Summer Love 25

„Čo ti to napadlo? Len sme im ani nedali vedieť, či sme v poriadku.“ Rýchlo to zahovorila a dúfala, že si Harry nevšimol jej nervozitu.

„Máš pravdu, mali. Bež sa prezliecť.“ Naklonil sa k nej, aby jej dal pusu, no Bailey pootočila hlavu tak, že jeho pery dopadli na jej líce. Prešla pomedzi Harryho a skriňu a chcela sa dostať von z izby, no zastavili ju Harryho ruky. Prstami ju pohladil po bedrových kĺboch a pritiahol si ju späť k sebe. Chrbtom sa opierala o jeho hruď a Harry ju objal.

„Harry, pusti ma. Chcem sa ísť osprchovať.“ Bailey zamrnčala a snažila sa vytrhnúť z jeho objatia. No proti Harrymu šancu nemala. Otočil si ju tvárou k sebe.

„To mi ani nedáš pusu?“ Hodil na ňu pohľad šťenaťa a snažil sa ju pri sebe udržať čo najdlhšie.

„Nedám. Kým sa neosprchujem, tak ťa ani neobjímem.“

„Nerozumiem prečo, ale nechám ťa. Budem tu, mohla by si sa ponáhľať.“ Harry ju konečne pustil. Bailey prešla do kúpeľne, zamkla sa a vyzliekla si Harryho pyžamo.

Vošla do sprchového kúta, zapla vodu a pomaly zo seba zmyla vôňu alkoholu. Chvíľku jej trvalo, kým medzi Harryho šampónmi našla normálny, ktorý nevoňal ako on a takmer polovicu z neho minula. Umyla zo seba šampón a keď chcela vyjsť von, uvedomila si, že nemá uterák.

„Harry! Kde máš uteráky?“ Zakričala naňho dúfajúc, že ju bude počuť.

„V skrinke pod umývadlom. Ak nie sú tam, zakrič, nejaký ti donesiem.“ Bailey vyšla von a bez toho, aby zamočila dlážku sa presunula k umývadlu. Otvorila skrinku a v duchu sa modlila, aby tam tie uteráky naozaj boli. Odľahlo jej, keď zistila, že tam sú. Vytiahla si ten na vrchu a rýchlo sa utrela. Opäť si obliekla spodné prádlo. Harryho tepláky si natiahla na nohy a šnúrku stiahla, aby jej nepadli a na vrch si obliekla tričko, ktoré jej nebolo až také veľké.  Pozrela sa na svoj odraz v zrkadle a chcela ostať v tejto kúpeľni, až kým neumrie. Takto ju predsa Harry nemôže vidieť, vyzerá akoby práve prišla z kanála. Rozmazaná maskara pod očami, vlasy stojace na všetky strany a pod čiernymi kruhmi pod očami sa skrývali kruhy od únavy.

„BaiBai, čo tam toľko robíš?“

„Veď už idem, neboj sa.“ Prstami si zmyla rozmazanú maskaru. Na prst si vytlačila trocha z Harryho pasty a snažila sa ako – tak umyť si zuby. Vypláchla si ústa a s Harryho pyžamom v ruke sa ponáhľala z kúpeľne. Pomaly vošla do izby a stále na sebe cítila pohľad Harryho, ležiaceho na posteli.

„Nepozeraj sa tak na mňa.“

„Si rozkošná v mojich veciach.“ Bailey sa začervenala a z nočného stolíka si vzala mobil. Keď zistila, že jej Eleanor volala šesťkrát, cítila sa previnilo.

„Harry? Eleanor ma zabije. Volala mi šesťkrát. Dokonca mi napísala esemesku, že ak sa jej neozvem do druhej, vyhlási po mne pátranie.“ Harry sa začal smiať, no Bailey to ani náhodou neprišlo vtipné. Natiahla k nemu ruku a chcela mu dať jemný pohlavok, no Harry to využil a stiahol ju do postele.

„Napíš jej, že sme v poriadku a budeme tu môcť ostať.“

„Poďme k nim. Mám tam všetky veci a navyše, chcem mať za sebou Eleanorine výčitky.“

„Ale ja chcem byť s tebou. Bailey, priznaj sa. Nechceš so mnou byť.“ Bailey si sadla chrbtom k Harrymu a začala rozmýšľať, čo mu povie. Nie, žeby s ním nechcela byť, len sa s ním cítila neistá.

„Prestaň. Vieš, že to tak nie je.“

„Tak poď ku mne. Pätnásť minút predsa vydržia.“ Bailey sa preplazila k Harrymu a nechala ho, nech ju objíme okolo pása. Tvárou sa dotýkala jeho hrude a na líci cítila pravidelný tlkot jeho srdca.

„Harry? Prečo spolu chodíme, keď sa ani neľúbime?“

„Lebo mi na tebe záleží. Prečo ty si s tým súhlasila, to už ja neviem.“ Bailey to však veľmi dobre vedela. Vedela však aj to, že robila zlú vec. Eleanor by jej to nikdy neodpustila. A Harry už vôbec nie. Sama sa čudovala, že robí práve takúto vec.

„Asi mi na tebe nezáleží. No nie som si istá, či robíme správnu vec.“ Potrebovala od neho počuť, že je to správne a že sa ničoho nemusí báť.

„Nerobíme nič zlé. Neboj sa, všetko je v poriadku,“ odpovedal jej tichším hlasom a pohladil ju po chrbte, čím jej spôsobil, že jej na chrbte vyskočili zimomriavky.

„Poďme už k nim, nechce sa mi tu ležať,“ zamrnčala a vymotala sa s Harryho pevného objatia.

„Ty si nejaká hyperaktívna, nie? No ak chceš ísť, tak poďme. Aj tak tu za chvíľku bude taxík.“ Obaja vstali z postele. Bailey si vzala všetky veci a nasledovala Harryho. Obula si lodičky, ktoré mala obuté na oslave a snažila sa nájsť mobil.

„Harry, nevieš kde mám mobil?“ Obrátila sa naňho so zúfalým pohľadom.

„Tu máš, nabudúce si ho nenechávaj v posteli, dobre?“ Obaja sa zasmiali a Harry si ju premeral pohľadom, na čo vybuchol do ešte väčšieho smiechu.

„Harold, nesmej sa mi! Aspoň mi povedz, čo je podľa teba také vtipné.“ Harry jej podal mobil a stále sa smial.

„Máš na sebe moje veci, ktoré sú ti síce veľké, no aj tak v nich vyzeráš skvelo a k tomu lodičky. Naozaj to vyzerá vtipne.“

„No smej sa vlastnej frajerke za to, ako vyzerá. Si pako, vieš o tom?“

„A ty si zlatá, vieš o tom? Poďme, lebo už aj Louis mi volal,“ zamrmlal a spolu vyšli z jeho bytu. Zviezli sa výťahom dolu, vyšli zadným vchodom cez garáž a nastúpili do taxíka, ktorý stihol Harry zavolať. Nadiktoval taxikárovi Louiho adresu a celú cestu sa na seba len ticho pozerali. Harry ju rukou objal okolo pása a posunul sa čo najbližšie k nej. Bailey sa oprela o jeho hruď a myslela na to, ako asi bude vyzerať jej vzťah s Harrym. Bude niekedy schopná zamilovať sa do neho? Alebo to bude len predstierať? Ak by sa do nej Harry zamiloval a ona by nebola schopná opätovať mu to, cítila by sa ešte horšie ako teraz. Čo by si o nej pomyslela Eleanor? Nemôže jej povedať pravdu, určite nie teraz. Bude z nej sklamaná, možno až znechutená. Stratila by sesternicu a kamarátku.

BaiBai, už sme tu. A je tu zopár novinárov. Povieme im niečo?“ V tom momente sa celá začala triasť a prišlo jej zle. S obavami v očiach sa pozrela na Harryho.