nedeľa 25. novembra 2012

She's mine 39

"Slniečka moje, chýbali ste mi. Obaja." Niallova mama k nám pribehla hneď, ako sme vykročili von. Kým sa s ňou Niall objímal, ja som zatiaľ nervózne prešľapovala z nohy na nohu. Maura si to všimla, usmiala sa a pristúpila ku mne.

"Lizzie a ty sa ma nebodaj bojíš? Veď sa poznáme, vieš, že nehryziem." Začervenala som sa a stále so strachom som ju nechala, nech ma objíme. Pobozkala ma na obe líca a už nás ťahala do auta cez menší dav fanúšičiek. Niall sa s niekoľkými odfotil, dal podpisy a celý čas sa žiarivo usmieval.




"Mimochodom, ste spolu nádherní. Som šťastná, že Niall ľúbi práve teba." Celá v rozpakoch som sa usmiala na Nialla a on mi pohladil ruku. Cítila som, ako mi červeň stúpa do líc. Naložili sme si kufre do auta, pozdravili Grega, ktorý sedel na mieste šoféra a s Niallom sme si sadli dozadu, Nessie som si dala k nohám. Ešte sme počkali, kým Maura nastúpila a Greg sa pohol. Celú cestu sa Niall rozprával striedavo s mamou a Gregom a raz za čas som sa zapojila aj ja. Ale väčšinou som sa opierala o Niallove rameno, on ma objímal okolo pása, prsty sme mali prepletené a ja som sa snažila o to, aby som nezaspala. No to sa mi aj tak nepodarilo. Pri debate o nejakej hádke medzi neviem kým sa mi zatvorili oči a upadla som do ríše snov. Zobudila som sa až v Niallovom náručí, keď ma niesol do jeho izby. Ruky som mu obmotala okolo krku a pokúsila sa o nejaký ten rozospatý úsmev.

"Dobré ránko, kráska. Chceš ísť rovno spať? Alebo sa pôjdeme navečerať?"

"Pôjdeme sa navečerať a potom by som si išla ľahnúť. Som nejaká unavená." Tá cesta ma naozaj vyčerpala, ani sama neviem prečo.

"Ako si len praješ. Pôjdem s tebou, jeden večer predsa môžme ísť spať skôr. Zajtra je štedrý deň, aspoň nebudeme unavení." Pustil ma na zem a ja som ho pobozkala.

"Veci sú ešte v aute? A Nessie?"

"Nessie je už tu, kufre sú v izbe. Ak chceš, kľudne si to môžeš vyložiť do mojej skrine, polovica je prázdna."

"Si zlatíčko. Najdokonalejší priateľ na celom svete."

"Veď ja viem." Pozrela som naňho so zdvihnutým obočím a naraz sme vyprskli so smiechu. Možno vám to príde strelené, ale naviazanie očného kontaktu v tej chvíli nebol dobrý nápad. Vždy sme sa začali smiať ešte hlasnejšie, až prišla Maura a tak trošku nám vynadala, že máme byť tichšie. Samozrejme to brala z humorom, ale ja sa jej ani nečudujem. Naozaj sme to trošku prehnali.

"Niall, už stačí. Hej ty blázon! Počúvaj ma!" Mierne som ho okríkla, keď ho chytil ďalší záchvat. Ale musím priznať, že mi mykalo kútikmi úst. Ešte chvíľu sme stáli na chodbe a potom sme ruka v ruke zišli do kuchyne, kde už nádherne rozvoniavala večera. Chutilo to ešte lepšie ako to voňalo a vyzeralo. Vrtulky s paradajkovou omáčkou. Tak jednoduché jedlo a tak dokonalá chuť. Priložila som si ešte dva krát, tak mi to chutilo.

"Mňam, ďakujem, bolo to výborné." Pomohla som Maure spratať veci zo stola a ešte chvíľu sme sa rozprávali o mojej práci, o Niallovi a o ženských veciach. Zo začiatku som sa síce trocha hanbila, no teraz som bola maximálne uvoľnená. Nemala som problém povedať jej niečo, dokonca som sa nejako rozrozprávala a povedala jej o Ericovi, aj o tej noci. Na moje obrovitánske prekvapenie som sa nerozplakala, ani som si neuvedomila, že o tom rozprávam, keď to zrazu všetko bolo zo mňa vonku. Cítila som sa trošku hlúpo, keď som rozprávala mame môjho priateľa o mojom bývalom a o tom, ako ma znásilnil. No Maura ma mamičkovsky objala a z očí sa jej zkotúľalo zopár sĺz. Teraz to už vedia chalani, Dan a Niallova mama. Dokonca ani môj otec o tom nevie.

"Je mi to tak ľúto zlatko. Naozaj." Maura to stále dookola opakovala a pritom ma objímala.

"Nie, je to v poriadku. Stalo sa to, už to nevrátim späť. Ale bola to obrovská chyba." Maura si vysmrkala nos, utrela slzy a spoločne sme prešli do obývačky, kde Niall s Gregom pozerali Family Guy. Sadla som si vedľa Nialla a hlavu si položila na jeho stehná. On sa mi zatiaľ hral s vlasmi a sem-tam ma pohladil po líci. Ja si vlastne ani nepamätám, o čom ten diel bol. Viem len to, že som takmer hneď zaspala. Tentokrát ma ale Niall zobudil. Popriali sme si dobrú noc a ja som ho rozospato nasledovala do izby, kde som sa narýchlo prezliekla do pyžama, umyla si zuby a zaľahla do postele. Niall prišiel asi sekundu po mne, zhasol, vtisol mi bozk na dobrú noc a silno ma objal. S pocitom šťastia a úsmevom na tvári som znova zaspala.

Ráno som sa zobudila až o pol desiatej. Vonku bolo prekrásne nasnežené a ešte stále chumelilo. Bol to niečo čarovné. Ale Niall vedľa mňa nebol. Asi išiel von s Nessie, keďže ani tá tu nebola. No mýlila som sa.

6 komentárov:

  1. Kde bol Niall?! :D Ja naozaj chcem vedieť kde bol! :D
    Časť je neprekvapivo perfektná :) Ešte raz sa opakujem: Ako môžeš písať o takých normálnych veciach tak pútavo? To sa nedá! :D
    Awww, aká zlatá je jeho maminka :) To má po nej :3
    Ale inak, už sa teším na štedrý deň a to akože dosť! :D Takže ti budem neskutočne vďačná, ak dáš dnes ešte jednu, či dve časti! To by ma asi porazilo od šťastia! :D
    Hrozne sa mi páči tá poviedka, fakt neskutočne :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dozvieš sa ;) :D
      Tak to naozaj netuším, to sa ti len zdá :P ;) nedá sa to :D to iba ty dokážeš :)
      Ale tak úplne zlatá je jeho maminka :)) Niall ešte zlatší :3
      Však mám napísané dopredu ;) takže neboj :D
      Tak ďakujem teda ;) :3

      Odstrániť
  2. Ja som az na konci pochopila, že maura je jeho mama :D ja dom si myslela že mladšia sestra :D a inak je to úplne dokonale az sa teším na obed kedy bude druha :) inak mali by sme od hentoho odhovorit matu.... Tak len tak ďalej Laura moja :* -Linda

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jaj no tak nevadí :D
      Ďakujem :) tak ako ja ju prehovárať nebudem... Ale vďaka ;)

      Odstrániť
  3. ty niesi normálna!! :D takto ma nechať čakať?! :D veď som napätá jak struny na gitare! nie, nie,nie!! to je tak dokonalé!!! :D musíš dať ďalšiu, hneď, prosím prosím prosím!!! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie, nie som :D ja o tom viem :P
      Neboj, prídem domov a pridám ;)
      Ďakujem :) :D

      Odstrániť