She's mine 26

No ahojteee :) ako ste sa mali cez víkend? Pozeráte EMA? Ja hej a zatiaľ je to nuda :D 
Včera som s mamou pozerala ten X factor a keď chalani začali spievať, rozrevala som sa ako malé decko... Ja som naozaj nečakala, že to s mojou citlivosťou je až také zlé, ale asi hej :D proste som si v tej chvíli uvedomila, že ich možno nikdy neuvidím a že ich budem stále milovať ako našich 5 dokonalých bláznov <3 
No ale o tom som nechcela :D bežte čítať a zajtra by mala byť ďalšia ;) 


Konečne to upokojujúce ticho. Na toto som naozaj nebola zvyknutá. Či už to boli fanynky alebo chalani, vždy bol hluk. Nonstop, raz dokonca Louis spieval zo sna. Nebolo by na tom nič zlé, keby si nespieval Twinkle twinkle little star asi trištvrte hodinu v kuse. To bolo jediný a posledný krát, čo som s ním bola na izbe. Celý nasledujúci deň som bola asi tak milá, ako vyhadzovač pred jedným londýnskym klubom. Ale to je zase iný príbeh.




"Zajtra by sme mohli celý deň preležať v posteli. Čo ty na to?"

"Zlatko máme Nessie. Nemyslím si, že nás nechá ležať v posteli. Nie, žeby som nechcela, ale máme povinnosti. Ale môžme celý deň preležať v záhrade, kde sa malá môže vybehať. A keďže pozajtra odchádzaš, musím si ťa užiť." Naozaj mi bude chýbať.

"A potom nezabudni, že ideme na tú svadbu. Máš si čo obliecť?"

"Niečo sa nájde. Prinajhoršom si požičiam od báb. A teraz odveci ale kam ideme?" Ja neviem kde sme, a to som v tomto lese hrávala schovávačky s Liamom a Oliverom. Je pravda, že som sa pár krát stratila, ale vždy ma Liam našiel.

"Netuším. Ale viem, že sme prešli už asi tri križovatky. No ak chceš vedieť, kde sme tak to naozaj neviem. Ty to vieš, však?" So strachom v očiach na mňa pozrel. Ja som pokývala hlavou a zahanbene sa pozrela do zeme. Obávam sa, že sme sa stratili. Ale kto by sa nechcel stratiť s Niallom Horanom v lese, no nie?

"Niall, my sme sa stratili. Ja naozaj neviem, kde sme a ako sa dostaneme späť." Chytil sa za hlavu a začal sa prechádzať hore dolu medzi mnou a obrovským dubom.

"Hneváš sa na mňa? Ja zavolám Liamovi a snáď sa nájdeme." Ustráchane som sa naňho pozrela, no on ma objal. Tíšivo ma hladkal po chrbte a jednu ruku "nenápadne" zasunul do zadného vrecka mojich kraťasiek.

"Nehnevám. Len sa bojím. Tak sa vrátime a niekde sa dostaneme."

"To sa stratíme ešte viac. Ale mám tu teba, takže tu kľudne môžme ostať aj cez noc. Nessie nás snáď ochráni. A si strašne nenápadný zlatko." Uškrnula som sa naňho a on ma sladko pobozkal. Až tak sladko, že sa mi zatočila hlava. Ruky som si obmotala okolo jeho krku stále držiac Nessiene vodítko a pritlačila som sa k nemu ešte bližšie.

"Ja som taký rád, že ťa mám." Zašepkal mi do ucha, keď sa odo mňa odtiahol.

"A ja doteraz nechápem, ako sme mohli žiť vedľa seba ako najlepší kamaráti. Teraz si to neviem predstaviť a to sme spolu pol dňa." Naozaj je to len tak málo?

"Ani ja. Ale mali by sme sa pomaly snažiť o návrat." Zasmiali sme sa, no vzápätí nás smiech prešiel, lebo sme si uvedomili vážnosť situácie. Pohli sme sa smerom späť, teda aspoň sme si to mysleli. Kráčali sme hodnú chvíľu a Nessie za nami skackala ako srnka. Ako som doteraz mohla žiť bez psa? A bez Nialla ako priateľa? To naozaj nikdy nepochopím. Išli sme v tichosti a to ma ešte viac znervózňovalo. Objal ma okolo pása a mňa to aspoň trošku ukľudnilo. Vlastne jeho prítomnosť ma ukľudňovala. No keď sme ani po dvadsiatich minútach boli stále v lese, začínala som sa naozaj báť.

"Niall ja sa bojím." Zastavila som a pozrela mu do očí.

"Som tu s tebou. Nič sa nám nestane, aha, už je tam nejaký hluk. Určite sme blízko civilizácie." Nepomohlo ani jeho upokojujúce objatie. Bola som úplne vystresovaná a posratá od strachu.

"Hej Lizzie, neboj sa. Mám ťa odniesť na rukách alebo čo?" Na odpoveď nečakal, zdvihol ma do náruče ako nevestu a pobral sa smerom ďalej. Konečne sme vyšli na nejakej normálnej ceste, kde boli ľudia a autá.

"Prosím vás, je toto Wolverhampton?" Zastavila som nejakú starú pani, ktorá na mňa vrhla pohľad typu "Ty čo si pila moja?" A prikývla. S Niallom sme naraz vybuchli do smiechu a teta sa radšej ponáhľala preč. Stopli sme si taxík, ja som nadiktovala adresu a celý čas sme boli ticho. Zaplatila som aj napriek Niallovmu namietaniu a vošli do domu, kde bolo prekvapivo ticho. Nessie som rovno napustila misku s vodou a do druhej jej nasypala granule.

"Poď ku mne!" Zakričal na mňa Niall s obývačky, tak som malej dala dolu obojok a prešla do obývačky. Zvalila som sa na Nialla a zapla telku. Naozaj som nepotrebovala robiť nič akčné, kedže sme sa pred chvíľou vrátili z namáhavého výletu. Oprela som sa o jeho hruď a započúvala som sa do hlasu Rihanny na MTV.

Nessie :))

Najdokonalejší <3