Summer Love 19

Prepáčte, že časť nebola skôr, no máme toho doma teraz viac a chodila som domov neskoro. Fakt prepáčte. 

Dúfam však, že vás to neodradilo od čítania :) 

Inak neskutočne vám ďakujem za zhliadnutia :) stále ich pribúda a mňa to vééééľmi teší :))) 

Enjoy :) ako veľmi chcete ďalšiu časť? :D

„Mala by si vedieť, že Louis to s Funky Buddha myslel smrteľne vážne. Takže o dva týždne v piatok ťa očakávame na letisku.“

„Vy ste blázni, obaja. Dohodnem sa s mamkou a uvidí sa, okej?“

„Fajn. No ak nebude súhlasiť, unesieme ťa. Ver mi, že Louis je toho schopný.“ Obe sa zasmiali.

„Čo vlastne plánujete dnes robiť?“

„Chceli sme chalanov zavolať na obed, no nevieme, čo ty na to. Súhlasíš?“ Bailey vedela, že ak by súhlasila, prišiel by aj Harry. A to pre ňu znamenalo ďalšiu podpichovanie od Louiho. No nechcela byť neslušná, tak prikývla a usmiala sa. V duchu však preklínala Louiho podpichovačnú povahu.

„Však je to kvôli Harrymu? Hm? Mám pravdu?“ Dobehol k nim Louis s jeho podpichovačným výrazom v tvári, keď započul, o čom sa rozprávajú. Prisadol si k nim a spoločne začali plánovať obed a popoludnie. Louis obvolal chalanov, ktorí súhlasili a El s Bailey sa pustili do varenia. Eleanor zo skrinky vytiahla špagety a počkala, kým zovrie voda v hrnci, ktorý medzitým nachystala Bailey. Keď voda zovrela, vhodila špagety do hrnca a začala sa hrať na mobile. Bailey sledovala, ako sa pomaly špagety varia, no keď voda v zlomku sekundy vykypela, pochopili, že dnes variť radšej nebudú.

Nemali na to čas, ani im to bohvieako nešlo. Chalani mali prísť už o pol hodinu a vtedy si Bailey uvedomila, že sa neosprchovala. Vyletela z kuchyne a zamierila rovno do kúpeľne.

Celý ranný proces zvládla za rekordných desať minút, čo ju samú naozaj prekvapilo. Omotala si uterák okolo seba a rýchlo prebehla do izby. Obliekla si tie isté nohavice, ktoré mala na sebe aj predošlý deň, na vrch si dala sivé tielko a cez ramená si prehodila tenký čierny svetrík. V zrkadle si upravila vlasy a vyšla z izby. Po ceste na chodbe stretla Louiho, ktorý sa na nej opäť zabával.

„To bolo kvôli Harrymu, však?“

„Tomlinson, ešte jedno slovo a už nikdy neprídem.“

„Prídeš, bude tu Harry.“

„O dôvod na viac, aby som neprišla.“

„No tak, Bailey, nemusíš sa pretvarovať. Obaja vieme, aká je pravda.“ Louis sa neprestával uškŕňať, čo Bailey ešte viac rozčuľovalo. 

„Máš pravdu, asi by som a konečne mala priznať.“

„Máš u mňa ďalšie plus, von s pravdou.“

„Sám si to takto chcel. Je načase priznať sa. Ja s Harrym absolútne nič nemám, aj ruku do ohňa za to položím. Čo sa však stane, to netuším. Radšej nebudem nič hovoriť.“

„Takže to ako možnosť nevylučuješ?“ Jeho úškrn sa ešte rozšíril.

„Nikdy nevieš, čo príde. No poviem ti, že zatiaľ je pre mňa ťažké predstaviť si ho ako kamaráta.“ Ukončila debatu a s úsmevom sa pripojila k Eleanor, ktorá sa snažila prísť na niečo, čím by vyriešila nepodarený obed.

„Veď objednajme pizzu, či nie?“

„Priznám sa, že ma to vážne nenapadlo.“ Eleanor sa začervenala a zdvihla mobil k uchu. „Aké pizze chcete?“ Obrátila sa na nich dvoch, no oni len naraz pokrčili ramenami. Eleanor teda objednala dve šunkové, dve ananásové, jednu šampiňónovú a aby toho nebolo málo, k tomu ešte jednu Quatro Formaggi. Bude ich tam síce sedem, no aj tak si Bailey nevedela predstaviť, ako by to všetko mohli zjesť.

„Povedal som vám, že príde aj Danielle?“

„Nie, nepovedal. To sa mám vážne zoznamovať sa ďalším človekom? Som rada, že som si zapamätala vás.“

„Prepáč, no potom by ani Liam neprišiel. Mám mu teda zavolať, nech nepríde?“

„Si normálny? Jasné, že nie. Náhodou sa na ňu celkom teším, len sa toho stretnutia trocha bojím. Vieš, ja sa totiž nerada zoznamujem s novými ľuďmi.“ Pohľad sklopila do zeme a popraskala si prsty na rukách. Nevedela prečo, no zrazu sa strašne začala hanbiť.

„Nečervenaj sa, je to úplne normálne,“ rypol si do nej Louis a prstami ju šťuchol do rebier.

„Prestaň do mňa už konečne rýpať, Tomlinson. Už ma to nebaví, ty pako,“ zahundrala Bailey a snažila sa ignorovať ho.

„No tak, snáď sa nehneváš? Nechcem, aby sme sa rozlúčili v zlom.“

„Kto povedal, že sa budeme lúčiť? Ale nie, nehnevám sa. Len mi to trocha lezie na nervy.“

„No dobre teda, už budem ticho.“

„Vieš o tom, že ti vôbec neverím? Stavím sa, že to nedokážeš.“ Tento krát sa uškrnula aj ona a Louis ju priateľsky objal. Bailey však nechala ruky spustené vedľa tela, akoby nič, a keď sa od nej Louis odtiahol, sadla si na stoličku pri kuchynskom stole. Od Eleanor si vzala pohár vody, na ktorom boli rôzne obrázky snehuliakov, snehových vločiek a vianočných stromčekov a odpila sa zopár glgov. Studená voda jej zliezla dole krkom, až Bailey striaslo. Svetrík si pritiahla bližšie k telu a rukami si pošúchala stehná. Čím viac sa blížil príchod chalanov, tým bola Bailey nervóznejšia. No sama nevedela, prečo presne bola nervózna. Či už to bolo blížiace sa stretnutie s Danielle, opakované stretnutie s chalanmi alebo stretnutie s Harrym, to ani ona sama nevedela. Niekde v hĺbke duše však vedela, že Louis mal v istom smere pravdu. Harry ju priťahoval, to poprieť nemohla. A práve to bol dôvod, prečo si ho nemohla pustiť k telu. Vlastne sa ani nečudovala, že ju tak priťahuje. Vysoký, svalnatý chalan s hypnotizujúcimi zelenými očami a hnedými kučeravými vlasmi, ktoré mu večne stáli na všetky možné strany a práve preto to bolo tak neskutočne sexy. Možno práve pre toto sa Bailey pred ním minulú noc tak veľmi hanbila. Práve preto, že ju tak veľmi priťahoval.

„Bailey, si v poriadku? Vnímaš ma?“ Eleanor jej zamávala rukou pred tvárou a snažila sa získať jej pozornosť. Bailey niekoľko krát po sebe rýchlo zažmurkala a uprela pohľad na Eleanor.

„Prepáč, len som sa zamyslela. Už ťa počúvam. Čo si to vravela?“ El len prekrútila očami.

„Mohla by si ma počúvať aj bez toho, aby som ťa musela zobúdzať z tvojich snov. Hovorila som len to, že za päť minút sú tu chalani. Nechcem ťa už viac znervózňovať, keďže viem, že si už aj bez toho dosť nervózna, no nemusíš sa báť. Bude to v pohode.“ Usmiala sa na ňu a palcom jej pohladila chrbát ruky.

„Neboj sa, zvládnem to. Nie som predsa nejaká padavka, no nie?“  Sama však tým slovám neverila. Naposledy si rukou upravila vlasy a čakala najhoršie. Znova sa ponorila do tých istých myšlienok, až kým ju z nich nevytrhol Louis.

„Bailey, toto je Danielle, Liamova priateľka. Dan, toto je Bailey, sesternica Eleanor.“ Pristúpilo k nej vyššie dievča s nenormálne kučeravými vlasmi.

Usmievali sa na seba a napokon ju Danielle aj objala, keď na nej zbadala náznak nervozity. Všetci si posadali k stolu a rozprávali sa, až kým neprišla pizza. Louis pre ňu rýchlo zbehol a keď sa vrátil, jednu z nich si ukoristil Niall. Každý z nich si naložil po troch kúskoch, popriali si dobrú chuť a pustili sa do toho. Bailey si myslela, že to nezjedia, no keď uvidela šesť prázdnych krabíc na zemi, uznanlivo pokývala hlavou. Ešte chvíľku sedeli pri stole v úplnej tichosti, keď Bailey prerušila ticho.

„Chalani? Jedna moja kamarátka je vaša veľká fanúšička a poprosila ma, aby som jej doniesla vaše podpisy. Teda samozrejme, ak vám to nevadí.“ Cítila, ako jej do líc stúpla červeň a jediný, na koho sa dokázala pozrieť, bol Louis. Udržiavala s ním očný kontakt, až kým sa Niall nerozosmial.

„Vieš o tom, že si zlatá, keď sa hanbíš?“ Neprestával sa smiať.

„Niall prestaň. Ak by som ju nemala tak rada, v živote by som od vás nič takéto nechcela,“ zahundrala, no aj ona sa musela zasmiať.

„Toto si sa ani nemusela pýtať. Jasné, že ti tie podpisy dáme. Ako sa volá?“ Liam to našťastie bral úplne normálne.

„Roxy,“ odpovedala mu a vďačne sa usmiala.