Summer Love 28

Som tu, žijem :D prepáčte, že tak dlho nebola časť, no stále som bez toho netu a hlavne som ju dopísala až včera večer. Ak sa mi dne podarí dopísať časť, zajtra vám ju sem hodím (som totiž u Aničky)

Tak... snáď sa vám to bude páčiť :) 

A ešte jedna vec... ja som Larry shipper (no hate), ale niektoré LS by sa naozaj mohli trocha krotiť. 

Enjoy :) 

Stáli sme tam tak dlho, že som mala pocit, akoby sme vystáli dieru do zeme. A aj tak sme sa stále nedostali na rad.

„No čo, balíme to?“ Obrátila som sa na Eleanor, keď sme tam stáli už neuveriteľných 20 minút.

„Asi áno. Nechce sa mi tu stáť. Pôjdeme domov alebo pozrieme niekde inde?“

„Vieš čo? Asi poďme domov, mne sa už nechce nikam chodiť.“

„Si hrozná. Nebola si vonku ani polhodinu a už chceš ísť naspäť. Ja som chcela ísť do Starbucksu,“ zamrnčala.

„Tak poďme do Starbucksu. Určite je ich tu milión, nejaký bude poloprázdny.“ Nakoniec som ustúpila a nasledovala som nadšenú El do ďalšieho Starbucksu. Tá ich má podľa mňa všetky v mozgu zmapované. Eleanor od samého nadšenia trkotala o tom, ako sa teší, až kým sme neprišli k ďalšiemu Starbucksu. Bolo v ňom oveľa menej ľudí a tak sme tam ostali, či sa mi to páčilo alebo nie. V rade sme stáli necelé dve minúty, počas ktorých som počúvala jej neustále sťažovanie sa na každú maličkosť.

„Dobrý deň. Čo to pre vás bude?“ Pani okolo tridsiatky stojaca za pultom si nás premerala pohľadom a čakala, kým si objednáme.

„Jedno vanilkové frappé a jeden jahodový milkshake,“ odpovedala Eleanor bez toho, aby sa ma opýtala. Bola síce pravda, že by som si aj tak objednala to isté. Zaplatili sme, dostali me blok a posunuli sa ďalej, čakajúc na našu objednávku.

„Ďakujeme veľmi pekne.“ Žiarivo sa usmiala El, vzala oba poháre

a zamierila k voľnému stolu takmer úplne vzadu. Sadla som si vedľa nej a kabelku si položila na voľnú stoličku. Obe sme v tichosti popíjali a každá z nás bola myšlienkami úplne inde. Čakala som, že toto celé El robila len pod zámerom výsluchu, no asi som sa mýlila. Keď som vypila polovicu, pohár som odsunula nabok a z kabelky si vytiahla mobil. Dva zmeškané hovory a jedna správa od Harryho a jedna správa od mamky.

„Išli sme s Louim k Niallovi, vrátime sa až večer. Dávajte si pozor ;)“

„Aj vy si dávajte pozor. A pozdravuj Nialla J“ Rýchlo som mu odpísala a znova sa napila. Ak by som si neustále v mysli neopakovala, že nesmiem spať, už dávno by som bola poskladaná na stole a spala. Pri Harrym som sa vôbec nevyspala.

„Elounor neexistuje!“ zakričalo nejaké dievča, na čo Eleanor prudko zdvihla hlavu a o zdvihnutým obočím naňho zazrela. Ja som zase prekvapene hľadela na ňu a vôbec som nechápala, čo sa deje.

„Poďme preč, doma ti to vysvetlím,“ potichu prehovorila. Obe sme vstali, vzali si kabelky a s nápojmi v ruke sme vyšli von. To dievča s nejakou kamarátkou sa za nami pri východe otočili a nepríjemne zazerala. El sa nálada razom zmenila zo skvelej na náladu na bode mrazu. Ja som to nechápala, no nechala som to tak a cupotala za ňou. Predsa len, jej rýchla chôdza sa dala porovnať s mojim behom. Celú cestu sme boli ticho. Eleanor dokonca vyzerala, že sa každú chvíľu rozplače.

„Kde sú chalani?“ Obrátila sa na mňa, keď sme vstúpili do bytu.

„Zabudla som ti povedať, išli k Niallovi,“ odpovedala som jej a sadla si na gauč.

„Nepovedal ti Harry náhodou aj to, kedy sa vrátia?“ Len som nemo pokrútila hlavou a sledovala jej strnulé pohyby.

„El? čo to na teba kričalo to dievča?“ Opatrne som načala tú tému a dúfala som, že po mne nezačne vrieskať ako ráno.

„Asi budem musieť začať trocha inak. Niektoré Directionerky si myslia, že Louis a Harry spolu chodia a ja som s Louim len preto, aby som ich kryla. Elounor je v podstate spojenie našich mien. No a niektoré dievčatá si to nemôžu odpustiť a potom to vyzerá asi takto. Nech si myslia čo chcú, len niektoré reči by si mohli odpustiť. Predstav si, že sú teórie o tom, že mám dve sestry, ktoré sa so mnou striedajú. Priprav sa na to, že to čaká aj teba, keďže si s Harrym. Niektorí Larry shippers to naozaj preháňajú. Našťastie tých normálnych je oveľa viac ako tých pojašených.“

„Kto je zase Larry?“ Zmätene som sa na ňu pozrela.

„Spojenie mien Harryho a Louiho. Čo sa týka tých mien, aj vy s Harrym budete nejaké mať. Hailey alebo Barry. Ja by som vám dala skôr Hailey, Barry je strašné. Ešte by sa teoreticky dalo niečo vyskladať aj s vašich priezvisk, ako majú Danielle s Liamom, ale podľa mňa to aj tak bude Hailey.“ Zasmiala sa.

„Ako môžeš všetko s takou ľahkosťou ignorovať?“

„Ver mi, zo začiatku to bolo naozaj ťažké. No po čase som si na to v podstate zvykla a začala som to ignorovať. Nechcem ťa strašiť, ale čaká to aj teba. Možno ešte aj vo väčšom množstve, keďže Harry má najviac fanúšičiek zo všetkých a kvôli Larrymu.“ Vyplašene som preskakovala pohľadom z nej na okno a párkrát som otvorila ústa, že jej niečo poviem, no nič zo mňa nakoniec nevyšlo. Možno to predsa len nebol až taký dobrý nápad púšťať sa do vzťahu s Harrym. Ešte je čas cúvnuť. Cúvnuť, kým nie je neskoro. Ani jedného z nás by to nebolelo a mohli by sme ostať kamaráti. Nemohli. Nedaj sa len tak ľahko odstrašiť. Opäť prehovorilo moje zlé, bezcitné ja.

„Ja to zvládnem, určite si na to časom zvyknem.“

„Verím tomu. Nechcela som ťa vyplašiť, to naozaj nie. Dúfam, že teraz nespravíš nijakú hlúposť!“ Varovne sa na mňa pozrela, no vzápätí na to sa začala smiať.

„Si blázon, Eleanor.“ Prevrátila som očami.

„Ja viem. Tak, čo budeme robiť, keď nás tí chlapci opustili?“

„Neviem ako ty, ale ja idem spať. Zapni nejaký film, pri tom sa mi spí lepšie.“ Pohodlne som sa schúlila do klbka a prečítala si správu od mamky.

„Dávaj si pozor, zlatko. Zajtra idem s Dory na návštevu k Mirande, vrátime sa v stredu. V chladničke budeš mať nakúpené. S láskou, mama.“

„Tak si to užite a pozdrav Mirandu. ĎakujemJ“  Mobil som položila na stôl. Kolená som si pritiahla tesnejšie k hrudi, zavrela oči a zaspala som tak rýchlo, že som sa ani nadýchnuť nestihla.

„Bai vstávame. Je čas ísť do postele, tu sa dvaja nezmestíme.“ Niekde v diaľke som počula Harryho hlas. Pomaly som rozlepila oči a nad sebou videla jeho rozkošnú tvár.

„Daj mi pokoj, s tebou už v živote nechcem spať v jednej posteli,“ zamrmlala som do vankúša, no Harry s mojou odpoveďou zjavne spokojný nebol. Ruky vsunul pod môj chrbát a nohy a ocitla som sa vo vzduchu. Bola som príliš unavená na to, aby som protestovala. Za posledný týždeň som toho veľa nenaspala, možno práve preto som prespala celý deň. Nemala som v pláne zobudiť sa najbližších dvanásť hodín. Harry ma položil na posteľ a do tváre mi hodil pyžamo. Ja som ho však zhodila na zem. Vyzliekla som si kraťasy a podprsenku, zakryla sa perinou a pokračovala v mojej predchádzajúcej činnosti, teda som sa o tom aspoň snažila. Harry zavrel dvere a ľahol si ku mne.

„Komunikuj so mnou, nudím sa.“

„Nebudem s tebou komunikovať, som unavená. Ak ma budeš rušiť, vyhodím ťa von alebo odídem ja. Dobrú noc.“ Otočila som sa mu chrbtom a zavrela oči.

„Toto snáď nemyslíš vážne. Zajtra odchádzaš a nebudeme spolu skoro tri týždne a ty ideš spať? Je len pol desiatej. Aspoň desať minút vydrž.“ Sťažka si vzdychol, keď som do vzduchu ukázala vztýčený prostredník.

„Zabudni. A zhasni to hlúpe svetlo,“ povedala som o niečo milším hlasom. Harry mi vyhovel, no ešte pred tým mi dal letmú pusu na líce. Keď konečne zhasol to svetlo, otočila som sa a pritúlila sa k nemu. On ma jednou rukou objal a druhú mal položenú pod hlavou.

„Dobrú noc,“ šepol do ticha a konečne stíchol.