She's mine 50

Woohoo! 50. časť je na svete :) to znamená, že poviedka bude oveľa dlhšia, než som plánovala :D so dúfam, že vás neunudím k smrti a budete ju čítať aj naďalej :D 
No ale dnes čakajte ešte minimálne tú jednu, keďže ma akosi chytilo spisovateľské črievko a dalo by sa povedať, že mám kopu nápadov :D
Ale bežte už čítať :)


Dan zjedla jej obed v priebehu piatich minút a už netrpezlivo klepkala nechtami po stole. No čo, môžem ja za to, že som spomalená? Snažila som sa jesť čo najrýchlejšie a keď som dojedla, Danielle už pýtala účet a dobre že im tam v behu nezaplatila.
"Čo ti dnes je? Správaš sa akoby si mala nasolený zadok."
"O druhej ide v telke Harry Potter, musím to stihnúť."
"Nie si normálna. Veď chalani majú všetky diely e ešte aj po japonsky si to môžeš pustiť, tak prečo to chceš tak veľmi vidieť v telke?"
"Pretože kým by som to u chalanov našla, bola by som mňa stará uhorka. Preto." Stará uhorka?!
"Priznaj sa, čo ti dal Liam do raňajok? Alebo čo si si tam dala ty?" Podozrievavo som si ju preskúmala počas odchodu z pizzérie.
"Nič. Naozaj! Len mám dobrú náladu a chcem si s mojou skvelou kamarátkou pozrieť film. Čo je na tom nenormálne?"
"Všetko by bolo normálne, keby si už odvtedy čo si prišla domov, nebola tak hyperaktívna. Veď si pomaly horšia než Louis!"
"Si komplikovaná, vieš o tom?"
"A ty si odveci, vieš o tom?" Obe sme sa začali smiať a ľudia na ulici sa na nás pozerali ako na nejakých bláznov. No dobre, ani sa im nečudujem. Danielle sa tu vedľa mňa zvíjala v záchvate smiechu a kučery jej lietali všade a ja som sa vedľa nej snažila tváriť akoby ku mne nepatrila. No vždy, keď som urobila krok od nej, priblížila sa znova ku mne a začala sa smiať ešte viac. Schmatla som ju za rukáv jej bundy a ťahala ju preč. Liam by si ju mal ukľudniť. Našťastie sa už ku koncu správala normálne a nesnažila sa hrať sa na Louiho. Aj tak jej to veľmi nešlo. Nášho Louiho nikto nikdy neprekoná.
Domov sme prišli dve minúty pred druhou a Danielle sa dorútila do obývačky ako veľká voda. Nessie po nej začala štekať, no Dan si to nevšímala a zapla telku.
"No poď už Liz! Celé to zmeškáš!" Ano Dan, tie prvé dve minúty a celé to zmeškám. Bez frflania som sa doplazila k nej a zvalila sa na gauč, čím som skoro pripučila Nessie. Tá urazene odišla niekam preč a zvyšok filmu sa neukázala. No čím viac sa film blížil ku koncu, tým nervóznejšia som bola. Moje vyjadrovacie schopnosti sú na nule, tak ako sa s ním mám porozprávať? Ruky sa mi začali triasť a žalúdok sa mi stiahol. Toto všetko zhoršil Liam, keď sa zjavil pred nami v obývačke. Danielle ho na privítanie objala a pobozkala a sekundu na to ma Liam vyháňal za Niallom.
"Liz on sa nevedel sústrediť! Bol celý popletený a Paul mal riadne nervy. Tak sa okamžite obleč a padaj za ním lebo ťa tam vlastnoručne odnesiem! Zbytok je u priateliek teda až na Harryho. Ten si užíva mamu s Gemmou." Toto ma teda nesmierne povzbudilo. No aj tak som vstala, obliekla sa, rozlúčila sa s nimi a s Nessie v pätách som vyšla do chladného dňa. Bola som celá vyklepaná a žalúdok som mala ako na vode. Ja sa naozaj bojím rozhovoru s priateľom? Nie som normálna. Pred dverami som na displeji mobilu skontrolovala môj výzor a zaklopala. Rukou som si nervózne prehrabla vlasy a moje srdce sa na niekoľko sekúnd zastavilo, keď mi Niall otvoril dvere. Stál tam v celej jeho kráse a môj mozog v tej chvíli prestal pracovať. Odstúpil od dverí a ja som popri ňom prešla dnu. Do nosa mi udrela jeho dokonalá vôňa a nebyť tak úzkej chodby, asi by som spadla. Nessie, ktorá mi behala okolo nôh mi to momentálne vôbec neuľahčovala. Vyzula som sa, kabát si zavesila na vešiak a automaticky vyšla do Niallovej izby. Sadla som si na posteľ a rozmýšľala, čo mu mám povedať. Vyjadrovanie nie je moja silná stránka, takže dúfam, že to nepokazím ešte viac. Keď Niall prišiel do izby a zavrel za sebou dvere, zdvihla som hlavu a pozrela sa mu do očí. Znova ma ten jeho pohľad úplne odzbrojil. Cítila som sa byť bezmocná.
(Pri tomto som písala túto poslednú časť, ani neviem prečo :D)
"Prepáč mi to." Zašepkala som tak potichu, že to možno ani nepočul. Znova som sklonila hlavu do zeme a hrala sa s prsteňom na ruke. Zrazu som pocítila jeho teplú dlaň na mojom líci.
"Ty mne prepáč  správal som sa ako idiot. Áno, bol som nahnevaný, no to ma neospravedlňuje. Všetko si si to odniesla ty a mňa to všetko strašne mrzí. Odpustíš mi to?" S malou nádejou v očiach sa na mňa pozeral a ja som len slabo prikývla. Medzi našimi tvárami boli zákerné centimetre, no aj tú poslednú medzierku prerušil, keď naše pery spojil v bozku plnom lásky.