She's mine 51

Takže dnešná druhá časť :) ešte sama neviem, či bude tretia :D ale už som ju začala písať takže asi najskôr hej :D 
Inak by som bola rada, ak by ste zahlasovali a ankete na pravo :) je to pre mňa dosť podstatné, inak sa nikam nepohnem :D myslím teda s novou poviedkou :D ale nebojte sa, She's mine ešte nekončí :D 
Inak kuknite si Lindin blog, mne sa naozaj páči :) http://nothingisasitseems5498.blogspot.sk/
Ale aby som vás neunudila (ak teda sa tak ešte nestalo :D),tak už bežte čítať :)


Nepotrebovali sme slová, stačil nám tento bozk, aby sme všetko vyjadrili. Konečne som ho mala pri sebe a aj keď to bol len jeden deň, strašne mi chýbal. Rukami ma objal okolo pása a pritiahol si ma ešte bližšie. Ja som sa od neho odtiahla a na tvári sa mi zjavil úsmev od ucha k uchu.
"Milujem ťa Liz."
"Aj ja teba tučniačik. Najviac na svete. Inak teraz ma tak napadlo, že by som rada spoznala svojich biologických rodičov, teda samozrejme ak by sa mi ich podarilo nájsť."
"Pýtaš si odo mňa súhlas? Nemôžem ti to predsa zakázať. A čo sa týka toho tučniačika, to si s tebou ešte vybavím." Odul spodnú peru a odvrátil zrak.
"Ty si trdlo Niall. Chcem, aby si za nimi išiel so mnou. A za toho tučniačika sa nemáš prečo hnevať, náhodou je to zlatá prezývka." No on si to asi nemyslel, keďže ma zvalil pod neho a obkročmo i na mňa sadol. Pomaly sa začal približovať k mojej tvári a tesne pred tým, než sa naše pery spojili zastal a začal sa smiať. Ruky mi spojil a držal mi ich nad hlavou, zatiaľ čo ma jeho dych šteklil na krku. Toto je jediné, čo ma naozaj šteklí a on to veľmi dobre vedel. Teraz na mne už ležal a stále ma nosom šteklil.
"Niall prestaň! To šteklí! No tak! Prosím, už budem dobrá!" No on neprestával.
"Si si istá, že už budeš dobrá? Už žiadny tučniačik?"
"Nie, sľubujem, že ti tak už nikdy nepoviem. Len ma už prestaň štekliť!" Smiala som sa ako kôň skrížený s papagájom a metala sa ako ryba na suchu, no jemu to nevadilo.

"Dobre, kľud. Veď ti už nič nerobím." Zo smiechom sa si pozrel do očí a následne na to ma pobozkal. Krátky, ale za to intenzívny bozk vo mne rozprúdil krv, ktorá kvôli Niallovej váhe akosi prestala prúdiť. Povolil zovretie jeho rúk a ja som využila všetku moju silu a zaprela sa do jeho hrude. Môj únikový plán vyšiel a podarilo sa mi ho zhodiť zo seba rovno na zem. Takmer hneď, keď sa začal stavať na nohy som sa rozbehla von z izby a bežala ďalej do kuchyne. No tam som už nemala kam ujsť, takže ma dobehol a zatlačil do kúta. Tam ma schytil do náručia a kráčal so mnou ku chladničke. Naozaj som netušila, čo má v pláne, no akonáhle mi na chrbát priložil mrazený hrášok z mrazničky, všetko mi bolo jasné.
"Ty nie si normálny. Čo ak teraz ochoriem?" Snažila som sa zachovať si vážnu tvár, no pri pohľade na Niallov nechápavý pohľad som sa začala nekontrolovateľne smiať.
"A že kto je tu nenormálny." Začal nespokojne mrmlať a ďalej sa hrabal v chladničke. Vtedy som dostala geniálny nápad.
"Niall? Čo keby sme urobili koláč?" Jeho šišatá hlava sa vynorila spoza chladničkových dvierok a oči mu nadšene svietili. Odišla som sa teda prezliecť, lebo to určite nedopadne dobre a Danielle by mi bola veľmi vďačná. Už prezlečená v starých legínach a vyťahanom tričku som zišla dolu a začala pripravovať suroviny.  Vybrala som múku, vajíčka, kakao a cukor a začala to všetko dávať do jednej misky. Všetko išlo podľa plánu, no keď prišla na rad múka, celé pečenie sa zvrtlo iným smerom. Niall si nabral za hrsť múky a všetko mi to fúkol do tváre. Rýchlo som zaklipkala očami a prekvapene sa naňho pozrela. On sa na mňa len nevinne usmieval a rýchlo ma nešikovne objal. Pravdepodobne vedel, že by som ho zabila. Začal so mnou cúvať ku kuchynskej linke, no tam som lakťom drgla do múky, tá spadla na zem a rozsypala sa po celej kuchyni. Mne to však prišlo ešte vtipnejšie ako Niallov ustráchaný pohľad.
"Niall chalani nás zabijú. Si si toho vedomý, že?" Nakoniec sa mi podarilo vykoktať sa pomedzi záchvaty smiechu. Obom nám to bolo jasné, no ani jeden z nás sa to nechystal zmeniť. Keď sme sa konečne obaja ukľudnili, vybrala som novú múku a tentokrát ju nasypala do cesta. Potom som ju radšej odložila, lebo by to bolo ešte horšie. Miešala som cesto a Niall ma celý čas objímal zozadu okolo pása a každých päť sekúnd ochutnával cesto.
"To cesto je výborné. Som si istý, že upečené to bude ešte lepšie." Ešte som do toho zamiešala jahody a vyliala to na plech. Asi sekundu potom, čo som dala koláč do rúry sa vo dverách ozvali štrnganie kľúčov a hlasy chalanov sa o chvíľu rozliehali po celom dome.
"Prečo je tu také ticho?" "Myslíte, že sú ešte pohádaní?" "Podľa mňa ho Liz zabila." Prekrikovali sa jeden cez druhého a keď prišli do kuchyne, všetci traja vypleštili oči a my s Niallom sme znova vyprskli do smiechu.

Tento chlapec ma raz zabije <3 :D