She's mine 46

Prepáčte, že tak neskoro, no skôr to nešlo... :/
Enjoy :)


No neriešila som to, nahnevala by som ho ešte viac. Len ma zraňovalo, že si tú zlosť vybíja práve na mne. Ja za to predsa nemôžem. Vyzdvihli sme si batožinu, odcheckovali sa a nasadli do auta k Albertovi. Znova ani jeden z nás neprehovoril, iba som poďakovala Albertovi počas vystupovania. S ťažkým kufrom a s Nessie som sa vyštverala do mojej izby a unavene sa hodila na posteľ. Celý tento deň na unavoval, Niallove správanie ma unavovalo, proste všetko.
"Liz ideme na nahrávanie. Baby sú dole. Vrátime sa až večer." Niall vošiel do izby a už celkom pokojným hlasom na mňa prehovoril. V tej chvíli ma úplne sklamalo moje citlivé rozpoloženie a z postele som vytrielila ako šíp rovno do Niallovho objatia. Ruky som mala obmotané okolo jeho krku a on ma pevne objal okolo pása. Dlaňou ma hladil po chrbte a objímal ma tak silno, akoby to malo byť naše posledné objatie.
"Správal som sa k tebe ako hlupák. Prepáč mi to prosím ťa." Pozrela som sa mu do očí, v ktorých sa mu zaleskli slzy.
"Ja ťa chápem, ale s tou Elizabeth si to prehnal. Bež už, prídeš neskoro. Ľubim ťa." Naposledy som ho pobozkala a pri jeho zamrmlaní "Aj ja teba." som ho vytlačila von z dverí. Vyzliekla som si sveter, obliekla si Niallovu mikinu a aj s malou zišla dolu k El a Dan. Usalašila sa na koberčeku pred krbom a spokojne začala odfukovať. Ja som si prisadla vedľa El a odpila si z jej čaju.
"Prisahám, že toho Paula raz zabijem. Pokazil nám tie najkrajšie Vianoce." Dan nespokojne zafrflala a pomrvila sa na mieste.
"To nie ste jediní."
"Plne s tebou súhlasím." Zapojili sme sa s El a následne vybuchli do smiechu. Ano, sme šialené. No sme samé sebou. Ak by tu bola Perrie, od smiechu by sme sa na zemi váľali. Čo mi nejakým spôsobom pripomenulo, že musím zavolať Chuckovi.
"Baby hneď som tu, idem si zavolať." No tie ma pravdepodobne nevnímali, tak som len odišla do kuchyne s mobilom v ruke. Vytočila som jeho číslo a čakala, no nedvíhal. Tak som sa na to vykašľala a zo skrinky si vytiahla čokoládu. Vrátila som sa späť k babám, ktoré už veselo škrabkali Nessie za ušami. Chvíľu sme sa rozprávali o babských blbostiach a jedli čokoládu a potom El napadlo, že pôjdeme von. Najprv von a potom na kávu. Obliekla som si vzorované legíny, čierne tielko, na to krémový sveter, obula si UGGs a do uší si dala náušnice. Vlasy som si prečesala a nechala voľne rozpustené, do kabelky si hodila kľúče, peňaženku a mobil a zišla k babám. Ešte som si na vrch dala hrubú čiernu bundu, pripla Nessie na vodítko a vyšli sme von. Počkali sme na El, kým zamkla a vydali sa smerom do mesta. Keďže bolo vonku asi tak 0 stupňov, nevydržali sme dlho. Už po hodine sme sa zaparkovali do najbližšej kaviarne. Objednali sme si tri kapučína, vypili ich, zaplatili a išli domov. Po ceste sme sa zastavili u Perrie, kde sme sa zdržali až do šiestej. Nakoniec však išla aj ona s nami ku chalanom a keď sme prišli domov, chalani tam už boli. Dan rovno odišla s Liamom k nej a ja som sa vyzliekla, utrela Nessie a išla za Niallom do izby. Pochmúrna nálada sa mu však vrátila.
"Ahoj zlatko. Bolo to nahrávanie veľmi zlé?" Neodpovedal. "Haló Niall, rozprávaj sa so mnou."
"Nemám náladu na rozprávanie sa."
"Tak by si mohol byť aspoň trošku prívetivejší. Nič som ti predsa nespravila."
"Tak prepáč že nemám vždy dobrú náladu." Toľko irónie som uňho ešte nepočula.
"Mne nejde o to, či máš dobrú alebo zlú náladu."
"Tak o čo ti do pekla ide? Chceš ma naštvať ešte viac alebo čo?" Chvíľu som naňho zarazene pozerala.
"Úplne ti preskočilo? Čo sa ti stalo?"
"Len som chcel byť aspoň chvíľu s rodinou! To sa stalo! A ty mi teraz vôbec nepomáhaš! Ty to vôbec nechápeš!" Dnes už druhý človek, ktorý po mne kričí.
"Dobre vieš, že za rodičmi nechodím o nič častejšie než ty! Ešte aj teraz mi to Paul prekazil!"
"Nikto ťa nenúti byť tu s nami! Choď si kľudne domov! A do Írska ťa tiež nikto nenútil ísť!"
"Ja som tam išla kvôli tebe! To si so mnou naozaj nechcel byť?" Oči ma začali štípať.
"Mohla si ísť kľudne za rodičmi keď ti to teraz tak chýba. Nemusela si sa kvôli mne obťažovať."
"Tak prepáč že som s tebou chcela byť." Toto už bol z mojej strany plač.
"Do pekla ty to naozaj nechápeš? Ja som s tebou chcel byť, to dobre vieš!"
"Tak prečo sa tak ku mne správaš?"
"Pretože mi všetko lezie na nervy! Preto! Potrebujem pokoj! Od všetkých! Aj od teba!"
"Tak potom by sme si mali dať pauzu. Ak sa máš ku mne takto správať. Takýto vzťah nemá zmysel."
Zašepkala som so sklonenou hlavou a vybehla von z izby. Narýchlo si obliekla bundu, obula sa, schmatla Nessie a utekala k Dan. O pár minút som jej už klopala na dvere a keď mi otvorila, vrhla som sa jej uplakaná do náručia. To objatie bolo naozaj posledné, na neurčitú dobu.

Outfit Liz :)

Aj smútok musí byť :/