She's mine 23

Plne som si uvedomovala, že teraz by na mojom mieste chcelo byť milióny dievčat, no ak sa ho čo i len pokúsia zbaliť, dolámem im končatiny. Už dopredu žiarlim.
"Zlatko čo keby si ma večer alebo teda zajtra naučil hrať na gitare?"
"Čo len budeš chcieť." No nechceli by ste takého dokonalého chlapa? Najlepší na celom svete. S tými krásnymi očami, dokonalými perami, úprimným srdcom a nádherným úsmevom si ma získal. Môj macko.
"Niall prestaňte robiť tie škaredé veci, lebo idem za vami." Vybuchli sme do smiechu. Harry sa snáď zbláznil. Stále som mu sedela na kolenách, hlavou som sa opierala o jeho ramená a ma objímal okolo pása. Harry k nám prišiel s prikrytými očami a po desiatom uistení sa sa na nás konečne pozrel.
"Liam s Dan idú do útulku a pýtajú sa, či nechcete ísť s nimi."
"Hej, pôjdeme, len sa prezlečiem. A ty nepôjdeš?" Čo tu bude sám robiť?
"Ja už pôjdem domov. Zajtra príde mama s Gemmou a treba tam upratať." No tak to som naozaj zvedavá, ako to tam bude vyzerať, keď sa vrátime.


"Tak sa s tebou rozlúčime a pôjdeme."
"Pekné od teba, že ma takto vyhadzuješ."
"Nevyhadzujem ťa, ale vieš aký je Liam nervózny, keď musí čakať." Harry s úškrnom prikývol a pomohol mi postaviť sa. S Niallom som si preplietla prsty a naozaj pomalým krokom sme došli do domu, kde už stepoval nervózny Liam.
"Dávam vám päť minút. Liz nech ťa ani nenapadne sa ísť prezliecť!" Tak nič.
"Harry choď si po veci a čakáme ťa tu. A to nestihneš, máš smolu a skoro dva týždne nás neuvidíš. Bez rozlúčky." On len mykol plecami a tým jeho typicky pomalým tempom odišiel.
"Hej Liam, kľud. Útulok nám predsa neutečie." Liam by nás asi od nervov zabil, kebyže pri sebe nemá Dan. Preňho je niečo ako antidepresívum. Len sa naňho pozrie a jeho pohľad sa razom zmení na láskavý a nežný. Presne tak sa na ňu stále pozerá. Ešte aj keď sa hádajú. Za celé tie skoro dva roky sa na ňu ani raz nehneval, nikdy sa ani nepohádali horšie, ako zo srandy. Oni dvaja sú živým príkladom toho, že láska existuje a vzťah na diaľku sa dá zvládnuť. Samozrejme Louis a El to tiež zvládajú, ale to je zase iný príbeh. Payzer je proste nesmrteľný.
"No tak majte sa lásky moje. Budete mi neskutočne chýbať." Harry si utrel imaginárnu slzu.
"Ale ty nám nie, kučierka." Jasne Niall, buď hnusný.
"Mne budeš chýbať. Kto bude robiť prasačinky?" Naozaj mi bude chýbať. Tak som si zvykla na ich každodennú prítomnosť, že to bude ako celá večnosť.
"Tak ja vás nejdem zdržiavať. Majte sa dobre a keby niečo, volajte." Najprv sa objal s chalanmi, potom s Dan a najlepšie na koniec. Objali sme sa a on mi provokatívne zišiel rukami na zadok.
"Haló Styles, ak si si nevšimol, som zadaná. Takže ruky preč!" Potiahla som mu líčka presne tak, ako to robia babičky a odstúpila od neho. Ešte sme počkali, kým nastúpi do auta a pobrali sme sa smerom k útulku. S Niallom sme si medzi sebou udržiavali kamarátsky odstup, predsa len som nechcela, aby to riešili hneď v prvý deň. Keď sa to prevalí, nebudeme to popierať, no na teraz sme pre verejnosť len kamaráti. Aj keď sme sa párkrát dotkli prstami, obaja sme potláčali silné nutkanie. Stretli sme aj tri fanynky, ktoré vrhali na Dan nenávistné pohľady, no ona to ignorovala. V tomto som ju neskutočne obdivovala. Denno-denne počúvala a čítala nenávistné väčšinou tweety a aj napriek tomu sa na tom smiala. Naozaj to zvláda dobre, dokonca s humorom. Po ceste sme sa zastavili kúpiť si niečo na pitie, lebo Daddy zabudol.
"Ako vám pomôžem?" Nie veľmi milá pani sa obrátila na Liama, keď sme vošli dnu.
"No ja by som si chcela nejakého psíka adoptovať." Práve teraz som sa rozhodla, že si adoptujem šteniatko, ktoré si ma vyberie.
"A my by sme nejakých dvoch mohli zobrať von." Teta zobrala kľúče a tentokrát s milým úsmevom na tvári podala Dan a Liamovi vodítka a vypustila im dvoch psov.
"A ty moja zlatá sa kľudne poobzeraj a ak ti nejaký padne do oka, len mi povedz." Pomaly som prechádzala popri klietkach a hľadala toho vyvoleného. Niall celý čas chodil za mnou a snáď na každého ukázal, že 'toho'.
"Tento." Rozhodne som ukázala na nádherne šteňa s dokonalým psím pohľadom.