Crazy In Love - Intro

Kto to ešte nevidel, povinne si to pozrite. Moja Annie spravila video a ja som dojatá. :)
Nič viac na vás nemám, len enjoy :) 

"Lindsay kde toľko trčíš? Nemám čas až do večera. Vieš, že mám ešte povinnosti a musím skočiť do ambulancie po nejaké papiere. Zajtra mi má totiž prísť nový pacient a mala by som si naštudovať nejaké podkladové tlačivá," nervózne som sa prechádzala z miesta na miesto a čakala na svoju večne meškajúcu kamarátku.
"Caitlin mohla by si sa aspoň na chvíľu prestať ponáhľať? Je to tvoj najväčší problém. Nikoho si nenájdeš keď sa toľko budeš ponáhľať," so smiechom sa uráčila prísť do obývačky, keď si dovyberala dnešný outfit.
"Prestaň! To, že si moja spolubývajúca neznamená, že do mňa môžeš rýpať," ona ma však odignorovala, vlastne ako vždy a začala si obúvať conversky. Ja som ešte posledný krát skontrolovala, či môžem vyjsť z domu tak ako som oblečená a po Lindsayinom schvaľujúcom pohľade som si do kabelky hodila mobil a do ruky vzala kľúče od auta. Byt som zamkla a nasadla do auta na miesto šoféra.
"Cait si si istá, že je to dobrý nápad? Nemám to odšoférovať ja? Vieš, že ti skoro nedali vodičák," zase začala podpichovať, no nevšímala som si ju. S úplným pokojom v hlave som naštartovala a vyrazila smerom k najbližšiemu Starbucksu.
Horko-ťažko som zaparkovala a vystúpila do výnimočne slnečného a teplého Londýna. Aj napriek tomu, že ešte pred pár dňami tu boli ohromné lejaky, dnes bolo počasie ako vyšité.
"Ale no tak Cait, nemôžeš sa na mňa hnevať do konca života. Okrem toho, dlžíš mi kávu," žmurkla na mňa a ja som vedela, že mám prehraté. Nedokážem sa na ňu dlho hnevať, na to ju mám až príliš rada.
"Vieš veľmi dobre, že sa na teba nehnevám," prevrátila som očami a postavila sa do rady na kávu.
"Viem, no potrebovala som ťa vyprovokovať. Idem nám obsadiť stôl tak mi prosím ťa zober jedno vanilkové latté," nestihla som sa jej ani spýtať, či chce cukor a už jej nebolo. V tomto bola Lindsay úplne iná ako ja. Nikdy nič nestíhala a keď sa mala ponáhľať, bola rýchla ako blesk. Ja som sa vždy radšej ponáhľala dopredu a aj tak som nič nestíhala. V tomto som ju obdivovala. Aj napriek tomu, že bola spomalená, všetko stíhala s nadhľadom.
"Dvakrát vanilkové latté vás poprosím," usmiala som sa na milého chlapca za pokladňou a počkala na svoju objednávku. Keď mi ju konečne doniesli, pobrala som sa hľadať Lindsay. Nebolo ťažké ju nájsť, sedela niekoľko stolov od pokladne. Sadla som si oproti nej a podala jej kávu.
"Ďakujem, si môj poklad. Aké máš plány na zajtra? Rada by som s tebou ostala doma, už dlho sme sa poriadne neporozprávali."
"Do tretej som v práci, potom by som ešte mala dokončiť nejaké papierovačky a potom som už len tvoja."
"Tak to sa už teším," usmiala sa na mňa a odpila si z kávy. Potichu sme ju dopili a opäť bez slov sme opustili našu obľúbenú kaviareň.
"Lindsay prosím ťa, nemohla by si ma zajtra zaviezť do práce? Naozaj by si mi pomohla."
"Samozrejme, čo by som ja pre teba nespravila," uškrnula sa a ja som si v duchu pomyslela, akú super kamarátku to mám. Opäť sme nasadli do auta a ja som odviezla Lindsay na poobedňajšiu prednášku a seba do ambulancie pre papiere. Rozlúčila som sa s ňou a pokračovala ďalej.
Keď už som mala všetko dokončené, znova som nasadla do auta a vyrazila smerom k univerzite. Lindsay bola až príliš lenivá na to, aby išla autobusom. Zaparkovala som pri vchode a čakala na ňu.
"No hurá Caitlin, už som si myslela že neprídeš," nasadla celá namosúrená a ruky si zložila na prsiach.
"Čo sa stalo? Collins zase rýpal? Alebo bol až príliš nudný?" Chcela som ju len podpichnúť, no ona na mňa  vrhla pohľad alla "už by si mohla byť ticho" a zúfalo si pretrela oči.
"Prepáč Cait, no toto si potrebujem nechať prejsť hlavou. Zajtra ti o tom poviem, sľubujem," nasilu sa usmiala a ja som vyštartovala domov. Úspešne som zaparkovala, obe sme vystúpili a bez pozdravu zamierili každá do svojej izby.

Caitlin

Lindsay

Outfit Caitlin