Forbidden love

Dievky, ja neskutočne zanedbávam tento blog a je mi to ľúto. No už čoskoro sa to zmení. 
Musím sa vám pochváliť, mám zlomený prst :D som proste šikovná :D
Spravila som ďalšie, pre mňa samú dosť šokujúce rozhodnutie. Rozhodla som sa na dobu neurčitú prestať písať Summer love pretože som sa zasekla a neviem, ako sa mám pohnúť ďalej. No začala som písať novú poviedku, ktorú mám dobre premyslenú takže ak chcete, môžem vám sem v priebehu ďalších dní pridať intro. Neznamená to, že SL nedokončím, len si to musím premyslieť. 
Aby to teda stále nestálo len tak, napísala som ďalšiu jednodielku. Snáď sa vám bude páčiť a mohli by ste sa vyjadriť v komentíkoch, nakoplo by ma to k písaniu tej novej poviedky :)
A ďakujem vám ku krásnym 16000 zhliadnutiam :))))) ani neviete ako moc ma to teší :)
A ešte posledná vec, Linduš, toto je pre teba :) za všetko! :) hlavne no veď ty vieš za čo ;) :D :)

"Hej Louis, mali by sme ísť. Mama nás už čaká." Chytila som ho za ruku a ťahala ho preč od zrkadla, kde si starostlivo upravoval už aj tak dokonalé vlasy.
"Grace, idem sa spoznať s tvojim otcom takže musím predsa nejako vyzerať." Je pravda, že môj otec si poriadne prezeral každého môjho hoci len kamaráta, nieto tých dvoch frajerov čo som mala. A čo to bude s Louim? Už teraz ho nemá rád kvôli sláve, nieto ešte keď ho spozná. Louis je presne ten typ chlapca, ktorý  môjmu otcovi vyhovovať jednoducho nebude, už len z princípu.
"Zlatko, zapáčiš sa mu aj keby si išiel v pyžame."

"To si nemyslím, ale mali by sme ísť lebo z nás tvoja mama zošalie." Zasmial sa po jej desiatom zatrúbení a spoločne sme ležérnym krokom vykročili ku dverám. Mama na nás už nervózne čakala a keď som za sebou zavrela dvere na jej aute, vrhla na mňa krátky pochybovačný pohľad. Obe sme sa toho stretnutia báli viac ako Louis, ten totiž netušil ako ho môj otec nemá rád. Ocko je fajn chlap, no keď príde na chlapcov, je to koniec sveta. On veľa cestoval a mal pocit, že mi musí nájsť niekoho, kto sa o mňa dobre postará. Áno, mám mamu, no tá je niekedy až príliš zaneprázdnená prácou a výchovou stále rovnako nevychovaného sedemnásťročného brata.
"Tak deti, sme tu. Louis uvoľni sa buď sám sebou. Všetko dobre dopadne." Mama zaparkovala. Vystúpili sme a ja ruka v ruke s Louim sme vošli dnu. Otec sa so mnou zvítal a s Louim si chlapsky podal ruku, no vážny výraz na jeho tvári neschádzal. Bála som sa aj za Louiho, no ten vyzeral byť v úplnom poriadku.
"Kľudne si sadnite, nestojte tam ako soľné stĺpy." Snažila sa uvoľniť atmosféru smiechom, no nevyšlo jej to.
"Grace zajtra odchádzam na pár dní do Paríža, pôjdeš so mnou?" Otočil sa na mňa otec s neskrývaným podráždením kvôli Louisovej prítomnosti.
"Prepáč oci, ale Louis má teraz len týždeň voľno a rada by som ho strávila s ním." Obávala som sa jeho reakcie, no klamať som mu nechcela.
"Ako chceš, vieš že môžeš ísť kedykoľvek so mnou." Videla som hnev na jeho tvári, no to nechcel dať na sebe poznať. Preto zaťal päste a pohľad sklopil do prázdneho taniera. Louis mi nervózne stisol pod stolom ruku a ja som mu stisk opätovala. Naozaj som sa bála otcovho zhodnotenia celého večera, no najviac som sa bála jeho názoru na Louiho.
"Dobrú chuť, snáď vám to bude chutiť." Mama nabrala polievku a s chuťou sme sa do nej všetci pustili. Počas celej večere nikto neprehovoril ani slovo. Po skvelej večeri sme sa presunuli na gauč a ja s mamou sme sa stali svedkyňami otcovho výsluchu Louiho.
"Ďakujem veľmi pekne za večeru a pane, rád som vás spoznal. Grace, môžeš na chvíľku?" Podal si ruku s mojim otcom, pobozkal mamu na obe líca a ja som šla za ním ku dverám.
"Ľúbim ťa Tomlinson, dobrú noc. Zajtra som u teba ako na koni so všetkými vecami na prežitie."
"Nemám z toho dobrý pocit. Aj ja ťa ľúbim, teším sa na teba už teraz. Ahoj." Pobozkal ma na rozlúčku a už nastupoval do taxíka. Ešte naposledy som mu zakývala a zavrela som dvere. Vrátila som sa späť k rodičom, no sedel tam už len otec. Ruky sa mi začali triasť a celá ustráchaná som si sadla oproti nemu.
"Grace nesúhlasím s tvojim vzťahom s tým chlapcom a ako tvoj otec ti zakazujem vodiť si ho do môjho domu." Najprv som si myslela, že je to len hlúpy vtip, no nebol.
"Ocko to nemyslíš vážne. Ja ho ľúbim! Nemôžeš mi zakázať niekoho ľúbiť."
"Som tvoj otec a ty stále nie si dospelá. To, že máš prázdniny a nechodíš do školy neznamená, že sa budeš pofľakovať s hentým. Nie je pre teba dosť dobrý." Nehneval sa, len mi to oznamoval.
"Oci prosím. Zakáž mi hocičo, len mi nezakazuj stretávať sa ním." Zašepkala som so slzami v očiach.
"Nezakázal som ti stretávať sa s ním, zakázal som ti vodiť ho do domu. No ako vidím, ty sa odtiaľto tiež nepohneš takže bude lepšie ak ten vzťah ukončíš."
"A David sa môže do noci túlať vonku, však? Prečo nechceš aby som bola šťastná? Prečo?" Začala som po ňom kričať, no s ním to ani nepohlo.
"David je chlapec, on sa o seba postará. Ver mi, že on ťa šťastnou neurobí."
"Lenže ja už som šťastná, nechápeš? Prečo jednoducho nechápeš, že za necelý mesiac mám osemnásť a tak či tak sa k nemu vrátim?"
"Do svojich osemnástich sa nepohneš z domu, je ti to jasné? Rozumieš?" Hovoril to s úplným chladom v hlase, ani len nežmurkol.
"Nenávidím ťa. Si ten najhorší otec na svete." Vrhla som naňho pohľad plný nenávisti a s plačom vybehla do svojej izby. Všetko je na nič. S týmto pocitom som okamžite zavolala Louimu.
"Grace? Je všetko v poriadku? Prečo plačeš?" 
"Nič nie je v  poriadku. Všetko sa zničilo. Všetko. Aj my sme skončili Louis. Už to dlhšie nemá zmysel." 
"Mám k tebe prísť? Pre boha Grace, takto nehovor. To nesmieš." 
"Nie, otec by ma zabil. Ale ja idem k tebe. Za pätnásť minút som u teba." Rozlúčila som sa s ním a začala vymýšľať plán úniku. Obula som si topánky, prehodila Louiho košeľu na plecia a po špičkách som prešla do chodby. Otec si ma našťastie nevšimol, tak som pomaly otvorila dvere. Tie však zavŕzgali a sekundu na to sa už ozýval otcov rozzúrený hlas. Ja som sa rýchlo prešmykla pomedzi malú medzeru a utekala k Louimu. O desať minút som už stála a ako o život zvonila na jeho zvonček. O chvíľu mi otvoril a ja som sa mu vrhla do náručia. Znova som sa rozplakala a nechala ho, nech ma na rukách odnesie do jeho spálne.
"Povieš mi už, čo sa stalo? Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi som sa o teba bál."
"Otec mi zakázal stretávať sa s tebou. Až do mojich osemnástich."
"Tie máš už o mesiac, nie? To aj tak budem na turné takže by sme na seba nemali čas."
"Lenže ty to nechápeš!" Zvreskla som po ňom aj keď som nechcela. "Mali sme mať týždeň len a len pre seba a on to všetko pokazil!"
"No tak Grace, ja za to nemôžem tak na mňa nekrič prosím ťa. Spolu to zvládneme, neboj sa. Ak chceš, môžme ísť na dovolenku a nikto o tom nemusí vedieť."
"Zbláznil si sa? Nikam ma nepustí. Už aj teraz po mne dal vyhlásiť pátranie len aby si dokázal, že má nado mnou moc. Nemôžem." Schúlila som sa mu v objatí a nechávala slzám voľný priebeh.
"Tak ostaneš tu u mňa, aj tak odchádza preč. O ničom sa nedozvie."
"Nie Louis, toto nemôžem spraviť. Myslím že bude lepšie, ak to skončíme." Hovorilo sa mi to ťažšie ako som čakala.
"Vážne to chceš skončiť len kvôli tvojmu otcovi? Ja teda určite nie. Nevzdám sa ťa, určite nie kvôli takejto blbosti."
"Nechcem, ale nemám na výber. Bojím sa, že by ma do konca života zavrel v dome a dal mi zákaz vychádzania."
"Grace, pozri sa na mňa." Prstami ma jemne chytil za bradu a pozrel sa mi do očí. "Ľúbim ťa a nemienim zahodiť všetko, čím sme si museli prejsť aby sme boli šťastní, rozumieš? No ak to tak chceš ty, budem to rešpektovať." V očiach sa mu zaleskli slzy a vtedy som si uvedomila, že bez neho by to nemalo zmysel.
"Aj ja ťa ľúbim Louis. No si si istý, že to zvládneme? Predsa len, je to ešte mesiac."
"Budem sa snažiť zo všetkého najviac len aby si bola v bezpečí. Nenechám tvojho otca aby nám zakazoval ľúbiť sa. Nikdy." Preplietla som si s ním prsty a ďalej som plakala.
"Louis môžem ísť s vami na turné? Bude to tak lepšie a budeme spolu."
"Môžeš ísť so mnou kamkoľvek chceš, ja budem len rád. Pre otcom ťa ochránim, to sa báť nemusíš. Všetko bude dobré, uvidíš." Pevne som ho objala a snažila sa uveriť slovám, ktoré mi povedal.

Dokonalý Tommo :3 :)