She's mine 47

Ahojte baby :) už dlho som sa vám neprihovárala, čo? :D dneska v škole jeden trapas za druhým -.- :D ale to by som nebola ja :D 
Čo sa týka tej hádky, ja som ich nechcela rozhádať, ale chceli ste zápletku, tak ju máte mať :D mňa to strašne mrzí, že sú pohádaní, ale verte, pôvodne som mala vymyslenú oveľa horšiu :D 
Tak, už bežte čítať :) enjoy ;) 


Pustila som ju a vošla za ňou do bytu. Nessie sa rozbehla za Liamom, ktorý sa opieral o stenu a prekvapene na mňa pozeral. Vyzula som sa, vyzliekla si bundu a išla za Dan do obývačky.
"Lizzie pre boha čo sa ti stalo?" Obaja sa na mňa spýtavo pozerali. Danielle jej ustráchaným a Liam tým typickým ockovským starostlivým pohľadom. Nedokázala som v sebe dlhšie držať ďalší nával sĺz. Nohy som si skrčila pod seba, tvár si skrýva do dlaní a ich otázku nechala nezodpovedanú. Nedokázala som o tom rozprávať, nie teraz.
"Zlatko nemusíš mám o tom hovoriť ak nechceš. Kľudne si choď ľahnúť do hosťovskej. Z mojej skrine si niečo zober a vyspi sa. Bude ti lepšie. Zajtra sa porozprávame." Pokúsila som sa o úsmev, z čoho sa nakoniec vykľula akási podivná grimasa. Zapískala som na Nessie a spolu sme išli do Daniellinej spálne, odkiaľ som si zobrala nejaké pyžamo a uterák a zavrela sa do kúpeľne. Vyzlečená som vošla do sprchy a pustila na seba prúd horúcej vody. Voda sa miešala s mojimi slzami a po naozaj dlhej dobe som prestala plakať. No so sprchy sa mi odísť nechcelo. Voda ma nielen príjemne hriala, ale aj upokojovala. Pomáhala mi prečistiť si hlavu od nepodstatných myšlienok. Aspoň na chvíľu som odišla od všetkých problémov.
"Liz žiješ? Si v poriadku? No tak! Ozvi sa!"
"Ano Liam, som úplne v poriadku, nemusíš sa báť." Pri predstave jeho vystrašeného pohľadu som sa musela uškrnúť. No vnútri ma stále zožieral pocit viny a trápenia. Nie, nebola to len moja chyba, ale ja som tak zbabelo utiekla. Možno by sme si to vydiskutovali, no možno by to bolo len a len horšie. Ale to sa už nikdy nedozviem keďže som odišla. Možno by sme teraz spolu ležali na posteli a maznali sa pri pozeraní nejakého blbého amerického filmu. Možno by sme sa ešte doteraz hádali a možno by sme sedeli každý na inej strane postele a boli by sme urazení. A možno by sme spolu s chalanmi pozerali telku alebo hrali nejakú našu úžasnú hru. Teraz je však neskoro na to myslieť. Mala by som myslieť skôr na to, že ak sa teraz "nezobudím", zapustím korene a zamrznem. Rýchlo som sa utrela, vlasy si dala do turbanu a obliekla si pyžamo. Rýchlo som si umyla zuby, kefku som si sem nasťahovala už dávno. Je to pre každý prípad. A vidíte? Zíde sa. Uterákom som si ešte aspoň trocha vysušila vlasy a vyšla von, kde ma poslušne čakala Nessie. Spolu s ňou som sa zašila do hosťovskej a zavrela dvere. Nechala som Nessie, nech vyskočí na posteľ a zamierila som sa s tým, že túto noc si budem musieť vystačiť s Nessie. Pri tejto myšlienke som sa znova rozplakala. Chytila som mobil do ruky a zapla ho. Osem zmeškaných hovorov od Harryho, štyri od Zayna a dva od Nialla. Že si na mňa vôbec spomenul. Asi pätnásť esemesiek, všetky typu "Si v poriadku?" "Čo sa stalo?" "Kde si?" "Kam si išla? Ozvi sa!" Aspoň napísať som im mohla, aby sa nebáli. Harrymu som napísala stručnú smsku, že som u Dan a znova sa rozvzlykala. Má tento náš vzťah vôbec zmysel? Veď zo začiatku bolo všetko perfektné, mali sme ešte dokonalejší vzťah ako Liam s Danielle. A teraz? Jedna blbosť a skoro sme sa rozišli. Keď nás rozhádže takáto vec, ako by to bolo v budúcnosti? A čo ak by som sa s ním dnes rozišla? Vrátila by som sa späť do Wolverhaptonu alebo by som bývala s Dan? Stretávala by som sa s chalanmi? A prečo sa tým vôbec zaoberám? Veď sme ešte stále spolu, len pohádaní. Čo by sa ale stalo, ak by sme sa naozaj rozišli? Ako by to znášal? A ako by som to znášala ja? Táto naozaj zmysluplná úvaha ma prinútila plakať ešte viac. Pred očami sa mi vybavil jeho nádherný úsmev, ktorým odhalil strojček. Jeho nádherné modré oči, ktoré sa stále smiali spolu s ním. Jeho dotyky, objatia a bozky, ktoré mi tak veľmi chýbali. No teraz na to nemôžem myslieť, najprv sa s ním musím porozprávať. No obávam sa, že zajtra to nebude. Nebudem na to psychicky pripravená. Čo ak sa so mnou rozíde? Čo ak ma už neľúbi? Čo ak si našiel inú? Zrazu toľko pochybností. A ja ho ešte ľúbim?

Ako môže toto dokonalé zlatíčko tak ubližovať našej Liz?! :'(