Summer Love 24

Skôr než stihla zmiznúť, si ju Harry za pás pritiahol k sebe. Ľavú ruku mal položenú na jej páse a pravou držal jej drobnú ľavú rúčku. Snažila sa od neho držať ďalej, no on si ju neustále držal pri sebe.

Ak chcete, pustite si :)

„Neutekaj mi. Sama vieš, že so mnou chceš tancovať,“ šepol jej do ucha a na tele jej naskákali zimomriavky. Pomaly sa hýbali v nepravidelnom kruhu a snažili sa vyhýbať ostatným párom. Eleanor si ich všimla a pošepkala Louimu, nech sa na nich pozrie. Stáli niekoľko metrov od nich a čakali, čo sa bude diať.

„Harry, poďme si sadnúť. Bolia ma nohy z tých topánok.“ Bailey začala mrnčať a vybrala sa smerom k ich stolu. No Harry bol rýchlejší a za ruku si ju pritiahol späť k sebe. Bailey sa otočila na päte a skončila na jeho hrudi. Pozrela sa naňho so zdvihnutým obočím, no jemu to bolo jedno. Rukou ju znova chytil okolo pása, no teraz s ňou tancovať nezačal. Zadíval jej do očí a vzápätí sa pohľadom presunul na jej plné, ružové pery. Bailey sa naňho neprestávala pozerať a zo všetkého začínala mať zvláštny pocit. Nestihla však prísť na to prečo. Pocítila dotyk Harryho drsných pier na svojich, ako ju jemne pobozkal. Bailey ostala stáť ako zamrznutá.

Nespolupracovala, no ani sa neodtiahla. Počkala, kým sa Harry odtiahol sám.

„Harry, nemôžeme. Nechcem, aby...“ on ju však umlčal ďalším bozkom. Jazykom jej prešiel po spodnej pere a v ten moment sa mu podvolila. Pootvorila ústa a dovolila mu, aby jej do nich vkĺzol jazykom. Bailey mu ruky obmotala okolo krku a prisunula sa k nemu bližšie.

Harry ju dlaňami chytil za boky a pevne jej ich stlačil, keď mu Bailey slabo hryzla do jazyka. Ľudia okolo nich tancovali, snažili sa im vyhýbať, no oni sa momentálne nachádzali mysľami niekde inde. Bailey si však aj napriek tomu, že si ten bozk užívala, uvedomila si pravdivú skutočnosť. Zatiaľ čo v Harryho bozkoch boli aj city, jej boli z čistej túžby. Nechtami mu prešla po krku a cítila, ako sa zatriasol. Po dlhšom intenzívnom bozku sa od neho odtiahla a čelom sa oprela o jeho hruď. Vzápätí na to preniesla svoj zrak naňho. On jej pohľad opätoval, chytil ju za ruku a ťahal niekam preč od toho hluku. Zastali na chodbe pri toaletách a Harry si ju rýchlo zvrtol k sebe.

„Bai, potrebujem ťa. Chcem ťa mať pri sebe.“

„Nie Harry, neklam sám seba. Porozprávame sa o tom zajtra, dobre?“ Snažila sa o tom presvedčiť hlavne seba.

„Prestaň tu hovoriť o niečom, čomu vôbec nerozumieš. Naozaj mi na tebe záleží.“ Harry sa miestami zakoktával, predsa len sa mu to nehovorilo najľahšie. Pritlačil Bailey k stene a naliehavo sa jej pozrel do očí. Bailey však opakovane pokrútila hlavou. Nechcela veriť tomu, čo jej práve Harry povedal.

„Harry, poďme domov. Zajtra to vyriešime.“ Harry ju však nepočúval. Schytil ju za ruku a vybehol von z klubu. Nasadol do jedného z voľných taxíkov a nadiktoval mu jeho adresu. Bailey si odsadla od Harryho na opačnú stranu a zamyslene sa pozerala von oknom. Aké by to asi bolo, keby s Harrym začala chodiť? Bol milý, príťažlivý, džentlmen, no Bailey k nemu necítila nič viac. Nevedela si predstaviť vzťah bez lásky, no za pokus predsa nič nedá, no nie?

„Bude to sedem libier.“ Taxikár sa k nim otočil a Harry mu podal peniaze. Baileynu ruku schytil do svojej obrovskej dlane a ťahal ju hore schodmi, na najvyššie poschodie, kde býval. Bailey sa cítila nepríjemne. Nevedela, čo také by mu mala povedať. Videli sa raz, poznajú sa dva týždne, no tie strávili písaním si a volaním. Nechce pokaziť ich priateľstvo, no na druhej strane ju možnosť byť Harryho dievča lákala. Predsa len, s takouto celebritou nechodí len tak hocikto. No aký by to bol vzťah bez lásky? Alebo s láskou len s jednej strany?

„Bailey ty to nechápeš. Ja ťa naozaj potrebujem. Cez tie správy som si k tebe vybudoval vzťah, rozumieš? Nezaľúbil som sa do teba, to nie, ale mám potrebu sa o teba starať, chrániť ťa, chcem, aby si bola moje dievča.“ Sadol si na opierku gauča a Bailey stála oproti nemu.

„Aký zmysel bude mať vzťah bez lásky? Aby si mi dokázal, že naozaj nie si taký, aký si podľa bulváru? Tým mi dokážeš pravý opak.“

„Počúvala si ma vôbec? Bailey, mám ťa rád. Nie som do teba šialene zamilovaný, ale mám ťa rád.“

„Harry nechajme to na zajtra, dobre? Porozprávame sa o tom zajtra.“

„Nie. Chcem to vyriešiť hneď teraz. Nie som hlúpy, viem, že by si mi ušla.“ Na chvíľku medzi nimi zavládlo ticho. Bolo počuť iba ich pravidelné dýchanie. Bailey nevedela, či môže Harrymu veriť, no on to všetko myslel vážne. Uvedomoval si však aj to, že ak s ním Bailey začne chodiť, zo začiatku to budú mať ťažké.

„Takže čo na to hovoríš?“ Neprestal sa na ňu pozerať. Harryho už na prvýkrát očarila.

„Ja neviem Harry.“ Odmlčala sa a zamyslela sa nad tým ešte raz. Harry Styles, spevák najznámejšej chlapčenskej skupiny, ju práve žiada, aby bola jeho dievča. Je slávny, bohatý, príťažlivý a to podľa Baileynho zlého “ja“ stačilo na to, aby mu povedala “áno“.

„Bailey, prosím ťa, odpovedz,“ zamrnčal.

„Budem tvoje dievča.“ Harry si ju pritiahol na kolená a so širokým úsmevom na tvári si hlavu oprel o medzierku medzi jej kľúčnou kosťou a ramenom.

„Harry? Požičal by si mi niečo na spanie, prosím?“ Harry sa postavil a na chvíľku ju nechal samú. Čo som to spravila? Som obyčajná mrcha, nezaslúži si to. Robím presne to, čo som ešte včera považovala za zlé. Využívam ho.

„Nech sa páči. Druhé dvere vľavo je kúpeľňa.“ Bailey sa vďačne usmiala, zobrala si od neho veci a zatvorila sa v kúpeľni. Vyzliekla si šaty a na spodné prádlo si obliekla Harryho tričko a pravdepodobne pyžamové nohavice, ktoré si čo najpevnejšie zaviazala. Tvár si iba opláchla vodou, vlasy si zaplietla do jednoduchého vrkoča a s poskladanými šatami v rukách vyšla von z kúpeľne. Harry však v obývačke nebol, tak jej neostávalo nič iné, ako ho nájsť.

„Som tu, ak ma hľadáš.“ Ozvalo sa jej spoza chrbta a ona sa prekvapene otočila. Ustúpila o krok dozadu, keď si uvedomila, že pri nej stojí až nebezpečne blízko. Harry k nej znova pristúpil bližšie a natiahol k nej ruku. Najskôr ju jemne pohladil po ruke, pri čom sa stále usmieval a nakoniec si s ňou preplietol prsty. Privinul si ju k sebe a druhou rukou ju objal okolo pása.

„Harry? Poďme spať, som unavená a ty určite tiež.“ Harry ju viedol na koniec chodby, kde zabočili doprava a ocitli sa v priestrannej spálni ladenej do béžova. Bailey si vytrhla ruku z jeho zovretia a hodila sa na velikánsku posteľ. Harry si ľahol vedľa nej a oboch ich zakryl perinou. Bailey sa chrbtom oprela o čelo postele a Harry to využil tak, že si jej hlavou ľahol na brucho. Zhasol lampu na nočnom stolíku a o chvíľku bolo počuť už len jeho pravidelné dýchanie. Bailey však zaspať nevedela. Aj keď boli nejaké dve hodiny ráno, nedokázala zaspať. Dokázala myslieť len na to, že sa z nej práve stala mrcha. V podstate jej nešlo o nič iné, len ho využiť. Vedela, že si to potom bude vyčítať, no momentálne sa s tým zaoberať nechcela. Išlo jej len o to, že ho má v hrsti. Pozrela sa naňho a uvedomila si, že to ani nebude ťažké predstierať, bude to hračka. Opatrne Harrymu nadvihla hlavu a odsunula ho na opačnú stranu postele. Ona sa mu otočila chrbtom a zavrela oči v snahe zaspať. Ešte chvíľku sa zaoberala teóriami o tom, čo bude, keď sa to dozvedia ostatní a potom sa jej podarilo zaspať. V noci sa aj tak dvakrát zobudila. Prvýkrát ju zobudil Harry, keď od neho dostala kopanec do brucha a druhýkrát sa zobudila sama, lebo potrebovala ísť na záchod.

Ráno, teda presnejši poobede, sa zobudila natlačená na Harryho hrudi. Otočila sa k nemu a chvíľku sa rozplývala nad jeho krásnym úsmevom.

„Dobré ránko. Ako si sa vyspala?“ Z tváre mu neschádzal úsmev.

„Strašne, celú noc si ma kopal.“

„Prepáč mi to, zvyčajne to nerobím. Alebo mi to nikto nidky nepovedal.“ Uškrnuli sa na seba.

„Harry? Budem musieť zavolať Eleanor, že som v poriadku. Asi im to hneď povieme, či?“

„Im áno, aj tak by sa to hneď dozvedeli. Oblečme sa a poďme k nim. Alebo tu chceš ostať?“ Bailey netúžila ostať s Harrym osamote.

„Požičiaš mi nejaké veci? V tých šatách mi bude zima a nič svoje tu nemám.“ Obaja naraz vstali z postele a Bailey počkala, kým jej Harry dá nejaké oblečenie. Vybral jej pravdepodobne najmenšie tepláky a tričko.

„Dáš si niečo na raňajky? Teda skôr na obed?“

„Nie, vďaka. Oblečiem sa a pôjdeme rovno k Louimu, či nie?“

„Bojíš sa ma?“ Opýtal sa jej narovinu. Bailey ostala stáť na mieste ako zamrznutá. Nebála sa ho, to nie, len s ním nechcela byť sama. Sama nevedela vysvetliť prečo.