Summer Love 29

Opäť sa ospravedlňujem, že nebola časť, ale bola som v Slovenskon Raji a akosi nebol čas písať a vrátila som sa v nedeľu a dnes mi odletela úplne super kamarátka na rok do Ameriky a poviem vám, že ešte teraz plačem. O tri týždne odlieta aj kamarát a celé je to také divné. Cítim sa, ako keby odišla časť mňa. No nič, asi vás to nezaujíma. 

Zajtra vám pridám buď časť, alebo jednodielku. Uvidím, čo sa mi podarí dopísať. 

Mám vás rada, baby :) ♥

Enjoy :)

Splnila som presne to, čo som si včera večer povedala. Spala som do desiatej, čo bolo viac ako dvanásť hodín. Vyliezla som z postele nedbajúc na spiaceho Harryho a odišla von z izby. Potichu som prešla cez chodbu až do kuchyne, kde som sa chvíľu dezorientovane obzerala. Všetci ostatní ešte spali a preto som sa snažila byť potichu. Zo skrinky nad umývadlom som potichu vytiahla dva taniere a položila ich na kuchynskú linku. Z chladničky som vytiahla toastový chlieb, z ktorého som rovno dva kúsky strčila do hriankovača. Kým sa opekali hrianky, z chladničky som vytiahla aj maslo so syrom. Počkala som, kým sa dopečú a keď vyskočili, opatrne som ich vybrala. Do hriankovača som dala ďalšie dve a tie hotové som natrela maslom. Zo skrinky vedľa chladničky som vytiahla Nutellu a natrela ju na hrianky s maslom. Medzitým boli hotové aj ďalšie hrianky. Tie som takisto natrela maslom a na ne dala syr. Z umývačky riadu som vytiahla dva poháre a naliala do nich mlieko. Všetko som položila na tácku a pomalým krokom som sa vrátila do izby. Harry už sedel na posteli, chrbtom sa opierajúc o čelo postele a keď som vošla, roztomilo sa usmial.

„Dobré ráno. Tu máš raňajky, snáď ti to bude chutiť,“ usmiala som sa aj ja a podala mu tácku na kolená.

Sadla som si vedľa neho, pričom som si vzala svoje dve hrianky. Kým ja som do tej so syrom s chuťou zahryzla, Harry sa na to pochybovačne pozeral. Pokrčil nosom a prižmúril oči, dôsledkom čoho sa mu na čele vytvorili jemné vrásky.

„Nie je to otrávené, neboj sa,“ zasmiala som sa a pokračovala v raňajkovaní. Harry na tie hrianky pochybovačne pozeral a až keď som ja dojedla, on sa do nich pustil.

„Si si istá, že si ich neotrávila?“ Pochybovačne si ma premeral, keď si z brady zlizol Nutellu. 

„Prečo by som to robila? Jedz, lebo ich zjem ja,“ opäť som sa zasmiala, keď si takmer celú hrianku vopchal do úst. Do hurónskeho smiechu som vybuchla až vtedy, keď som si všimla, že má tú Nutellu aj na nose. Tanier som položila na nočný stolík a smiala sa ďalej. Harry sa najprv nechápavo pozeral, no keď som mu ju prstom zotrela, pochopil. Opatrne, tak aby sa už viac nezašpinil, doraňajkoval a taktiež tanier odložil na nočný stolík.

*Harryho pohľad*

Po tom, čo som dojedol, som sa na ňu v tichosti pozeral. Bola naozaj krásna, to by nepoprel žiadny chlap na zemi. Úsmev jej neschádzal z tváre, čo ma naozaj tešilo, keďže som chcel, aby bola šťastná. Neľúbil som ju, aspoň nie tak veľmi, že by som si to uvedomoval. No záležalo mi na nej viac, ako keby sme boli len kamaráti. Bol som si však vedomý jednej veci. Kvôli mne bude prežívať naozaj ťažké obdobie. Dúfal som, že to nebude brať až tak vážne a povedal by som, že ona si to uvedomovala tiež.

„Bai? O dva týždne by sme mali mať dva dni voľna,“ prehodil som len tak, aby reč nestála.

„Priletíš za mnou?“ spýtala sa s malou nádejou v hlase.

„Uvidím, čo sa bude dať robiť. Ak by ma nepustili, neprišla by si ty za mnou?“ Pokrčila nosom, pričom sa jej vytvorili na lícach drobné vrásky. Bola taká rozkošná.

„Nemôžem. Budem musieť chodiť do práce a pomáhať mamke.“

„Tak ja sa pre teba obetovať môžem a ty pre mňa nie? Čo si to ty za frajerku?“ uškrnul som sa na ňu po tom, čo sa na mňa zhrozene pozrela.

„Prepáč, ale už tri víkendy po sebe som nebola doma. Naozaj ju toľko nemôžem nechávať samú doma.“ Ľútostivo sa na mňa pozerala a nechtom si prechádzala po kolene.

„Chápem. Budem rebel a prídem za tebou, dobre?“ Pritiahol som si ju k sebe a nosom som ju pošteklil na krku.

„Vieš, že mám rada rebelov?“ provokatívne si hryzla do spodnej pery. Naklonila sa ku mne a perami sa jemne obtrela o tie moje, pričom sa ku mne posunula ešte bližšie. Pregúľal som si ju pod seba a obkročmo som si sadol na jej brucho. Vyhrnul som jej tričko tesne nad pupok, čomu sa hneď začala brániť.

„Nevrť sa, ty trdlo,“ napomenul som ju.

„Tak zo mňa zlez dolu. Nechcem, aby si sa mi pozeral na brucho, je tučné.  A navyše, si ťažký,“ dodala a snažila sa ma zhodiť dolu, čo sa jej však nepodarilo.

„Toto už nechcem v živote počuť, jasné? Máš pekné bruško, vôbec nie je tučné.“ Prstami som jej prešiel od bedrových kĺbov až po rebrá. Keď som jej opakovane prešiel cez rebrá, striaslo ju.

„Harry prestaň, to šteklí!“ zvýskla a prudko sa mykla doľava, kvôli čomu si lakeť udrela o nočný stolík. „Zabijem ťa. Skôr, ako ty zabiješ mňa,“ zlostne zasyčala a pošúchala si udreté miesto na lakti.

„Prepáč, nechcel som ťa udrieť.“ Ona sa však rukami nečakane zaprela do mojich ramien, čím dosiahla, že som padol na zem. Teraz sme boli vyrovnaní. Chvíľku medzi nami vládlo ticho, no videl som, ako jej myká kútikmi úst. Nakoniec vybuchla do hrdelného smiechu. Jednou rukou sa držala za brucho a druhou sa snažila zotrieť si slzy, ktoré jej vytekali z očí. Bola celá červená v tvári, čo zase rozosmialo mňa. Zatiaľ čo Bailey nevedela zastaviť svoj smiech, ja som sa len potichu smial na celej situácii. Ak by nás v tej chvíli niekto videl, poslal by nás rovno na psychiatriu.

„Dobré ráno! Ste na titulke a ste tam naozaj veľmi pekní,“ uchechtol sa Louis, hodil po mne časopis a znova odišiel. Mal pravdu, boli sme tam na zjedenie. Bailey s privretými očami, rukou vo vlasoch a ja s krivými nohami a otvorenými ústami. Musel som sa na tej fotke zasmiať, bola ešte vtipnejšia ako smejúca sa Bailey. Otvoril som ho na strane, kde o nás písali a začítal sa doňho.

„Pravdepodobne nový párik! Harry Styles a táto neznáma slečna (údajne sa volá Bailey a je sesternica Eleanor Calder, priateľky Louiho Tomlinsona) sa včera okolo obeda spolu vybrali na návštevu k spomínanému Tomlinsonovi, kolegovi Harryho Stylesa. Či už za tým je niečo viac, alebo to bola len priateľská návšteva, to sa nám zistiť nepodarilo. Dôveryhodný zdroj nám však prezradil, že mladá slečna sa včera bola zabávať s chlapcami z One Direction a  bar opúšťala s Harrym. Či už to je tak, alebo nie, to sme sa nedozvedeli. Ani jeden z dvojice sa k tomu nevyjadril, čo sa, dúfame, čoskoro napraví.“  Pozrel som sa na fotku pod tým, potom na Bai a obaja sme znova vybuchli do smiechu.

„Som populárne neznáme dievča,“ povzdychla si potom, čo sa dosmiala. „Možno to teraz vyznie hlúpo, ale nechcem, aby si so mnou šiel na letisko. Bude z toho len zbytočné ďalšie veľké haló a to naozaj nechcem.“ Roztomilo sa začervenala a sklopila pohľad do zeme.

„Nevyznelo to hlúpo, chápem ťa. Dnes budeš ale celý deň so mnou, lebo najskôr sa vidíme za dva týždne.“ Len ledabolo pokrčila plecami a ľahla si na posteľ. Striedavo krčila a vystierala prsty na nohách, ktoré jej ovísali cez kraj postele. Na tvári pri tom mala nasadený sústredný výraz, akoby bola na nejakých majstrovstvách v ohýbaní prstov. Pri pohľade na ňu som sa jednoducho musel usmiať.

„Idem sa osprchovať, hneď som späť.“ Postavila sa z postele. Rýchlo mi cmukla na pery a už jej nebolo. Elegantne odkráčala von z izby a nezabudla pri východe hlasno buchnúť dverami. Ja som vôbec nevedel, čo mám robiť minimálne tú polhodinu, čo bude v kúpeľni. Zo stolíka som si vzal jej mobil, odblokoval ho a otvoril twitter. Bol som zvedavý, koľko dievčat jej už začalo nadávať. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som zistil, že jej poväčšine písali celkom milé tweety a iba niektoré boli také, čo by zložili aj najbezcitnejšieho človeka. Bol som si však istý, že Bailey to riešiť nebude. Vyhľadal som cez jej účet nás, všetkých chalanov a Danielle a všetkých som dal nasledovať. Zaujímalo ma, odkiaľ vlastne všetky tie fanúšičky vedeli, aký má twitter. Keď som sa však pozrel na posledný tweet Eleanor, pochopil som.

„Najlepší víkend, niekedy to musíme zopakovať! @Bailey_Larkin“ ­ A pod tým fotka ich dvoch, pravdepodobne z baru. Bailey na nej škúlila s vyplazeným jazykom, zatiaľ čo El mala ruku zdvihnutú vo vzduchu. Ani som si nestihol uvedomiť ako, Bailey už bola naspäť. Omotaná v uteráku, ktorý jej siahal niekoľko centimetrov pod zadok sa presunula k jej taške. Pohľadom som zablúdil na jej zadok, no ona si to pravdepodobne všimla. Otočila sa na mňa s úškrnom a zdvihnutým obočím.

„Máš pekný,“ na chvíľu som sa odmlčal. „Uterák,“ dokončil som a obaja sme vyprskli do smiechu.