She's mine 86

Tak dievčatá, posledná časť :) 

Epilóg bude, no neviem kedy :D just kidding :D bude zajtra najneskôr pozajtra :) 

No inak musím sa pochváliť, dnes mám 15 :DDDD takže sa zahrám na nenažranú a prosím si od vás darček v podobe komentíkov :) prekvapte ma :)

Viac sa rozpíšem pri epilógu, proste bežte čítať :) 

Otvorila som dvere a skoro som umrela od prekvapenia. Stál tam ON. Niall. V celej svojej kráse. 

"Čo tu robíš?" Šepla som takmer nečujne. Chcela som zavrieť dvere, no skôr než som hocičo stihla spraviť, vkĺzol dnu. "Ako si sa sem dostal?" 

"Pustil ma sem Liam, v  podstate ma sem donútil ísť..."

"Tak prečo si tu keď tu nechceš byť?" Jeho odpoveď ma vytočila oveľa viac ako som čakala.

"Nikto nepovedal, že tu nechcem byť. Ja som len povedal, že som sem nechcel ísť." Znova ten jeho pohľad, ktorý ma vždy úplne odzbrojil. Koľko je to? Mesiac aj niečo? 

"Čo tu chceš Niall?" 

"Ja neviem, ako mám začať. Vieš, že som nikdy nebol dobrý vo vyjadrovaní sa." 

"Nemám na teba čas celú noc, čo odo mňa chceš?" Chcela som ho mať pri sebe. Znova som chcela cítiť jeho pery na svojich Cítiť jeho veľké horúce dlane ako ma hladia. 

"Nemôžme si ísť sadnúť? Je to na dlhšie." Veľmi neochotne som sa pohla smerom do kuchyne. Sadla som si na najbližšiu stoličku a on oproti mne. 

"Nechceš niečo na pitie keď je to na dlhšie?" Rozhodla som sa byť aspoň trocha milá. Prikývol a ja som mu podala pohár Coly. 

"Vďaka. No asi by som mal prejsť k veci." Zhlboka sa nadýchol a spustil. "Je pravda že som tu z donútenia, no sám by som na toto nikdy nenazbieral odvahu. Aj keď si to nechcem pripúšťať, stále ťa milujem. Nikdy som ťa milovať neprestal a pochybujem, že ťa niekedy milovať prestanem. Neprišiel som však kvôli tomu. Chcem vedieť dôvod, prečo si sa so mnou rozišla. Chcem vedieť pravdu." 

"Nemilujem ťa, preto som sa s tebou rozišla. Keď to nechápeš, nemáš tu čo robiť." Silno mi chytil tvár do dlaní a prinútil ma pozrieť sa mu do očí. 

"Môžeš oklamať všetkých ostatných, no mňa nie. Chcem, aby si mi povedala pravdu, inak neodídem." Miešali sa vo mne pochybnosti. 

"Ako vidím, nemá to už dlhšie zmysel. Vieš prečo som vtedy išla k Dan? Pretože som po ceste stretla to dievča, čo sa mi vyhrážalo. Znova sa mi vyhrážala a spravila mi toto." Ukázala som prstom na jazvu na krku.  "Danielle bola v tej chvíli najbližšie a ja som bola tak strašne vystrašená, že som potrebovala čo najskôr ísť do bezpečia. Celú noc som nad tým potom rozmýšľala a uvedomila som si, že bude najlepšie pre všetkých ak sa s tebou rozídem. Zvyšok už vieš." Dokončila som svoj monológ a s obavami sa naňho pozrela. 

"Si blázon, vieš o tom?" Bruškom palca mi prešiel po tej jazve a mne naskočili zimomriavky. 

"Viem, že som spravila chybu. No za chyby treba pykať. Je to všetko čo si chcel? Alebo potrebuješ vedieť ešte niečo?" 

"Nespravila si chybu, chcela si nás chrániť. Stále mi však hlavou behá jedna vec. Miluješ ma ešte?" Lizzie zapni mozgové závity a rozmýšľaj! Miluješ ho a máš jedinečnú šancu mu to povedať.

"Ani na sekundu som ťa milovať neprestala." Slzy sa mi začali tlačiť do očí. 

"Dokázala by si to so mnou skúsiť ešte raz? Odznova?" On so mnou chce byť! Stále ma miluje!

"Chcem s tebou byť, ale nejde to. Bojím sa." Priznala som úprimne a prstom si zotrela slzu. 

"Lizzie ak by si to naozaj chcela, dalo by sa to. Najmem ti ochranku, vo dne v noci s tebou niekto bude." 

"Nejde o mňa! Ide o teba a o chalanov. Čo ak by sa vám niečo stalo? Vyčítala by som si to dokonca života." 

"Nikomu sa nič nestane, nemusíš sa báť." Teraz sa už z toho nemám ako vyvliecť. Ja sa ani nechcem z toho vyvliecť. Chcem ho mať znova každú noc pri sebe. Chcem aby mi znova dával pocítiť, ako veľmi ma miluje. 

"Tak? Dokázala by si to so mnou skúsiť ešte raz?" Prikývla som a široko sa usmiala. On sa naklonil ponad stôl a konečne priložil jeho pery na moje. Jeden jemný nevinný bozk a znova som v tom bola až po uši. Aj pred tým som si uvedomovala realitu, no teraz moju lásku k nemu ešte viac prehĺbil. 

"Milujem ťa Niall. Milujem ťa tak veľmi, že ti to nikdy nebudem vedieť dostatočne vyjadriť." Vstala som a prešla k nemu. Sadla som si mu na kolená a hlavu si oprela o jeho hruď. 

"Ja ťa milujem viac. No prosím ťa o jednu jedinú vec." 

"Nemiluješ. Akú?" 

"Už nikdy ma neopusť kvôli takejto hlúposti. Už nikdy nikdy nikdy viac." 

"Pevne verím, že o takom niečom ani rozmýšľať nebudem musieť." Znova som spojila naše pery v jemnom bozku a konečne po tých nekonečne dlhých dňoch som bola naozaj šťastná.