She's mine 85

"Ja som všetko počul! Prečo by som ti mal niečo pokaziť? Čo som Niall?" Vrátil sa k nám a po vyslovení toho mena sa v obývačke rozhostilo úplné ticho. Všetci na mňa vyjavene pozerali a pravdepodobne čakali na moju reakciu. Aj keď sa ma to dotklo, snažila som sa ostať bez hocijakých zbytočných emócii.
"Prečo sa všetci na mňa tak pozeráte? Nie som mimozemšťan." Vstala som s nacvičeným úsmevom na tvári a nechala ich sedieť s prekvapenými pohľadmi. Vzala som si do ruky čokoládové sušienky a vrátila sa späť k nim.
"Prepáč, neuvedomil som si to." Zašepkal a sklopil pohľad do zeme.
"Neviem čo si o mne myslíte, ale ako vidíte, so mnou to nič nespravilo. Som úplne v poriadku."
"Liz kľud. Len som si myslel, že som sa ťa tým nejako dotkol."
"Ako vidíš, nedotkol. Poďme sa prejsť, všetkým nám to prospeje. Zavoláme aj Liama s Dan." Týmto sa pre mňa debata skončila a odišla som sa obliekať. Navliekla som sa do svetlých džínsov, ružového svetra s kvetinami, namaľovala som sa a vlasy si stiahla do copu. Obula som si čierne conversky, na vrch si dala čiernu vetrovku a v sprievode ostatných vyšla von z bytu. Zo začiatku vládlo to trápne ticho no keď sa k nám pripojili Liam s Dan, postupne sme začali rozoberať ich turné. Celý čas som kráčala vedľa Harryho.

Všetkým nám prechádzka prospela, čerstvý vzduch vždy pomôže. El tentokrát odišla s Louisom a ja som ostala sama. Celý večer som strávila pozeraním si pracovných pronúk a triedením fotiek do katalógov. Už som toho začínala mať plné zuby. Mám rada svoju prácu, no niekedy je toho veľa. Veľmi veľa. Takto som triedila až do polnoci a takmer som zaspala na klávesnici. Dokončila som všetko potrebné, osprchovala sa a unavená zaľahla do postele. 

Z pohľadu Nialla:

Ani po Liamovom presviedčaní som nenabral dostatok odvahy na návštevu Liz. Nedokázal by som sa jej pozrieť do očí, trápil by som sa ešte viac. Stále mi však v hlave behala myšlienka, že ma miluje. Liam mi to síce tvrdil, no inak by sa so mnou nerozišla. Ak by ma milovala, bola by tu so mnou.
"Niall môžem ísť ďalej? Musím ti povedať ešte niečo." Liam nakukol dnu a hneď na to vošiel. Nečakal na odpoveď, aj tak by sa mi to snažil povedať.
"No ideš Daddy, pochváľ sa s tvojim novým výmyslom."
"Hneď teraz ideš za Liz, dávam ti päť minút na prípravu." Vyklopil na rovinu a mne až sliny zabehli.
"Je pekné, že sa takto snažíš, no ja nikam nejdem. Choď si za ňou sám."
"Nikdy som si o tebe nemyslel, že si normálny. No nenechám ťa, aby si si také perfektné dievča nechal ujsť pomedzi prsty."
"Tak s ňou začni chodiť ty keď je taká perfektná! Dobre viem, že lepšie dievča už nenájdem, no nepôjdem za ňou. Bodka. Koniec."
"Ale..."
"Žiadne ale Liam, proste sa s tým zmier." S hlasným vzdychom odišiel. Možno som robil chybu, ale nemienil som si to priznať. Nie pred Liamom. Vyčerpane som klesol do vankúšov, keď znova niekto zaklopal.

Z pohľadu Liz:

Toto ráno nebolo o nič iné než tie predchádzajúce. Zmocnila sa ma nálada pod psa. Narýchlo som vyvenčila Nessie, dala som si sprchu na prebratie a postavila sa do šatníka. Nakoniec som si vybrala košeľu, džínsy a čierne lodičky. Zamrznem, no je mi to jedno. Je mi všetko jedno. Do práce som ako obyčajne meškala, takže nebolo žiadne prekvapenie keď ma fotograf poslal hneď sa prezliecť. Vyzerala som celkom k svetu, takže mejkap nebol potrebný, teda aspoň mi to nikto nepovedal.
"Lizzie mohol by som s tebou chvíľu hovoriť?" Zavolal na mňa Chuck z kancelárie, keď som dofotila.
"Jasné prečo nie?" Sadla som si oproti nemu na stoličku a pozorne počúvala.
"Musíš sa dať dokopy. Je mi jedno ako, no musíš so sebou niečo robiť."
"Chuck toto som ja. Nebudem sa meniť."
"Ak budeš aj naďalej chodiť neskoro a tváriť sa tak ako sa tváriš, budem ťa musieť vyhodiť. Nenúť ma spraviť to."
"Tak ma vyhoď, rov čo chceš. Nebudem sa pretvarovať."
"Elizabeth dobre vieš, že ťa nevyhodím, nie som ten typ. Ale varujem ťa. Ak sa nebudeš viacej snažiť, vyhodí ťa niekto iný."
"Fajn, vďaka za radu. Môžem už ísť? Dosť sa ponáhľam." Usmiala som sa naňho.
"No choď a zváž moje slová." Rozlúčila som sa s ním a ponáhľala sa za Perrie. Dneska som sa s ňou mala stretnúť u nej doma.
Skočila som domov po Nessie a utekala k nej. Meškala som len pár minút, no na to už u mňa bola zvyknutá.
"No že si dorazila hviezda. Ako ide život? Pochváľ sa."
"Ty sa pochváľ, ja len fotím. Prestáva ma to baviť." Objala som ju na privítanie.
"Všetko ide ako má ísť. Aj v skupine aj so Zaynom. Nevieš prečo sa vlastne vrátili späť?"
"Netuším, od ich odchodu som s nimi nebola v kontakte, veď vieš. Zrazu sa iba zjavili v mojom byte." Zasmiala sa a ja som šla za ňou dnu.
"Prepáč, zabudla som." Uškrnula sa. "Dáš si niečo na pitie?"
"Pf, sklerotička. Dala by som si džús, teda ak niečo také máš."
"Nebuď blbá, dobre vieš že zabúdam. Mám pomarančový, môže byť?" Prikývla som. Vzala som si pohár a nasledovala ju do obývačky. Prebrali sme všetky témy, od Zayna až po Johnnyho Deppa. Okolo šiestej som sa s ňou rozlúčila a vrátila sa domov. Doma som dala Nessie žrať, odlíčila sa a v pyžame som si ľahla k Nessie na gauč. Zapla som si Animal Planet a pozorovala naozaj zaujímavé správanie afrických púštnych živočíchov. Bola som do toho tak zapozeraná, že sa mi nechcelo ísť otvoriť klopajúcemu človeku. Po piatom klopaní som sa neochotne postavila a šla otvoriť.

Annie, staviame tunel? :DD