Summer Love 18

Čo vravíte na tc, tie, ktoré ste pozerali? :D neodstrašili sme vás? :DD

Nekontrolovala som to, nevládzem. Zajtra to opravím. 

Časť je kratšia, no predsa len je. Nič viac na vás nemám. 

Enjooooy :)

Uvedomovala si skutočnosť, že Harry jej naozaj začínal byť sympatický. Pripúšťala si dokonca možnosť, že ju istým spôsobom priťahoval. Najmä jeho drzý úsmev.

„Vystupuj Harry, radi sme s tebou strávili včerajšok. Maj sa.“ Louis zastavil pred jeho domom a počkal, kým si z kufra vyberie tašku.

„Aj ja som rád. Užite si víkend.“ Žmurkol na Bailey a zmizol za dverami. Bailey rýchlo zamrkala mihalnicami a vyjavene sa pozrela pred seba. Eleanor sa na ňu uškŕňala, zatiaľ čo Louis šoféroval k nim. Vedela, že dnes sa to bez jej výsluchu nezaobíde. No je to predsa jej sesternica, povie jej holú pravdu.

„Vy čo ste s Harrym robili na izbe? Boli ste tam sami a...“ Louis sa odmlčal a so zdvihnutým obočím sa zapozeral do spätného zrkadla.

„Ty na čo myslíš Tomlinson?“ Aj ona zdvihla obočie a na oboch sa uškŕňala.

„Nezahováraj, hovor. Inak sa opýtam Harryho.“

„Keď prišiel, už som spala. Dokonca som ho ráno budila v domnienke, že je Eleanor. Keď sa však otočil, začala som vrieskať ako nejaká hysterka. Strašne som sa zľakla, už mi to viac nerob, prosím ťa. Nabudúce mi také niečo aspoň oznámte, nech si dám poriadne pyžamo.“

„Ale, ale. A čo také neporiadne si mala na sebe?“ Louis sa uškrnul, no El ho capla po ruke.

„Tričko a nohavičky. Najhoršie na tom bolo, že to tričko mi siaha ledva pod zadok.“

„Niečo mi však vraví, že to Harrymu vôbec nevadilo.“ Louis sa začal smiať, za čo si vyslúžil od Bailey nepekný pohľad.

„Jemu možno nie, no mne áno.“ Zamračila sa.

„Kedy nás opúšťaš?“ Eleanor sa na ňu otočila, aby predišla hádke.

„Zajtra, no ešte nemám letenku.“

„Môžeš u nás kľudne ostať.“ Žiarivo sa na ňu usmial Louis.

„Nemôžem. Musím pomáhať mame.“

„Tak my pôjdeme s tebou a pomôžeme aj my.“ Louimu od šťastia zasvietili oči.

„Bolo by to milé, no nie. Neboj sa, niekedy vás ešte prídem pozrieť.“

„No dobre teda. Čo hovoríš na chalanov?“

„Milí, teda aspoň sa mi zdalo. Ktovie, či to len nehrali.“

„Ty si hlúpa. Jasné, že nehrali.“ Zaparkoval v garáži a s vecami sa vyviezli na ich poschodie. Tašky si zložili späť do izieb a usadili sa v obývačke na gauči.

„El mohla by som sa prosím ťa na notebooku pozrieť, kedy mi ide lietadlo?“

„Jasné, hneď ti ho prinesiem.“ Usmiala sa na Bailey a zmizla v Louiho spálni.

„Naozaj musíš ísť? Mohla by si tu ostať, aspoň by sa Harry nenudil.“ Žmurkol na ňu Louis, no Bailey to naozaj neprišlo vtipné. Plne si uvedomovala skutočnosť, že kým neodíde, bude ju s týmto podpichovať.

„Pretaň, Boobear. Vieš, že medzi nami vôbec nič nie je, tak by si mohol prestať.“

„Ako vieš, že to je moja prezývka? To ma určite zradil Harry, zabijem ho. Ale môže byť,“ odpovedal jej s úškrnom na tvári.

„Nie, mám to z internetu. Predstav si, že je to naozaj všade. Ale nebude, vravím ti to naposledy. A nechci ma nahnevať!“ Pohrozila mu prstom.

„O dva týždne ideme do Funky Buddha.  Je mi jedno, či sa ti chce. V piatok poobede tu budeš, aj keby traktory padali. Aj letenku ti zaplatím. Ideš s nami, z tohoto sa už nevyvlečieš." Vyplazil jej jazyk a keby neprišla Eleanor, hádali by sa do nemoty.

„Ďakujem ti krásne." Vzala si od nej notebook a rýchlo sa pozrela, kedy pôjde domov. Najviac sa jej páčil let nasledujúci deň o siedmej večer, tak si hneď zarezervovala letenku.

„Louis tak ešte zajtra vám budem visieť na krku, odchádzam až večer.“

„Povedal som ti, že Harrymu môžeš robiť spoločnosť." To už bola pre Bailey posledná kvapka. Položila notebook na stôl a rozbehla sa po Louim. Po ceste schmatla z gauča vankúš a hodila ho po ňom. Tesne ho minul okolo krku.

„Netrafíš ma, si na to moc nešikovná.“

„Ešte slovo Tomlinson, a skočím na teba!“

„To by si ma najprv musela dobehnúť.“ Bailey vedela, že mal pravdu. Preto sa len otočila a vrátila sa k vysmiatej Eleanor.

„Zopár návštev a zvykneš si, neboj sa.“ El sa stále uškŕňala a odišla do kuchyne.

„Vďaka za podporu, ale na toto si zvykať nepotrebujem.“ Zamračila sa na ňu a poslala mame smsku s informáciami, kedy príde domov. Louis si sadol na gauč z druhej strany Eleanor a pritiahol si ju k sebe. Bailey teda ostala sama na druhej polovici. Chvíľku medzi nimi vládlo hrobové ticho a každý z nich ostal zakliesnený vo vlastných myšlienkach.

„Nepozrieme si niečo?“ Prelomila chvíľku ticha Eleanor. Louis sa bez slova postavil a zapol televíziu. Do prehrávača vložil DVDčko a vrátil sa späť k Eleanor. Ovládačom zapol prehrávanie a zamrvil sa. Bailey sa zapozerala do Nedotknuteľných a po polovičke filmu zaspala. Bola unavená a ešte aj film jej k tomu pomohol. Aj napriek tomu, že boli tri hodiny poobede, spala ako malé bábo. Zobudila sa až okolo polnoci na silný kopanec do stehna. Absolútne nič nevidela, tak sa načiahla pre mobil a posvietila okolo seba. Spod hlavy si vytiahla deku, odstrčila Louiho nohu a prehodila deku cez seba. Mobil položila späť na stôl a znova zaspala.

Celú noc prespali všetci traja na gauči. Eleanor v objatí s Louim a Bailey na opačnej strane. Aj napriek tomu, že gauč bol malý, sa tam bez problémov zmestili. Predsa len, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.

„Eleanor, zlatko, posuň sa. Potrebujem ísť na záchod.“ Bailey sa zobudila na Louiho tiché  mrmlanie a zdvihla hlavu.

„Naozaj sme prespali polovicu dňa?“ Unavene natiahla ruky za hlavu.

„My nie, ty si zaspala. My sme ešte pozerali filmy, až potom sme zaspali.“

„Mali ste ma zobudiť, teraz sa cítim trápne.“

„Si normálna? Normálne si spala, nemali sme dôvod ťa budiť.“ Eleanor sa na nej zasmiala a pustila Louiho.

„Si si tým istá? Ja totiž nespávam normálne, rozvaľujem sa cez celú posteľ.“

„Stopercentne. Mimochodom, naozaj ti nevadilo, že s tebou spal minulú noc Harry?“

„Nie, len som bola zaskočená.“

„Tak fajn, potom som rada. A ešte jedna vec...“