Summer Love 6

Prepáčte že dlho nebola časť, no nebol čas. Aj táto je krátka, no snáď sa vám bude páčiť :)

"Mami neboj sa, niekto sa nájde a o moju korytnačku sa postará." Dory z tváre neschádzali psie oči.
"Zlatíčko už som ti povedala, že ti korytnačku kúpim. Ale kam si ju chceš dať?"
"Do záhrady predsa, máme ju obrovskú a jeden maličký priestor pre Hildu by sa našiel, nie?" Zrazu začala mudrovať ako dospelá.
"Nie je až taká obrovská, no ten maličký priestor by sa určite našiel." Usmiala sa na ňu mama a Dory jej od šťastia vlepila pusu na líce. Bailey sa po celý čas len usmievala a spomínala na deň, keď jej rodičia domov priniesli vysnívaného škrečka. Bola ten najšťastnejší človek na svete. Nevydržal jej dlho, no aj ten necelý rok jej stačil na to, aby si už nikdy žiadne domáce zvieratko nekupovala. Zbytočné starosti. Až do druhej ráno bola Bailey hore a rozmýšľala nad všetkými možnými vecami, ktoré by mohli Connorovej partii na nej vadiť. Prišla na milión riešení a stále si bola istá, že si s nimi nebude rozumieť. Myslela, si že tým sklame Connora, stratí ho a znova ostane sama. Nie, to naozaj nechcela. Bola pripravená zapôsobiť na tisíc percent.

Nechcela však byť otravná, vtieravá a nechcela pôsobiť silene. To bude chcieť  teda pevné nervy a hlavne nestresovať. Pomyslela si a takmer hneď zaspala. Ráno sa zobudila bez budíka už o desiatej, čo bolo na jej pomery naozaj skoro a zgúľala sa z postele na zem. Spôsobila tým menší rachot, no na šťastie nikoho nezobudila. Tempom Dorynej budúcej korytnačky sa došuchtala do kúpeľne a snažila sa skrotiť neposlušné vlasy, čo jej však nešlo. Nakoniec si ich dala do copu, odkiaľ jej odstávali na všetky svetové strany. Umyla si zuby a rovnakým tempom sa presunula do šatníka. Vybrala si veci na behanie a ešte pomalšie sa začala obliekať. Už párkrát chcela s behaním seknúť, no s pevnou vôľou dokázala prekonať chvíľkové skraty. Ani dnes sa jej nejako extra nechcelo, ale bolo pekné počasie ako vyšité na beh. Do ruky si zobrala mini fľašu s vodou a čo najtichšie vyšla z domu na tichú Dublinskú ulicu. Rozbehla sa smerom k parku a šla jej obvyklú trasu. Široko-ďaleko nikoho nebolo, čo Bailey vyhovovalo, aspoň sa necítila až tak trápne, hoci ani zďaleka nebola jediná bežkyňa. Jeden postarší pán ju dokonca pravidelne zdravil, čomu sama nechápala. Po hodine behania sa vrátila domov a bez pozdravu zamierila rovno do kúpeľne. Spotené oblečenie hodila do koša so špinavým prádlom a sama vošla do sprchového kúta. Pustila na seba prúd vody, z ktorého však namiesto teplej vody tiekla vlažná. Bailey to šokovalo a prekvapene zhíkla. So zadržaným dychom sa rýchlo osprchovala a niekoľko minút sa zohrievala v bavlnenom uteráku. Na mamino zavolanie sa utrela a obliekla sa do spodného prádla. Zo šatníka si rýchlo schmatla sivé tepláky a obyčajné biele tielko a za chodu sa obliekla.mama uznanlivo prikývla nad jej rýchlym výkonom a do rúk jej podala tanier s obyčajnými cestovinami s paradajkovou omáčkou. Bailey poďakovala a s chuťou sa pustila do obeda. Bola hladná ako vlk, to je vlastne vždy. Dnes si však dala iba jednu duplu, čo bolo aj jej máme podozrivé.
"Čo sa stalo, že si toho tak málo zjedla?" Začudovane si ju začala obzerať.
"Nič, len som nervózna z toho stretnutia. Inak som úplne v poriadku."
"Nebuď nervózna, všetko dobre dopadne. Ak by ťa aj medzi seba neprijali, máš tu predsa Connora, mňa a Dory."
"Mami vďaka za podporu, no týmto mi naozaj nepomáhaš."
"Čo ti mám teda povedať? Že ťa určite zoberú medzi seba? Ak nie, mala by si ma za klamárku. No ja verím, že ťa medzi seba zoberú, si úžasné dievča Bai. Ľúbim ťa." Dala dcére pusu do vlasov a objala ju.
"Nemohla by si zavolať Connorovi, že sa necítim dobre? Naozaj sa bojím."
"Nie nemohla, už som pre teba prišiel." Ozval sa jeho hlas a Bailey prekvapene zodvihla hlavu. Uvidela stáť svojho najlepšieho kamaráta priamo pred ňou so širokým úsmevom na tvári.
"Tak ideme? Alebo ma chceš ešte viac znervózniť?" Nadhodila Bailey a vykročila smerom k nemu. Po jeho prikývnutí zakývala mame a trasúcimi sa nohami sa snažila opustiť ich dom.
"Ale no tak Bailey, si ty normálna? Sú to normálni ľudia tak neviem prečo toľko stresu." Upokojujúco ju objal okolo ramien a takto prišli až na miesto stretnutia, do parku. Connor niekomu zakýval a už sa hnal k malej skupinke ľudí. Tri dievčatá a dvaja chlapci.
"Hej decká, toto je moja super kamarátka Bailey." Postrčil ju a ona stála pred jeho partiou. "Bai toto sú Roxy, Olivia, Layla, Troy a Drew." Roxy, pekná nízka brunetka k nej vykročila ako prvá a objala ju. Toto naozaj nečakala, no objatie jej opätovala. Olivia sa na ňu len usmievala, taktiež na nej bolo vidieť nervozitu. Bailey k nej pristúpila a objala ju. Potichu obdivovala jej husté hnedé vlasy s farebnými pramienkami. Ako posledná k nej z dievčat podišla Layla a objala ju silou slona afrického. Drew a Troy ju objali naraz, no naozaj ešte silnejšie ako Layla.

Layla

Olivia 

Roxy