She's mine 68

"Zoe? Povieš nám, čo sa ti stalo?" Sadla si vedľa mňa na posteľ a v očiach sa jej zaleskli slzy.
"Išla som na prechádzku, tak ako každý deň. Všetko bolo v poriadku, všade bol okolo aspoň jeden človek. No ako som prišla do parku, začala som mať zvláštny pocit, že ma niekto sleduje. Stále som sa otáčala, no nikoho som tam nevidela, tak som išla ďalej. Keď v tom ma zdrapil nejaký chlap, zbil ma, ukradol mi veci a utiekol. Ach, kiežby som si aspoň pamätala, ako vyzeral." Utrápene si vzdychla a jediné, čo som pre ňu v tej chvíli mohla urobiť bolo to, že som ju objala. Niall vedľa mňa len neprítomne pozeral do okna.
"Neboj sa, bude to v poriadku. Nikdy na to celkom nezabudneš, no po čase bude lepšie." Ver mi, viem čo to je mať takýto traumatický zážitok na celý život. No neplánovala som jej to povedať. "Ak chceš, zaveziem ťa domov, dobre?" S vďačným úsmevom prikývla a tak sme Nialla nechali v izbe samého. Hneď
ako sme vyšli na chodbu nás chalani zasypali spŕškou otázok.
"Veď ste aj tak počúvali za dverami, tak čo chcete ešte počuť? Zoe chce ísť domov, tak ju nechajte." Zoe im len nesmelo zakývala a nasledovala ma do Harryho auta. Celý čas sa nervózne vrtela na sedadle a masírovala si modrinu na dlani.
"Si v poriadku? Si si istá, že nechceš ísť do nemocnice? Kľudne tam s tebou pôjdem, aj tam s tebou ostanem."
"Nie, si zlatá, ale nie. Všetko je v poriadku. Ak by sa niečo zhoršilo, mám predsa mamu. Inak dala by si mi tvoje číslo? Vieš, aby som ti mohla vrátiť tie veci." Keď sme zastali pred jej domom, nadiktovala som jej číslo a naposledy jej zakývala. Nebývala ďaleko, tak som bola doma pomerne rýchlo. Po ceste som síce skoro nabúrala, no to snáď už Harry nezistí. Doma ma však zasypali otázkami typu "Kto to bol?" "Ako ste sa spoznali?" "Bola naozaj pekná." "Čo sa jej stalo? A prečo bola u nás?" 
"Chlapci, Zoe niekto zbil a mi sme ju našli, tak sme ju zobrali k nám. Ak by sme ju tam nechali, pravdepodobne by zamrzla. A Harry, máš pravdu, bola naozaj veľmi pekná. Ou a takmer by som zabudla, do piateho máme voľno." Harry mierne zčervenel a sadol si na gauč. Keďže bol čas obeda, objednala som pizzu. Nikam von sa mi ísť nechcelo a variť sa tiež nikomu z nás nechcelo.
"Niall choď prosím ťa po tú pizzu, bol to predsa tvoj nápad mať na obed pizzu." Danielle sa lenivo prekotúľala z jedného boku na druhý a zasnene sa zadívala na Liama. Mne sa ten nápad ale vôbec nepáčil, to by som sa musela postaviť. Sedela som mu na kolenách a keď chcel ochotne ísť pre donášku, obmotala som mu ruky okolo krku a držala sa ho ako kliešť. Nakoniec sa obetoval Harry a s prekrútením očí nám doniesol pizzu.
"Tu máte vy lenivci, za to so mnou pôjdete večer do klubu." Ukázal na nás prstom a zvraštil obočie.
"Ja idem s Danielle k jej rodičom, dlho sme tam neboli."
"Na mňa sa nepozeraj, beriem El na romantickú večeru."
"Neboj sa Harry, stále som tu ja. Perrie to jeden večer vydrží, však zlatko? Veď ja prídem triezvy, len dám pozor na tohoto blázna." No už ťa vidím Zayn.
"Vidíš Harry, našiel si si spoločníka. My tu zostávame, teda išli by sme len v prípade, že by sa Liz chcelo ísť, ale nevyzerá dvakrát nadšene."
"Prepáč, ale dnes ma už z domu nedostanete." Natiahla som sa po jeden kúsok pizze a s chuťou ho zjedla.
Zvyšok dňa sme leňošili pri telke a okolo piatej nás opustili Liam s Dan. Perrie odišla krátko po nich. Louis s Eleanor odišli až o siedmej spolu s Harrym a Zaynom.
"Mne sa nič nechce, poďme spať." Natiahla som sa cez celý gauč a hlavu si položila na Niallove kolená.
"Súhlasím, no mohli by sme si pred tým ešte niečo pozrieť, čo ty na to? Ale samozrejme v spálni, nie tu." To sme už boli na ceste do spálne a Niall básnil o výbere filmu. Nakoniec som vybrala Zlatý kompas a priľahla si k nemu na posteľ. Keď v tom mi v hlave blysol šialený nápad.

Akí sú zlatí :)