Summer Love 13

Takže, chcela by som sa vám všetkým, čo ste komentovali predošlú časť, nesmierne poďakovať :)
Ani si neviete predstaviť, ako ste ma potešili :) 
Tu mám pre vás ďalšiu časť. No ešte mám n vás jednu prosbu. Boli by ste znova také zlatíé a komentovali? Vy viete, že ma to nakopne a poteší :)
Enjoyyyyy :)

„Že si vôbec prišla.“

„Ahoj zlato, aj ja ťa rada vidím,“ zaškerila sa na ňu Bailey a pohla sa smerom do centra.

„Veď aj ja teba, len nabudúce by ti to mohlo trvať trocha menej alebo sa dohodneme na neskôr. Kým sa ty dostavíš, aj ďalšiu Eiffelovku stihnú postaviť.“

„Nie je to až také zlé, tak sa nesťažuj. Stále som na tom lepšie ako Connor, to musíš uznať.“ Obe sa zasmiali a onedlho už parkovala v podzemnej garáži. Nebola si celkom istá, či to zvládne, ale nakoniec všetko dopadlo dobre. Vystúpili a vyšli na pomerne kľudnú hlavnú ulicu. Bailey nasledovala Roxy do najbližšieho dobrého kaderníctva, kde sa začal ich rušný deň.

Bailey si nechala podstrihnúť rozlámané končeky a nakoniec si nechala nafarbiť spodok vlasov na fialovo – ružovú farbu. S výsledkom bola spokojná, veď predsa kto by nebol? Keď je kaderník šikovný, aj vlasy musia dobre vyzerať. Hodnú chvíľu sa obzerala v zrkadle a nevedela si svoj nový účes  vynachváliť. Spolu s Roxy, ktorá si len dala podstrihnúť vlasy, zaplatili a opustili kaderníctvo. Ďalej nasledovali neskoré raňajky, bolo predsa len nejakých jedenásť hodín. Pešo sa presunuli do najbližšieho Starbucksu a sadli si ku krajnému stolu. Obe si objednali vanilkové latté a muffiny a počkali, kým im príde objednávka. Medzitým sa porozprávali o Baileynej hádke s Connorom.

„On nie je normálny. Ten chlapec ťa má naozaj rád, si preňho ako sestra a on ti toto povie? To si zo mňa teraz robí srandu.“ Zahundrala Roxy a nechápavo pokrútila hlavou.

„Naozaj mi to povedal, no už s tým nič neurobím. Stalo sa to a viem, že mu je to ľúto.“

„Ja by som ho poslala kade ľahšie ak by mi niečo také povedal. Hlupák jeden.“

„Ale no tak, prežívaš to viac ako ja. Nič si z toho nerob, už je to za nami. Nebudem sa tu predsa ľutovať, no nie?“

„Máš pravdu. Mali by sme sa dohodnúť na nejakej párty. Ja mám o týždeň narodeniny, tak by sme si mohli dať dámsku jazdu. Na taký predĺžený víkend. Čo ty na to?“

„To je skvelý nápad, len sa musím spýtať šéfky, či ma pustí. A mohli by sme zavolať aj Eleanor.“ Pri jej mene sa Roxy rozsvietili oči.

„Žiadny problém, veď vieš, že ju máme radi. Je super, ešte lepšia ako som si myslela. Závidím ti stretnutie s chalanmi. Hneď by som sa s tebou vymenila.“

„Ak chceš, vypýtam ti podpisy a vybavím ti stretnutie. Chceš?“ Roxy zažiarili oči.

„Samozrejme, že sa vôbec pýtaš. Budem ti vďačná do konca života.“ Stále sa usmievala. Po nie krátkom rozhovore im konečne doniesli ich raňajky. V tichosti všetko zjedli a vypili. Ešte chvíľu sa rozprávali a keď zaplatili, pobrali sa na manikúru. Keďže bol pracovný deň, mali voľno. Bailey si nechala spraviť francúzsku manikúru a Roxy gélové svetloružové nechty. Keď im konečne uschli, už po niekoľký krát za deň zaplatili a zamierili do wellness centra. Tento krát zaplatili dopredu a len v plachte sa vydali užívať si niekoľko hodín oddychu.

Podarilo sa im odísť o štvrtej poobede. Oddýchnuté sa vrátili späť k autu. Nastúpili a odviezli sa k Bailey domov. Dohodli sa, že u nej Roxy prespí a po ceste na letisko ju vysadí u nej doma. Baileyna mama ešte doma nebola, tak si objednali pizzu a pustili si hudbu na najvyššiu hlasitosť. Bláznili sa, tancovali, skákali a spievali po celej obývačke, až kým Bailey nezbadala jej mamu. Zastala, vypla hudbu a zahanbene sa pozrela do zeme. Jej mama sa z ničoho nič začala šialene smiať.

„No poviem vám baby, že vám to naozaj ide,“ prehovorila pomedzi smiech.

„Vďaka mami. Vážim si tvoju radosť z našich tanečných kreácii.“

„To je v poriadku dievčence, aj ja som robila hlúposti keď som bola mladá.“

„Dobre, stačilo o tvojej mladosti. Ideme do izby, za chvíľu nám príde pizza.“ Bez hocijakých rečí nechali jej mamu stáť v obývačke a vyparili sa do izby. Hneď ako zavreli dvere vybuchli do smiechu. Tá trápna a zároveň vtipná situácia sa im vryla do pamätí.

„Pane bože, viac som sa ani strápniť nemohla. Budem sa musieť hanbiť pred tvojou mamou.“

„Ale prestaň, nebudeš. Ver mi, že moja mama je taká úžasná, že sa k nám nabudúce pridá.“

„No to by ešte chýbalo, veď sa určite hýbem horšie ako ona.“

„Ty nie si normálna. No dobre, čo ideme robiť? Máš nejaké nápady?“

„Mohli by sme si pozrieť Scary Movie. Čo ty na to?“

„Súhlasím, ideme na to.“ Sadli si na posteľ a Bailey pustila na počítači Scary Movie 3. Po niekoľkých minútach to však musela zastaviť, lebo im priniesli pizzu. Poprosila mamku, aby im ju doniesla a keď sa tak stalo, s chuťou sa do nej pustili. Popri filme si pochutnávali na večeri a smiali sa tak, že sa skoro udusili. Bailey vždy chcela mať kamarátku, s ktorou by mohla tráviť takéto babské večery. A hneď ich má aspoň tri. Vlastne štyri, ak prirátame aj Eleanor, ktorá býva v Manchestri.

„Bailey? Čo keby sme ti trocha prevetrali šatník? Chcelo by to vyskúšať si všetky tvoje veci.“ Obrátila sa na ňu Roxy, keď skončil film.

„Nikdy ma to nenapadlo, ale znie to fajn. Keď počkáš, kým to upracem, môžeme začať.“

„Ukáž, pomôžem ti.“ Spoločne upratali neporiadok a presunuli sa do šatníka. Bailey síce nechápala, o čo presne Roxy ide, ale keď sa obliekla do zimných oteplovačiek, trička siahajúceho ledva pod prsia a na nohy si obula lodičky, pochopila. Začala sa strašne smiať a keď Roxy zdvihla ruku do vzduchu a nahodila pózu ako modelka, nevedela sa nadýchnuť.

„Ty nie si normálna, preto ťa mám tak strašne rada.“

„Ja viem, ja viem. Ďakujem.“ Rozhadzovala rukami okolo seba a hádzala poklony na všetky možné svetové strany. Bailey nasledovala jej príklad a vzala si zo šatníka všetky možné kúsky oblečenia. Ani nečakala, že to bude taká zábava. Po dvoch hodinách, keď ich to prestalo baviť a boli naozaj unavené, všetky veci odložili naspäť. Bailey požičala Roxy pyžamo a keď sa prezliekli, ľahli si do postele a takmer v momente zaspali. Ešte pred tým si však Bai stihla nastaviť budík, aby nezmeškala lietadlo do Londýna.

Ráno jej už o ôsmej začal zvoniť budík, na čo sa ospalo začala zaháňať rukami. Nakoniec sa jej ho podarilo vypnúť a už o niečo nadšenejšie  vstala z postele. Roxy nasledovala jej príklad. Bailey sa zavrela do kúpeľne a začala s rannou hygienou. Po sprche si umyla zuby a vrátila sa späť do izby. Roxy ju vystriedala v kúpeľni a medzitým sa Bai stratila v šatníku. Nakoniec si obliekla bordové rifle, čierne tielko s potlačou a presunula sa k zrkadlu. Riasy si párkrát jemne pretrela špirálou a oči si zvýraznila tenkou linkou. Vlasy si prečesala a prehodila si ich cez plece na jednu stranu.

„Hej, Bai, nepožičala by si mi nejaké tričko? Keď sa vrátiš, donesiem ti ho.“

„Vyber si aké len chceš, idem spraviť raňajky.“ Usmiala sa na Roxy a s kufrom a kabelkou v ruke zišla do kuchyne. Tašky si nechala v predsieni a pustila sa do prípravy raňajok. Dve obyčajné hrianky s maslom a k tomu káva, no čo viac na ráno treba?

„Roxy, nechcem ťa naháňať, ale mali by sme pomaličky ísť. Idem zavolať taxík.“ Zavolala teda taxík a počkala, kým jej kamarátka doraňajkuje. Bailey si skontrolovala, či má všetko, čo potrebuje a až potom spolu nastúpil do taxíka. Najprv zaviezli Roxy domov a potom to už bol smer letisko. Zaplatila, vystúpila a s batožinou sa dostala až k okienku, kde jej dali letenku.

Keď prešla všetkými kontrolami, usadila sa pri bufete na káve a uvedomila si, že má takmer ešte polhodinu. Prečítala si všetky možné noviny, dozvedela sa množstvo klebiet a keď konečne oznámili jej let, celá natešená sa medzi prvými ponáhľala usadiť sa. Do uší si dala slúchadlá a takmer celý let prespala. Pred pristátím ju zobudila milá letuška. Vzala si svoje veci a s dávkou radosti sa hnala k východu. Vyzdvihla si svoj kufor a ponáhľala sa k východu. Očami sa snažila nájsť El, no nikde ju v tom dave ľudí nemohla nájsť. Zrazu sa k nej prirútila s okuliarmi na očiach a kapucňou na hlave.