She's mine 72

Woohoo! Sneží :3 :D žeby boli zasnežené Vianoce? :D
Už zajtra! :)))))))))) aj vy sa tak strašne tešíte? :3 :D
Čo sa týka časti, uvidíme :D idem ju teraz napísať, keďže mama mi zajtra odoberie všetku elektroniku -.- :D
V piatok som bola na Hobitovi, no čo vám poviem? Je to úlne úžasný film, asi na to pôjdem ešte raz :D a verte, že som toho schopná :D
Báj d wej, užite ši časť :) 


Ráno som sa zobudila nezvyčajne skoro. Už o ôsmej som stála pri sporáku a kuchtila palacinky. Ešte pred tým som však vyvenčila Nessie a upratala obývačku.
"Čo budeme mať na raňajky?"
"Palacinky. Prečo ešte nespíš Harry? Včera si vyzeral tak, že budeš spať najmenej dva dni."
"Nemohol som spať. Liz, potrebujem sa s tebou porozprávať." A už je to tu.
"Tak spusti, aj tak by som nemala na výber."
"Včera som sa neopil len tak." Vážne? Ja som si myslela, že hej. "Potreboval som sa ukľudniť, neviem prečo práve alkoholom. Mohol som prísť radšej za tebou a porozprávať sa. No bar mi prišiel ako najlepší nápad."
"Mne nevadí, že si bol v bare. Je normálne sa baviť. Nahnevalo ma to, že si sa opil ako prasa a ja stále nechápem prečo."
"Mal som všetkého plné zuby. Novinári, Paul, hejteri. Proste som to psychicky nezvládol."
"Harry ale už vieš, že si tým nič nevyriešil, však? Mal si prísť za mnou, vieš že som ako vaša studňa na problémy." Harry si podoprel bradu rukami a utrápene si vzdychol.
"Teraz už viem, že to bola chyba. Zase zo mňa v novinách spravia nejakého ožrana."
"Pomohla by som ti, no nemôžem. Ak by som tým novinárom niečo povedala, ešte by o tebe napísali niečo horšie. A okrem toho vieš, že si za to môžeš sám."
"Tak vďaka za súcit a podporu."
"Ja viem, že taký nie si. Harry ja to viem, no nemôžem prinútiť ľudí aby prestali čítať tie bulvárne výmysly, proste to tak nefunguje. Aj ja aj chalani vieme, že si úplne iný ako ťa prezentuje bulvár. No nikto z nás nedokáže zabrániť tomu, aby to o tebe písali. Pamätáš si, keď o mne písali že som zlatokopka?"
"Veď ja viem, no aj tak ma to strašne trápi. Nechcem, aby si toto o mne mysleli ľudia. Veď ostanem navždy single. A čo sa týka teba, pamätám. Ešte si aj pamätám reakciu Zaynovej mamy keď si u nich bola prvýkrát."
"Sám dobre vieš, že som si od vás nikdy nič nepýtala. Keď aj tak som vám to vždy vrátila. A darčeky? Tie kupujem aj ja vám, takže ak len kvôli tomu som zlatokopka, mala by som sa od vás odsťahovať." Od rozčúlenia som zabudla pretočiť palacinku a skoro zhorela.
"Lizzie kľud, ešte nám aj raňajky pripáliš. Takže sa vieš vžiť do mojej situácie. No uzavrime to. Som blbec a prehnal som to. Som rád že si ma vypočula a že si ma hneď neodstrelila na Mars."
"Prestaň Harry, už mám nachystaný samopal tuto v skrinke tak to nezakríkni." So smiechom som mu podala jednu palacinku. "Inak Liam s Dan mali nehodu, no sú v poriadku. Aj mi písal že už dorazili, no to som už pravdepodobne spala."
"Ešte že tak. Normálne som sa zľakol. Ehm Liz? Však mi dáš tabletku?" Z lekárničky som mu ju podala a ďalej vyrábala palacinky. Medzitým sa k nám pripojili Louis s El a pustili sa do jedla. Bez pozdravu si sadli a už mali v ústach napchatú celú palacinku. Vážne sú ako dvojičky. Keď už bolo spravených asi päťdesiat palaciniek, spratala som všetko na miesto a pobrala sa zobudiť Nialla.
"Vstávaj! Lebo ti zjedia raňajky." Začala som skákať po posteli a strhla som z neho perinu. "Podˇme ty spachtoš, nebudeš predsa ležať v tej posteli do deviatej." Natiahol ruky smerom ku mne a za pás ma stiahol naňho. Silno ma objal a spal ďalej. Akokoľvek som sa snažila, nemohla som vstať.
"Miláčik ak nevstaneš, zjedia ti všetky palacinky." Zašepkala som mu do ucha a na to vyletel z postele nemiernou rýchlosťou. Rozbehol sa do kuchyne a ja za ním. V strede chodby sa potkol a tak som získala menší náskok. V kuchyni som si na tanier naložila asi štyri palacinky a sadla si vedľa Harryho, ktorý zaspával na stole. Šťuchla som ho pod rebro no spal ďalej.
"Držte sa, prišiel Malik. Zayn Malik." Ako tornádo prišiel do kuchyne a skoro pozhadzoval taniere. Perrie sa so smiechom posadila vedľa mňa a zobrala mi palacinku.
"Perrie, to by som nerobila. Na jedlo je ešte viac háklivá ako na svoju výšku." S plnými ústami na ňu prehovorila El.
"Na výšku som háklivá aj ja, veď sme skoro rovnako vysoké. A čo sa jedla týka, zatiaľ som tu a žijem." Ja som sa len zasmiala a vlastným telom som bránila svoj tanier. Spolu sme sa naraňajkovali a začala sa hádka a pláne na zvyšok dňa.

Áno Niall, si geniálny :D

...