Summer Love 22

Projekt som si nakoniec nespravila, nechcelo sa mi :D tak dnes iba narýchlo, na zajtra mám toho strašne veľa. Ak sú tam nejaké chyby, cez víkend to opravím. 

Enjoy :) 

Tento moment prerušilo až zapípanie Baileynho mobilu. Otrávene zagúľala očami, vzala ho zo stola, aby sa pozrela, kto jej píše. Bola naozaj prekvapená, keď zistila, kto jej napísal.

„Doletela si v poriadku? Si už doma? P.S. chalani ťa pozdravujú ;) H. xx“ Oči jej takmer vypadli z jamiek od samého prekvapenia. Mama jej nakukla ponad plece a zdvihla obočie, čakajúc na vysvetlenie.

„Prepáč, že som sa neozvala, no úplne som na to zabudla. Všetko je v poriadku. Už ti chýbam, čo? :D P.S. aj ja ich pozdravujem J Bai xx“ Rýchlo mu odpísala a otočila sa späť na mamu.

„Takže, kto to je?“ Zasmiala sa jej mama.

„Louis, priateľ Eleanor, je v chlapčenskej skupine a Harry je jeden z tých piatich chalanov.“

„A? To je všetko? Preto ti písal?“ Neprestávala sa usmievať.

„Mami, poznáme sa tri dni. Sme kamaráti.“

„Zlatko, dnes sa ľudia púšťajú do vzťahov aj po jednodňovej známosti.“

„Prepáč, ale vyzerám tak, že by som bola taká?“ Dotkla sa jej myšlienka, že by si jej mama o nej mohla myslieť niečo takéto.

„Nie, takto som to nemyslela. Len som ťa zoznámila s dnešnou realitou. Bailey, som tvoja mama. Viem, že taká nie si.“

„Ešteže tak. Aký ste mali víkend?“ Opýtala sa jej na zmenu témy a započúvala sa do hlasu jej mamy. Po chvíľke jej znova zapípal telefón. Načiahla sa poňho a prečítala si Harryho odpoveď.

„Nie, nechýbaš :P prepáč, ak som práve ranil tvoje city :D aký bol let?“

„Ja neviem, čo na to povedať. Príď ma niekedy pozrieť na psychiatriu, zosypala som sa z toho. Celkom fajn, taký normálny :D keď ti teda nechýbam, prečo si mi hneď napísal, hm? :D“ Rýchlo mu odpísala a znova sa začala sústrediť na mamino rozprávanie. Hlavu si oprela o opierku gauča a pri zvukoch televízie zaspala. Po takmer  bezsennej noci sa zobudila na gauči, zakrytá hrubou dekou. Ruky natiahla za hlavu a deku si vytiahla až po bradu. Zo stolíka si vzala mobil, aby sa pozrela koľko je hodín a všimla si, že jej prišli dve správy.

„Lebo si mi sľúbila, že mi napíšeš a nenapísala si :D len som sa chcel uistiť, že si v poriadku.“ Jedna od Harryho.

„Ty potvora jedna, prečo si mi nenapísala a Harrymu áno? Hm? Toto si s tebou ešte vybavím! :D“ A jedna od Eleanor. Úplne jej zabudla napísať, tak ako Harrymu.

„Si zlatý, naozaj ma mrzí, že som ti nenapísala. Snáď sa mi to už nikdy nestane, pamäť mám horšiu ako dôchodca :D“

„Sorry, naozaj som na to zabudla :D ak by mi Harry nenapísal, ani jemu by som nenapísala.“  Obom im rýchlo a stručne odpísala. Všimla si, že je pol ôsmej a tak rýchlo vstala, obliekla sa do športového a tak, ako každé ráno, si išla zabehať. Zabehla svoju typickú vzdialenosť a keď sa vrátila domov, na stole už mala pripravené raňajky.

„Vďaka mami, si poklad.“ Usmiala sa na ňu a dala jej pusu na líce. Tanier s omeletou si zobrala do ruky a ponáhľala sa do izby, aby nemeškala do práce hneď prvý deň. Ako náhle vošla do izby, raňajky si položila na nočný stolík a po rýchlom procese v kúpeľni sa zabalená v uteráku a s mokrými vlasmi vrátila naspäť do izby. Sadla si na posteľ a rýchlo do seba nahádzala raňajky. Obliekla si spodné prádlo a vrátila sa späť do kúpeľne, aby si vyfénovala vlasy. Na mihalnice si naniesla tenkú vrstvu špirály, z poličky vzala Labello a cestou do izby odniesla veci do práčovne. V šatníku strávila desať minút, kým si vybrala niečo vhodné na oblečenie. Nakoniec si vybrala bielu košeľu, ktorú si zapravila do ružových krátkych nohavíc a na nohy si obula úplne nové sandále, ktoré dostala od mamy na Vianoce. Do vlasov si zasunula čierne Ray – Bany a uvedomila si, že jej ostáva posledných päť minút na to, aby odišla. Do vrecka si dala mobil, do malej čiernej kabelky si dala peňaženku a všetky tie veci, ktoré potrebovala.

„Ahoj mami, budem sa ponáhľať. Ešte ti dám vedieť, kedy prídem.“ Rozlúčila sa s ňou a jej malou sestrou a peši sa vybrala do kníhkupectva, kde sa mala začať jej práca. Za pätnásť minút už stála pred vchodom a nervozita zaplavila celé jej telo. Chcela vstúpiť dnu, no dvere boli zamknuté. Sadla si teda na stoličku na chodbe pred kníhkupectvom a čakala, kým sa niekto zjaví. Medzitým jej však prišla správa od Harryho.

„Ja viem, som proste úžasný :P takže madam zabúda, hm? :D“ Sama pre seba sa usmiala a rozmýšľala, čo mu má odpísať.

„Nie všetci sú takí úžasní, ako ty :D ale nie, žartujem,  nie si úžasný.“ Odpísala mu a čakala na odpoveď, keď sa pri nej zjavilo dievča, približne v jej veku.

„Ahoj, ty musíš byť Bailey. Ja som Grace, teší ma.“ Usmiala sa na ňu a ryšavé vlasy si prehodila cez plece. Bailey sa postavila, aby ju objala a Grace jej stisk pevne opätovala. Bailey si ju pozorne prezrela. Veľké, prenikavo modré oči jej svietili v strede tváre, medzi nimi stredne veľký nos, pod ktorým sa črtali úzke, ružovkasté pery. Bola niečím zvláštna, no za to veľmi pekná.

„Ako dlho si v Dubline?“ Otočila sa na ňu ponad plece, keď odomykala dvere.

„Vieš, že už to ani nepočítam? Približne pred dvoma mesiacmi, alebo tak nejako.“

„A až teraz si si našla prácu, hej?“ Grace sa na ňu uškrnula a pustila ju, nech prejde cez dvere. Zastala tesne za nimi a počkala na Grace.

„Po pravde, pred tým som ju nehľadala. Mali sme dosť problémov so sťahovaním a vybavovaním rôznych vecí.“

„Predpokladám, že ti tu je dobre. Inak by si nebola taká vysmiata.“ Bailey si uvedomila, že sa naozaj celý čas usmieva. No nebolo to kvôli tomu.

„Je tu fajn, lepšie ako som si myslela. No neusmievam sa kvôli tomu,“ zamrmlala po tichu a nasadila vážnu tvár.

„Tak hovor, je v tom nejaký chalan?“ Začala vyzvedať a Bailey rozmýšľala, či je dobrý nápad povedať jej, že je to preto, že si píše s Harrym.

„Nebudem ti klamať, je. Ale je to iba kamarát.“ Mobil si vytiahla z vrecka a skontrolovala, či jej náhodou neodpísal.

„Bailey, mal som ťa rád. Teraz si ma úplne zruinovala. Za to ťa už viac nemám rád! L“ Bailey sa začala smiať a nevedela to zastaviť. Grace jej nakukla ponad plece a prečítala si správu od Harryho.

„Kto je Harry?“ Podozrievavo na ňu hľadela.

„Kamarát. Spoznali sme sa cez víkend,“ odpovedala jej, zaujatá odpisovaním mu.

„Ja.... Prepáč mi to, Harry. Dúfam, že mi to niekedy odpustíš.“ Odpísala mu a nasledovala Grace pravdepodobne do skladu.