She's mine 84

Toto keď som čítala, adrenalín vo mne stúpal rýchlosťou svetla :D 
Nemám sa vám s čím pochváliť, ani posťažovať, tak bežte čítať :) 
Ou, pomaly sa blížime ku koncu :)


"Pýtaj sa, no nech je normálna."
"Prečo vás oboch takto trápiš?" Naozaj nikdy by mi nenapadlo, že sa ma spýta práve toto. 
"On sa určite netrápi. Aj keby som za ním išla, čo by sa nikdy nestalo, určite by sme sa nedali opäť dokopy. Určite ma už nemiluje." A znova tie otravné slzy. 
"To nemôžeš vedieť, určite ťa miluje. Som si tým istá. Teraz neplač, ideme spať. Je predsa piatok, víkend si poriadne užijeme." Tá teda vedela ako ma utešiť. Vďačne som sa na ňu usmiala a do úst si nabrala ďalšiu lyžičku zmrzliny. Prerozprávali sme ďalšie dve hodiny a po mojej zdĺhavej sprche sme išli spať. 
Ráno som sa zobudila s pomerne dobrou náladou, s úsmevom na tvári. Toto sa mi už dlho nestalo. 
"Dobré ránko spachtoš, ako si sa vyspala?" 
"Skvelo. Nie som spachtoš, len som dospala všetky prebdené noci a prepracované dni." Uškrnula som sa na ňu a so šálkou kakaa v ruke si sadla vedľa nej. 
"Si vyškerená ako slniečko na hnoji. Čo sa ti snívalo?" 
"Nič sa mi nesnívalo, teda aspoň si to nepamätám. Som len rada, že si tu so mnou a že si mi tak pomohla." 
"Nezahováraj, určite sa ti snívalo niečo krásne." Ťapa. 
"Zoey nič nezahováram. Ja som šťastná, že si tu so mnou. To je celé." 
"Aww si zlatá. Vieš, že ti rada pomôžem." Emotívna nálada sa vrátila. Silno som ju objala a takmer som sa rozplakala. 

"Dobre, stačilo týchto vyznávačiek. Ideme sa pekne prejsť." Zavelila som a obe sme sa šli prezliecť. Dala som sa do poriadku, požičala som Zoey nejaké veci a sama sa šla obliecť. Dala som na seba legíny, vzorovaný sveter, čierne čižmy a na hlavu čiapku. 
 Predsa len, vonku bola stále zima. Počkala som na Zoey a spolu sme vyšli do chladného počasia. 
Zoey u mňa nakoniec ostala aj celý nasledujúci týždeň. Každé ráno som ju vozila do školy, odkiaľ som ja išla do práce. Chuck trocha povolil na nabitom programe, tak som mala oveľa viac času na seba a Zoey. Kým ja som prišla domov, ona bola naučená a potom sme už len trávili voľný čas spolu. Raz s nami bola aj El, ktorá si Zoey tiež veľmi obľúbila. Aj keď som si to nechcela pripustiť, Niall mi sakramentsky chýbal. Veľmi som sa tým nezaoberala, no keď som bola sama to nešlo. Neustále som naňho myslela.

Z pohľadu Liama: 

Niall sa mi vyhýbal ako len mohol. Neodkázal som si ho odchytiť osamote. Až do dňa, keď sme sa vrátili domov. Síce len na tri dni, no vrátili. Akurát som sedel v obývačke a volal s Danielle, keď okolo mňa prešiel Niall. Teraz je tá príležitosť, už mi neujde. Rýchlo som sa rozlúčil s Dan a upaľoval za ním. 
"Hej, otvor tie dvere. Chcem sa s tebou len porozprávať." Nečakal som to, no o chvíľu sa dvere otvorili a vošiel som dnu. Sadol som si na zem a nervózne klepal nechtami o rám postele. 
"Tak o čom si sa to chcel rozprávať?" Otočil sa na mňa. Bez úsmevu, bez hocijakej emócie. 
"Takto to ďalej nejde. Prečo o ňu nezabojuješ?" Vyletelo zo mňa a sám som bol prekvapený. 
"Neviem, o čom to hovoríš." 
"Veľmi dobre vieš, že hovorím o Liz. Vidím, že sa kvôli nej stále trápiš tak o ňu bojuj." 
"No a čo? Je to moja starosť, môj život. Ty sa do toho nestaraj." 
"Niall chcem ti len pomôcť. No ak moju pomoc nechceš, odídem a nechám ťa samého. Možno si raz uvedomíš, akú veľkú chybu robíš." Chystal som sa na odchod, no Niall ma rukou zastavil. 
"Nechcem, aby si sa staral do môjho života. Pomoc nepotrebujem, zvládnem to aj sám. Nie som malé dieťa.  Ja nerobím chybu, ona to tak chcela. Ona sa so mnou rozišla. Ja len rešpektujem jej rozhodnutie. A teraz vypadni." Počkať, naozaj mi práve povedal aby som vypadol? Mám ho rád, no toto naozaj prehnal. Rukou som sa zahnal a tá pristála na jeho líci. Celá dlaň ma štípala a on na mňa len šokovane zízal. 
"Nie som žiadny tvoj neviem čo aby si sa tu so mnou takto rozprával. Som tvoj brat a chcem ti pomôcť, to je všetko. Takže ak sa nemieniš spamätať, u mňa si skončil." Nemyslel som to vážne, no naozaj ma nahneval. 
"Prepáč, naozaj nie som v poriadku. V poslednej dobe je to stále horšie a horšie. Neviem, čo mám robiť." Rukami si pretrel oči a zúfalo sa pozrel pred seba. 
"Spusti, počúvam ťa." 
"Nevládzem. Nevládzem sa pozerať na vaše šťastné úsmevy keď ste s babami. Zožiera ma to, aj keď sa snažím usmievať. Tak strašne si želám, aby som mohol vrátiť čas."
"Tak prečo za ňou nejdeš? Miluje ťa, to mi môžeš veriť. Bojuj o ňu." 
"Nie Liam, nebudem o ňu bojovať. Rozišla sa so mnou a mala na to nejaký dôvod. Preto o ňu bojovať nebudem. Ak by ma odmietla, bolo by to ešte horšie." 
"Nejdem ti tlačiť kaleráby do hlavy, ale môžem ťa ubezpečiť, že by ťa neodmietla."
"Prepáč Liam, ale nemôžem sa na teba v tomto spoľahnúť. Toto mi vie povedať len ona sama a vieš, že za ňou nepôjdem. To je všetko." Tu som už skončil, presviedčať ho nejdem. Za pokus to stálo. 

Z pohľadu Liz:

Keď Zoey odišla, nasťahovala som si k sebe El. Jedno poobedie ku mne prišiel Louis, z čoho som bola milo prekvapená. Uvedomila som si aj to, že tu musia byť aj ostatní. Potvrdilo sa mi to tým, že ku mne všetci okrem Nialla a Liama prišli. Nialla chápem, no Liam ma sklamal. Myslela som si, že on bude prvý stáť na prahu dverí. 
"Hej Liz, kde máš kúpeľnu? Alebo wcko?" 
"Rovno po chodbe, druhé dvere vľavo. Nie, že mi tam niečo pokazíš Harold!" 
"Neboj sa, v hoteli rozbil iba nočný stolík. Ak by ti niečo pokazil, určite by ti to aj zaplatil." 
"Ver tomu, že by to zaplatil. Ledva som na tento byt naškrabala." Zayn sa len uškrnul. 

So sad :/

Už to chápete? :DDD