Summer Love 11

Minule som sa zabudla pochváliť, že som bola na Beyonce. Poviem vám, že to bol neskutočný zážitok. Najväčšia radosť to bola, keď mi oco oznámil, že má voľný lístok. Neskutočná žena, dokonalá speváčka. Proste žena s veľkým "Ž". :) 
Chcela by som vás poprosiť, či by ste nemohli aj okomentovať :) ja chápem, že sa vám určite nechce ale jeden koment vás naozaj nezabije :D 
Enjoyyyyy :)

Nič neriešil, proste zastavil uprostred cesty. Bailey vzala svoje veci a Dory a nechala ho sedieť samého v aute. Nemala chuť tráviť čas s takýmto človekom. Nemala však odkiaľ vedieť, že to nemyslel vážne. Nikdy by jej nič také nepovedal, toto bolo z čistého hnevu a bolo mu to nesmierne ľúto. No nemal odvahu ísť sa jej ospravedlniť. Až príliš sa bál odmietnutia. Vedel však, že raz sa jej ospravedlniť musí a bol pripravený to spraviť ešte v ten deň.

„Dory, ideme domov. Spomenula som si, že aj tak musím ísť za pani Brenneckovou, veď vieš, kvôli mojej práci.“ V podstate jej ani neklamala, naozaj by za ňou mala ísť. Ponúkla jej miesto brigádnika v jednom z najznámejších kníhkupectve a Bailey sa to zdalo ako dobrý začiatok. Peniaze potrebovala a navyše, knihy milovala, takže v tom nevidela žiadny problém. Spoľahla sa na svoje orientačné schopnosti a podľa intuície zamierila smerom odkiaľ prišli. Po pár krokoch si uvedomila, že sa práve pohádala s jej takmer jediným kamarátom a oči sa jej naplnili slzami. Ostala však silná a potlačila ich späť. Najmä kvôli Dory. Utrela si jednu jedinú slzu čo jej vybehla z oka a nasadila falošný úsmev. Chytila Dory za ruku a spolu kráčali domov. Aj na Baileyno prekvapenie, trafili. Ani raz nezablúdili a trvalo im to menej ako polhodinu. Keďže mama ešte doma nebola, rozhodla sa, že skočí za milou pani aj s Dory. Veci si odložila do predsiene a stále v teplákoch  vzala svoju sestru na ruky, aby tam boli rýchlejšie. Zamkla za sebou a v priebehu desiatich minút už stála pri kníhkupectve a čakala na jej možno budúcu šéfku.

„Aaa, dobrý deň slečna McLarkinová. Tak rozmysleli ste si moju ponuku? Štyri hodiny práce od pondelka do piatku a na plate sme sa už dohodli, nie?“ Milo sa na ňu usmiala.

„ Veľmi rada by som tu pracovala. Samozrejme, s podmienkami súhlasím a plat mi zatiaľ stačí.“

„Tak budúci týždeň od pondelka môžete nastúpiť. Grace ti všetko ukáže.“

„Ďakujem veľmi pekne.“

„Ozaj, ešte by si mala podpísať zmluvu. Mohla by si ísť teraz so mnou do kancelárie?“ Bailey prikývla a nasledovala drobnú pani do zašitej miestnosti. Pozorne si všetko prečítala a podpísala sa do dolného rohu. Rozlúčila sa, ešte raz poďakovala a so sestrou na rukách opustila veľké obchodné centrum. Domov sa jej ísť nechcelo, v podstate sa jej nechcelo robiť vôbec nič. Connor jej znepríjemnil tento deň najviac ako sa dalo. Nebola fanúšička One direction, ale nemala dôvod nadávať na nich a už vôbec nie o nich hovoriť, že sú teplí. Nedokázala by niekoho súdiť bez toho, aby o ňom aspoň čo – to vedela. Možno to bolo preto, lebo vedela ako veľmi to bolí. Ako veľmi bolí, keď sa o sebe dozviete prekvapivé veci. Keď o vás niekto rozšíri fámy a aj niektorí ľudia, o ktorých ste si mysleli že sú priatelia tomu uveria, to zabolí. Aj keď vy viete, že to pravda nie je, priateľov vám to nenahradí. Bai rozmýšľala, čo by teraz mala spraviť, no nič ju nenapadlo. Až kým ju Dory nepotiahla za ruku k stánku s cukrovou vatou. Ešteže som si vzala tú peňaženku, pomyslela si. Vypýtala dve vaty a potom si aj s vatami v ruke vykračovali k jednému z väčších Dublinských parkov. Pri tabuli z nápisom Phoenix Park zastala a usmiala sa pri spomienke na zoznámenie sa s partiou. Vtedy sa bála ako dieťa keď ide prvý krát do školy, no dnes si nevedela predstaviť, že by ich nepoznala.

„Bailey? Prečo sme nešli s Connorom? Veľmi som sa tam tešila,“ smutne sa zadívala na sestru.

„Vieš zlatko, troška sa nám nezhodovali názory a tak sme to nechali tak. Sľubujem ti, že hneď ako budem môcť ti to vynahradím.“

„A čo keby si ma zobrala do zoologickej záhrady? Bolo by to lepšie a nemuseli by sme byť doma.“ Tvár jej žiarila ako slniečko, keď Bai prikývla.

„Keď dojeme a zoženieme taxík, zoberiem ťa kam len chceš. Už dlho sme spolu nikde neboli, tak prečo nie zoo?“ Aj Bailey sa ten nápad páčil. Chcela stráviť čas so svojou sestrou a zoo bola perfektný plán. Dory nadšene zapišťala a skoro jej vypadla vata z ruky. Bola šikovná po sestre, to sa nedalo poprieť. Na jej mladý vek, šesť rokov, bola naozaj nešikovná. Talentovaná áno, ale čo sa týka prenášania predmetov a rôznych aktivít, ktoré zahŕňali pohyb s niečím v ruke jej naozaj nešli.

„Už som dojedla tak poďme,“ súrila ju mladšia sestra a neustále ju ťahala za rukáv.

„Ale ja som ešte nedojedla. Musíš byť troška trpezlivá.“ Začala ju poučovať, no Dory to absolútne nezaujímalo. Jediné, čo chcela, bolo vidieť celú zoologickú. Bailey teda rýchlo dojedla a už sadala do voľného taxíka s nie veľmi sympatickým taxikárom. Najradšej by mala vlastné auto, ale to zadarmo nedostane. Nadiktovala mu adresu a pretrpela pätnásť minút jeho nepríjemných pohľadov. Zaplatila a čo najrýchlejšie sa snažila dostať von z auta.

„No poď Dory, nemáme na to veľa času. O piatej príde babka a my už dovtedy musíme byť pripravené na večeru.“ Potiahla ju za ruku, kúpila lístky a pripravená na dlhšiu prechádzku sa nechala ťahať malou sestrou od zvieraťa k zvieraťu. Po dvoch hodinách boli už obe naprosto vyčerpané a tak Bai zavolala taxík. Odviezli sa domov a Bailey bez pozdravu zamierila do svojej izby. Nemala chuť mame vysvetľovať prečo u nich nie je Connor a čo sa stalo. Raz jej to povie, ale nie dnes. Potrebuje sa prezliecť a dať si chutnú večeru. A potom samozrejme vysnívaný spánok, nič viac nepotrebovala.

„Bai, miláčik, za dvadsať minút odchádzame na večeru. Obleč sa slušne, vonku je celkom chladno,“ zakričala za ňou mama a tak sa zatvorila do kúpeľne. Tvár si prepláchla studenou vodou a vlasy si stiahla gumičkou do drdolu. Tvár mala bezchybnú až na niekoľko takmer neviditeľných chybičiek a tak si nedala make – up. Mihalnice si jemne pretrela špirálou a párkrát zažmurkala. Presunula sa do šatníka, kde chvíľu stála a zvažovala, čo na seba. Nakoniec si obliekla čierne rifle, béžové tielko, z krabice si vytiahla úplne nové topánky na opätku rovnakej farby a obula si ich. Vrátila sa do kúpeľne, kde svoj outfit doladila náušnicami a do krémovej kabelky si zbalila všetky veci, čo bude potrebovať. Nechcela dlhšie čakať, tak sa posledný krát skontrolovala v zrkadle, vlasy si rozpustila a prečesala si ich kefou a vrátila sa do obývačky. Tam si na ramená prehodila sako a sadla si. 

„Musíme ešte počkať, kým sa Dory dočeše. Babka jej robí nejaký zvláštny účes.“

„Tak dobre, ja zatiaľ napíšem El.“

„Kedy vlastne za ňou ideš?“

„V piatok, za dva dni, ak teda môžem. Nevadí ti to?“

„Samozrejme, že nie. Nemôžem ti nič zakázať, veď si už dospelá.“

„Ďakujem mami, ľúbim ťa.“

„Ale je tu jedna vec...“