať pred ňou.
"Nie, prepáč Zoey, necítim sa na to." Klamala som až sa prášilo, no v tom momente mi to bolo jedno.
"Neverím ti, no nechcem ťa do ničoho nútiť. Ak sa na to budeš cítiť, rada by som si ťa vypočula." Venovala som jej vďačný úsmev a ďalej sledovala Forresta Gumpa. Vážne som jej to nechcela povedať len kvôli plaču? Priznaj si to Liz, nemôžeš o ňom rozprávať. Nedokážeš to. Možno ti však pomôže, keď sa vyrozprávaš. Porozprávala som sa so sebou a teraz bol rad na Zoey.
"Zoey? Chcem ti to povedať, nemá zmysel držať to všetko pre seba. Odpoviem ti na akúkoľvek otázku."
"Nechcem ťa do ničoho nôtiť. No keď inak nedáš, aký bol? Ako sa k tebe správal?" Povzbudzujúco sa na mňa usmiala a stisla mi ruku tak, ako to kedysi robieval Niall. Už len pri pomyslení naňho sa mi do očí hrnuli slzy.
"Bol jedným slovom dokonalý. Večne usmiaty, veselý, užíval si život. Aj keď ho niečo trápilo, nikdy to nedával najavo. Fanynky preňho znamenajú strašne veľa, vždy má oveľa lepšiu náladu keď nejakú stretne. Je strašne citlivý, hocijaká zlá narážka od hejterov sa ho dotkne. Je to človek s najúprimnejším srdcom akého ho som kedy stretla. Nikdy neklamal, neznáša klamstvá." Slzy sa mi drali z očí a Zoey mi podávala vreckovku za vreckovkou. "Ku mne sa správal ako ku princeznej a to doslova. Vždy tu bol pre mňa, vždy som sa mu mohla so všetkým zdôveriť. Každé jedno slovo, každý jeden dotyk a každá obyčajná smska mi dodávali pocit, že som jediná. Pri ňom som sa vždy cítila byť výnimočná. Neustále ma rozmaznával, staral sa o mňa. Ako často hovoril, bola som jeho princezná. Strašne závidí babe, ktorá si ho získa. Je to ten najlepší priateľ na svete. Lepšieho nikde nenájdeš."Zahrala som sa na fontánu a nechala prúdy sĺz stekať po mojej tvári.
"Tak prečo si ho potom opustila?"
"Pretože som musela. Ak by to bolo na mne, teraz by som bola s ním pravdepodobne na koncerte."
"Nemusela, dobre to vieš. No ja aj tak neviem, aký si na to mala dôvod." Všetko som jej rozpovedala. Od prvej vyhrážky až po incident na ulici. Ako dôkaz som jej ukázala malú jazvu na krku.
"Už chápeš? Nedala mi na výber, robila som to pre dobro všetkých. Nikdy by som si neodpustila, ak by sa kvôli mojej naivite niečo stalo chalanom, nedajbože Niallovi. No poviem ti to takto, čas nevrátim späť." Utrela som si slzy a objala vankúš.
"Ou môj bože, mne je to tak strašne ľúto. Toto by ma ani vo sne nenapadlo." Bez zbytočných obkecávačiek  ma objala. Bolo to všetko, čo som potrebovala.
"Ani mňa, no vyústilo to. Bála som sa, to je pochopiteľné. Bola som zbabelá, proste som zdupkala. Celý môj život sa obrátil o 360 stupňov. Začala som drieť ako nikdy pred tým a aspoň na chvíľu sa vytratila z reality. Tak, teraz už vieš o mne naozaj všetko."
"Ja si nesmierne vážim, že si sa mi takto zdôverila. Mám však ešte jednu otázku." Pozrela som sa na ňu so zdvihnutým obočím.
"Pýtaj sa, no nech je normálna."

Šikulkovia sú to :D

Niekedy mám chuť hodiť všetko za hlavu, no potom si spomeniem, že mám teba.