She's mine 24

Dnes bez príhovoru... Zajtra odo mňa nič nečakajte, mám totiž klavír a musím sa učiť na nemčinu... Najskôr teda v piatok.. V sobotu tiež neviem či niečo bude, nebudem totiž doma... (Annie, Stephanie ;) a Hanka, ktorú nepoznám :D ale teším sa!) no takže bežte čítať :) 
Enjoy ;)



Teta mi ho podala do rúk a ja som v tom momente vedela, že sme si súdení.
"Pane bože ten je krásny." Rozplývala sa nad ním Dan a škrabkala ho za ušami.
"Zlatko keď budeme doma, môžme sa po nejakom pozrieť, hm?" Dan nadšene prikývla.
"Tak slečna beriete ju?" Opýtala sa ma vytešená pani a keď som prikývla, hrnula sa k recepcii. Dala mi podpísať nejaké papiere, zaplatila som ten poplatok a pritúlila si malú k sebe. Bola tak neskutočne zlatá. Začala mi oblizovať ruku a sem-tam ma kusla jej ihličkovými zúbkami. Pani mi ešte dala trochu granúl, vodítko a obojok, ktoré Liam s Dan prinesú naspäť.
"Ďakujeme veľmi pekne." Stále vysmiata ako slniečko na hnoji som sa poďakovala.
"Nie, to ja ďakujem vám." Ešte sme jej zakývali a pomaly sa vybrali smerom von. Liam s Dan si išli svojou cestou so psami a my sme sa rozhodli, že pôjdeme malej kúpiť nejaké veci. Zapla som ju na vodítko a pohli sme sa smerom k obchodnému centru. Malá nič nechápala. Všetko oňuchávala, každého okoloidúceho hneď "privítala" a všetkému sa tešila. Naše malé zlatíčko. V obchode sme jej kúpili nové vodítko, obojok, granule a nejaké hračky. Napriek môjmu namietaniu to Niall všetko zaplatil a pritúlil si ma k sebe. To snáď nebude nápadné nikomu. Rozhodli sme sa, že pôjdeme na lúku za útulkom, nikto tam totiž nechodí. Po ceste sme vrátili veci tej pani a malá zatiaľ hrýzla vodítko.

"Je taká zlatá, skoro ako ty."
"Nevymýšľaj si zlatko. Klamať sa nemá." On mi namiesto odpovede brnkol po nose a sladko sa usmial. Kedy ho už konečne budem môcť znova pobozkať? Za čo ma trestáš bože? Prečo ho jednoducho nemôžem pobozkať pred všetkými, aby vedeli, že je len môj?
"Neklamem ti. Naozaj si nesmierne zlatá." Cítila som červeň v lícach.
"Prestaň. Vážne ti vravím, že máš prestať. A nesmej sa! Privádzaš ma do rozpakov!" No smial sa ďalej a čím vážnejšie som sa tvárila, tým hlasnejšie sa smial.
"Dobre láska, prepáč. Ale keď si rozkošná keď sa hneváš." A znova sa začal smiať. Ako chceš Horan. Chceš sa mi smiať, môžeš. Ale ja som s tebou skončila.
"No poď maličká! Poď ku mne!" Aj keď bola pripnutá na vodítku, s vrtiacim chvostom ku mne pribehla a pozrela na mňa s radosťou v očiach. Z tašky som vytiahla loptičku a hodila jej ju. Mala dosť dlhé vodítko na to, aby po ňu bežala. Sadla som si na lúku, kde sme boli úplne sami. Niall si sadol vedľa mňa, no stále som ho ignorovala.
"Miláčik snáď sa nehneváš. Vieš, že ťa ľúbim, že?" Neodpovedala som.
"Nehnevaj sa na mňa prosím." Nahodil psie oči, čomu sa vážne nedalo odolať. Usmiala som sa naňho a dala mu pusu na líčko.
"Nič viac nebude?" Jemne som ho pobozkala a zaplietla prsty do jeho jemných vlasov. Ako to len bez neho ten týždeň vydržím? To bude normálne trest.
"Ľúbim ťa Niall. Budeš mi strašne chýbať." Smutne sa mi zahľadel do očí a obtrel sa perami o tie moje. Motýliky v bruchu, zimomriavky a pocit byť niekým naozaj ľúbená. Naozaj som si to uvedomila až teraz? A navyše po Ericovi som si nemyslela, že budem s niekým naozaj šťastná.
"Nemysli na to princezná. Je to len týždeň. Budem ti volať každý deň. Ale ak si to náhodou rozmyslíš, kľudne môžeš ísť so mnou. Aj mama sa poteší, vieš že si ťa už od začiatku obľúbila." Áno, Maura ma vždy mala zo všetkých mamičiek najradšej, hoci všetky ma majú radi. Aj keď Zaynova mama si ma prvé dva dni pochybovačne premeriavala, nakoniec si ma obľúbila.
"Nie zlatko, zostanem tu. Však vieš že mama ide vyskočiť z kože od šťastia, keď máme chvíľu voľno. Aj keď by som si dala povedať." Tento krát sme si len pozerali do očí. Hľadel na mňa z pohľadom plným lásky. Túto chvíľu nám však prekazila naša nová láska. Prirútila sa k nám a od radosti nám začala oblizovať ruky.
"Ale, ale, ale! Niečo mi ušlo, však?" Toto snáď nie je pravda....