Summer Love 32

Prešlo približne pätnásť minút, kým sa lietadlo pohlo. Letuška začala vysvetľovať jednotlivé bezpečnostné pokyny, ktoré som však nebola schopná vnímať. Rozmýšľala som len nad tým, ako mame vysvetlím, prečo som na titulkách časopisov. Určite mi vyhodí na oči, ako som ju presviedčala o tom, že by som sa nepustila do vážneho vzťahu bez toho, aby som toho človeka poznala naozaj dobre. Nemohla som k nej len ta prísť a povedať: „Vieš, mami, preskočilo mi a dala som sa dokopy s chlapcom, lebo má peniaze. Teraz mi je to ľúto, lebo ho neľúbim tak, ako by som mala, a viem, že som spravila najväčšiu hlúposť, akú som mohla.“  Vyzeralo by to asi tak, že by na mňa nakričala a nebavila sa so mnou niekoľko dní. Iste, prešlo by ju to, no náš vzťah by nebol taký ako pred tým. Mala som jediné šťastie, že sa mamka vracia až v stredu. Stále som mala v mysli túto jednu vec, nevedela som sa jej zbaviť.

„Prepáčte, slečna, dáte si niečo?“ spýtala sa ma letuška prechádzajúca okolo mňa s vozíkom, na ktorom mala naložené pitie. Už sme mali za sebou približne polovicu letu, ktorú som strávila vymýšľaním rôznych vysvetlení.

„Nie, ďakujem,“ usmiala som sa na ňu a pokračovala vo svojich úvahách. Mamke to oznámim normálne. Zatajím jej však fakt, že som to spravila z čistej túžby, túžby po peniazoch. Poviem jej len to, že sa máme radi a že je všetko tak, ako má byť. Nikto sa nemusí dozvedieť o tom, že som mrcha.

Zadívala som sa von oknom, kde som nevidela nič iné, len mraky. Opäť nás čakalo škaredé počasie, čomu som sa netešila. Nechcelo sa mi chodiť peši do roboty v takomto počasí. Neveštilo to nič dobré, akurát tak nejaké nešťastie, ktoré sa mi určite stane. Z ničoho nič ma zasvrbelo rameno, tak som sa prudko otočila a omylom trafila neznámeho chlapa do tváre.

„Prepáčte, mrzí ma to. Naozaj ma to strašne mrzí. Nechcela som vás udrieť,“  ospravedlňovala som sa stále dookola, na čom sa vedľa sediaci pán nesmierne zabával. Aj napriek tomu, že som ho pred chvíľou udrela do tváre.

„To je v poriadku, nič sa predsa nestalo,“ zasmiala sa na mne. Zahanbene som odvrátila pohľad a začala sa sústrediť na čítanie asi rok starého vydania časopisu Vogue. Nenazvala by som to čítanie, len som si prezerala stránky a v duchu som kritizovala alebo obdivovala jednotlivé módne typy, či outfity.

Po pristátí som sa ponáhľala medzi  prvými, aby som už konečne mohla byť doma, v pokoji od všetkého. Zapla som si mobil a napísala Roxy, aby bola za dvadsať minút u mňa, čo som u nej považovala za možné, pričom u mňa to možné nebolo. S kabelkou v ruke som si vykračovala do časti, kde nám mali prísť tašky. Moja, ako inak, prišla až medzi poslednými. Navyše sa mi ani nepodarilo vziať i ju na prvý pokus z pása, takže som musela vyzerať celkom komicky, keď som ju odtiaľ ťahala oboma rukami. Nebola ťažká, no aj tak to šlo ťažšie, ako som predpokladala. Rýchlou chôdzou som zamierila k východu a skôr, ako som vyšla, som si nasadila slnečné okuliare. Hlavu som mala celý čas sklopenú dolu, aby ma náhodou nejaký dotieravý paparazzi neodchytil, čomu som ja osobne veľmi neverila, no Harry ma o to poprosil. Chcel ma chrániť.

Pristavila som sa pri jednom z voľných  taxíkov a nasadla dnu. Po tom, ako som mu nadiktovala adresu, som zrak upierala na okolitý svet. Bolo už osem hodín, no vonku ešte nebola celkom tma.

„Už ťa čakám. Máš mi čo vysvetľovať!“ Nebolo to to, čo som chcela od Roxy počuť ako odpoveď. Taxikár zastavil pred domom, tak som mu zaplatila a s poďakovaním vystúpila. Roxy stála pri dverách a vyčítavo ma mňa hľadela.

„No konečne. Takmer som prirástla nohami k zemi,“ zafrflala, no podišla ku mne, aby ma objala.

„Prepáč, troška som sa zdržala. Ako ste sa mali?“

„Stále sme boli spolu. Vieš, čo sme sa dozvedeli? Troy odchádza do Argentíny. Nevie, koľko tam bude, no najbližší polrok ho neuvidíme. V piatok má rozlúčkovú párty, na ktorú sme všetci pozvaní.“

„Nechcela som počuť rovno takéto správy,“ riekla som medzitým, ako som odomykala vchodové dvere.

„Ver tomu, že ani my. Ale ty sa pochváľ, ako sa má Harry?“

„Má sa fajn, len mu chýbam. Jasné, že aj on chýba mne, ale snažím sa na to nesústrediť. Hneváš sa na mňa?“

„Nie. Len ti závidím. Určite sa k tebe správa ako k princeznej.“ Na chvíľku sa mi zdalo, akoby sa vytratila z reality. Tašku som po ceste do izby hodila do práčovne, aby som nemusela zbytočne prenášať oblečenie. Roxy ma celý čas nasledovala a dupala pri tom ako slon.

„To ti zatiaľ neviem povedať, sme spolu len dva dni. A už ma stihol zhodiť na zem z gauča,“ zasmiala som sa pri spomienke na ten incident a pri jej spýtavom pohľade som sa pustila do rozprávania. Bola som rada, že som sa jej mohla takto vyspovedať. Nepovedala som jej, čo všetko za tým stojí, no priznala som sa, že ho neľúbim tak, ako on mňa. Roxy celý ten čas sedela, pripravená ma počúvať až do noci. Vtedy som si uvedomila, aké je to fajn mať takú úžasnú kamarátku. Pripadalo mi to ako večnosť, kým som jej všetko vyrozprávala. Klamala by som, ak by som povedala, že som nemala chuť povedať jej, ako to naozaj je, no vždy som si pri tom hryzla do jazyka. Bála som sa, že by ma odsúdila a nikdy by mojím smerom ani nepozrela. Bála som sa aj toho, že by sa to potom nejakým spôsobom dozvedel Harry, čo som nemohla dopustiť. Povedala som jej však to, že za celým vzťahom je niečo iné ako láska. Roxy to zbytočne nerozpitvávala, nechala to tak, ako to bolo. Neriešila to, dokonca som mala pocit, že ma nepočúva. Keď už som jej nemala čo povedať, rozhodli sme sa, že pôjdeme spať. Obe sme sa osprchovali a oblečené v pyžamách sme si ľahli do postele.

„BaiBai, je všetko v poriadku? Zase si sa neozvala!“ Prišla mi správa od Harryho, na čo som mu rýchlo odpísala, že je všetko v najlepšom poriadku, len som sa pozabudla. Nastavila som si budík, aby som nezaspala do práce, odložila som mobil na stôl a potom, ako som začula vedľa mňa tiché pochrapkávanie, som zhasla svetlo a snažila sa zaspať. Nebola som unavená, ani myšlienky mi to nedovolili. Nemohla som prestať myslieť na to, že Troy odchádza preč. Bola som pripravená ísť s ním ešte aj na letisko, aby som s ním bola čo najdlhšie.

„Roxy otoč, sa chrápeš.“ Zatriasla som ňou a počkala, kým sa otočí. Na chvíľku sa v izbe rozhostilo ticho, čo som využila na zaspanie.